Bol som tu... bol som tam na troleje . Ten náter na niektorých Tr 14 je prehrdzavelí, preráža sa to aj z okien pri gume vydúva z vnútra. ? Bieda vrakovisko... ? Cesta v Trnávke, samá jama bum tresk a vzd. tlmiče zničené. ? Za to metroelektrička , cez Galvaniho J1 a J 2 ? dobrá trasa , si to by bolo ok ?
breho dna zelam.
ehm, vie mi niekto povedat odkial pokial je zona (tarif) 100 vo viedni? mal by tam na S-bahn platit listok na vlak kupeny u nas. vzdy som pouzival 24h na mestsku, ale teraz by sa mi to oplatilo. viete o tom nieco? senkju veri mac
btw, heh, kto si dnes vytrpel plny pristavny? ;o)
fajn den zelam
s 1. budem asi tak ako vacsina tu diskutujucich suhlasit, ale s 2 uz nie. Zaveje ktore by znemoznili prejazd v zahlbenej trati v BA na dennom poriadku nebyvaju, zato dementni vodici ktori skoliduju s elektrickou na urovnovom prejazde su pomaly pravidlom, pri slusnej hustote spojov a svetelne riadenych krizovaniach s plnou preferenciou kolajovej dopravy by zaroven bol problem s (ne)prejazdnostou krizovania pre cestnu dopravu (pri mnozstve 40 spojov za hodinu v kazdom smere (co je v spickovom case realne) prechadza cez kriovanie 80 spojov za hodinu, t.j. kazdych 45s jedno kolajove vozidlo)
co sa takych vacsich navrhov rozvoja tyka, skuste sa pozriet napriklad sem: http://pieskovisko.sk/eliny.gif
to je navrh ktory som pred par rokom spachal spolu s Beusom, niekde k tomu mam aj obkec o navaznostiach vystavby, sprievodnych stavbach, odhady nakladov a vyhody jednotlivych tras, len teraz som to v rychlosti akosi nenasiel...
PS: ten navrh je stary uz niekolko rokov takze vzhladom na vyvoj v niektorych oblastiach uz niektore trasy nie je mozne vybudovat !
Pan Kovac, napisali ste velmi zaujimavy prispevok, aky tu uz velmi dlho nebol. Sami ste nacrtli vela tem o ktorych by sa dalo dobre diskutovat a plne zdielam nazor, ze elektricka (alebo cokolvek) nema mat vylucne funkcny charakter, ale aj mestotvorny, esteticky. Samozrejme, ak chceme dosiahnut 90 sekundovy interval (45 obojsmerne), tak uz tazko mozeme uvazovat o urovnovom krizeni. Estakadu tiez povazujem za nezmysel, toboz argument, ze by rozdelila Petrzalku tak, ako dialnica. Totiz trat vedie z velkej casti popri prirodzenej bariere - chorvatskom ramene. Z dopravneho hladiska som za povrchovu, ciastocne zapustenu (tak 1 meter) trat. Tato trat, pri spravnej vystabe a doplneni dalsimi prvkami (kriky a pod.) je aj najtichsia, co potvrdila studia. Zaroven je mozne z takejto "polozapustenej" trate lahko budovat podjazdy pre elektricku, ono tie mimourovnove krizovatky naozaj treba, ak chceme nieco kapacitne, rychle a spolahlive. Pod pojmom prevadzkova rychlost sa chape priemerna rychlost, kde je zohladnene aj stanicenie vozidiel v zastavkach, skutocna rychlost vozidiel medzi zastavkami moze byt kludne aj 80 km/h. Velmi vhodne by bolo v ramci stavby trate zrevitalizovat aj okolite uzemie tak, aby nadobudlo skutocny mestsky, parkovy charakter. Co tym myslim? Napriklad, vyslapane chodniky v trave nahradit dlazbou, spravit, pripadne upravit lavky cez Chorvatkse rameno s tym, ze budu pokracovat aj cez teleso elektricky. Osadit prvky drobnej architektury - lavicky, priapdne smetne kose, pripadne verejne osvetlenie a pod. Dal by sa z toho spravit jeden veliky park v casti od Farskeho az po Billu, pripadne este dalej. Elektricka v nom by nemusela byt rusiva. Dolezite je vsak oddelit ju fyzicky od okolia, ci uz krikmi alebo aj estetickym zabradlim. Nezdielam nazor, ze by mala byt po oboch stranach trate komunikacia, hoc aj uzucka. Odporucil by som ist sa kuknut do Brna, ako to maju riesene tam. Nuz, je toho velmi vela na diskusiu, takto cez toto forum to nie je ono, chcelo by sa to osobne stretnut, pripadne prejst si miesto buducej trate v Petrzalke a pokukat - to je najlepsie, viem zo skusenosti.
Zaujal ma clanok Alternativne riesenie k metru - elektricka. Konecne sme prisli na to, ze aj jednoduche veci mozu byt efektivne.
Ale Vasa vizia pre Petrzalku ma dve slabsie miesta :
1.
Realita - ako sa aj pan Hrubisko na MZP presvedcil, MC Petrzalka chce riesenie len na estakade. Boja sa udajne, ze povrchove riesenie je barierove, co ako vidime v Dubravke ci Ruzinove nie je pravda.
Toto riesenie je velmi zle najma urbanisticky, ale aj ekonomicky, esteticky. Preco :
- teleso estakády ( ako to vidno v amsterdamskej Petržalke Bijlmemeer) tvorí výraznú optickú bariéru v priestore
- je ďalším betónovým príspevkom do sídliska s krycím názvom betónová džungľa, a to bez ohľadu na svoje architektonicko- konštrukčné riešenie ( ide o teleso, po ktorom budú jazdiť ťažšie súpravy....), bude skôr podporou súčasnej nehumánnosti prostredia ako príspevkom k humanizácii
- vzhľadom na 6 km- prepravný úsek nesmierne drahá, 1km vyjde až na 1 miliardu Sk!! - a to len vlastné teleso...na dobudovanie chýbajúcich komunikácií, chodníkov treba ďalšie prostriedky...
- nie je ďalej v priestore ďalej vývojaschopná, čím sa zatvárajú dvere pred možnými potrebami budúcich generácií.
- je bariérová vo vynútení prekonávania výšok cestujúcimi v prístupe k zastávkam ( naviac eskalátory a objekty zastávok náročné na servis a dozorujúcu obsluhu )
- je len ťažko urbanisticky integrovateľná s ďalším rozvojom priestoru, keďže sa chce stavať ako izolovaná stavba bez prepojení lávkami na súčasné terasy polyfunkčných domov
- zastávky nie sú chápané ako vybavenostné a prestupové uzly ( ako to je v prípade vyššie spomenutého Bijlmemeer )
- ako všetky podobné riešenia bude mať priestor pod estakádou tendencie k asociálnemu chovaniu sa a to bez ohľadu, či pod estakádou vznikne zeleň ( v tieni...) alebo parkoviská.
- táto estakádová varianta vykazuje zo všetkých možností najhoršie hodnoty negatívnych dopadov ( hluk ) na okolie. Dodatočné protihlukové opatrenia, ktoré bude potrebné ešte realizovať , okrem ďalšej 0,5 miliardy zlikvidujú snáď jedinú prednosť estakády : pohľad na sídlisko zhora z okien električky ( je však a bude pre tento pohľad čo ponúknuť ? )
2. Ale aj povrchovy variant s mimourovnovymi krizeniami je rovnako uplne zbytocny. Stoji takmer rovnako ako estakadovy.
Plnohodnotny je sytem povrchoveho vedenia s urovnovymi krizeniami zalozenom na systeme GREEN 3M OPTICOM, ked si elektricka ( napr. aj Vami zobrazene nizkopodlazne pre 300 cestujucich - take budu potrebne ! ) sama programuje prednost v jazde. Cize sytem casovej segregacie dopravy. Priecne komunikacie mozu byt kludne urovnove, su to len obsluzne a zberne, ako vieme hlavne su v Petrzalke na obvode. Dokonca je ziaduce, aby auta stredom Petrzalky jazdili cez spomalovacie systemy, svetelna krizovatka je ucinnym systemom. Takze pre IAD je takato elektricka vlastne prirodzenym retarderom. Nadjazdy su uplne zbytocne, zaberaju cennu plochu, posobia v priestore ako opticka bariera a ako sami uvadzate v tabulke budu nas danovych poplatnikov stat 1,2 miliardy korun. Naco su pri predpokladanej priemernej premavkovej rychlosti 30 km/hod mimourovnove krizovatky? Preco sa tomu pri tejto prepravnej rychlosti podsuva nazov rychlodrazna elektricka ? Ja si myslim ze len preto, aby sa opodstatnili tie velke investicie naviac - ved o co ide stavbarom a ich projetantom ? Aby boli stavby lacne? Tu je prilezitost siahnut na verejne prostriedky, za cenu zisku niekoho aj ostatnych zadlzit ( nas obcanov - splatime to v daniach alebo vo vyske cestovneho...a budeme zase jazdit autom...)
Naviac mimourovnove krizovatky zbytocne ulahcia situaciu IAD, co je neziaduce, ciel by mal byt opacny. Vo Francuzsku ( elektricky robili tam zijuci slovenski architekti ) je sucastou budovania elektriciek paralelne (!) prijimanie opatreni na utlm IAD - len tak stupnu vyhody a prednosti prostriedku hromadnej dopravy. Ako tak ma opodstatnenie len nadjazd Pajstunska, ani to vsak nie je nutne. Priecny automobilovy pohyb nie je v Petrzalke vyrazny.
V ziadnom pripade nie je vhodne vyuzivat vyhlbene jamy pre metro zo socializmu, take vedenie bude posobit ako fyzicka bariera. Naviac su zranitelne v zime ( zaveje). Mimourovnove riesenia a izolacia trate len podporia sidliskovy syndrom priestoru !!
Elektricka musi ist pekne po povrchu, v zelenom telese, moze byt lemovana zivym plotom, stromoradim, elegantne bezbarierove zastavky, po stranach elektricky obojsmerna komunikacia s jazdnymi pruhmi max. 3,0 m ( v Parizi stavaju elektricku, pri nej ide cestna komunikacia so sirkou jazdneho pruhu 2,8 m...opat: aby sa nedalo jazdit rychlejsie...). K tomu chodniky, cyklisticka trasa. V Parizi ( je to v stave projektov ) venovali osobitnu pozornost aj dizajnu stlpov trolejoveho vedenia. Koridor treba budovat v takomto kompletnom profile s poziadavkami na dizajn, nie ako samostatny "kolajovy zvrsok"!!! Pohybujeme sa predsa v zastavanom uzemi, takto bude mat Petrzalka sancu, aby tu konecne vznikla moderna a esteticka ulica.
Do kompletnosti a komplexnosti takehoto riesenia treba radsej vlozit cast prostriedkov usetrenych ny zbytocnych mimourovnovych krizovatkach. Toto riesenie bude rovnako rychle, nebude barierove, bude esteticke a bude posobit humanne. A bude o 2,5 miliardy lacnejsie....( takmer tolko stoji most Kosicka). Uvedomme si, ze ide o najkratsiu len 6 km dlhu elektrickovu radialu, Dubravska, Ruzinovska, od Zlatych pieskov su podstatne dlhsie a budu sucastou toho isteho sytemu. Teraz sa ide rekonstruovat Dubravska radiala na system prednosti v jazde elktricky v urovnovych krizeniach, postupne dalsie. Rozchod? mozno bude stacit aj sucasnych 1000, ak sa trate zrekonstruuju, ale da sa predbudovat konstrukcia na adaptaciu 1435.
Suhlasim s Vasim nazorom, ze len povrchove riesenie je dalej priestorovo rozvojascopne - napr. aj na Hainburg..., do priestoru Panonskej k zel. stanici a k obchodnym centram... k Ek.univerzite... od Lucanky k buducemu nadregionalnemu Aquaparku... moznosti bude viac, len ich pre buduce generacie neznemoznime nespravnou volbou a zastavanim.
Stary most musi byt definitivne rekonstruovany ( vlastne novy...) tak, aby umoznil prejazd aj automobilovej doprave, minimalne pre autobusy. Odpojit ho od IAD je asi iluzia, som presvedceny ze ani most Kosicka vela neporiesi, casom bude upchaty aj on. Rytmus mostov treba zachovat v plnej funkcnosti.
Je uplne spravny Vas nazor, ze ak by sa spojila Petrzalka s mestom este s jednou elektrickovou tratou, znizila by sa jej zranitelnost. Zial magistrat nechce pocuvat nazory urbanistov, ze jedno take miesto je oproti tunelu. Most Kosicka mohol byt perfektnym mestskym mostom s elektrickou cez Kosicku az na Mileticovu! Je este jedno miesto pre dalsi most :v linii od Dolnych honov a Slovnaftu popod novy zimny pristav cez Dunaj popod Ek. univerzitu.
Perspektivne bude musiet ist v centre ceat elktrickovych trati pod zem. Lebo to je problem - prejazd centrom. Pod zem sa da dostat aj na lavej strane Dunaja, mame take riesenia nastudovane, ale zase : uzemny plan a vsetci co radi stavaju draho poznaju len zase niekolko miliardove riesenie tunelom popd Dunaj. Pozrite si pripravovaný územny plan mesta. To je zase metro!!! Popod Mlynsku dolinu do Dubravky...popod Dunaj... Obrovsky kus popod centrum...Robil som na UPN mesta na expertize, ktoru si objednal sam Magistrat. Rozvoj elektriciek : ani slovo, ani ciarka naviac na mape.
Priestorovy rozvoj trati moze byt ovela bohatsi ako je na Vasej scheme. Napr od Safarikovho nam. cez Dostojevskeho a Karadzicovu k Steinu by bol vyborny okruh vyhybajuci sa centru mesta. Menovane ulice maju disponibilny profil. V Parizi teraz v podobnej ulici buduju 10 km elektricku! Aj od ZS N. Mesto cez Tomasikovu sa da spustit spojenie az po Ruzinovsku, dokonca este dalej az k Slovnaftu a na Dolne hony. Bratislavska siet je radialna, co je velmi nevyhodne, chybaju okruhy a prepojenia radial. Skratka aj tu treba vytvorit radialno-okruzny system elktriciek. Urcite to bude fungovat - a toto bude nosný systém hromadnej dopravy mesta.
Rad by som Vam zavesil aj nejaky obrazok, ale neviem ako...
pozdravujem priatelov skutocnych elektriciek, ale nie pseudorychlodrah ....
A zaverom: ako sa Vam pozdava rekonstrukciea na Radlinskeho. Ked uz bola rozvrtana cela ulica, je to premeskana prilezitost na jej celkovu premenu smerom k vyssej kvalite jej prostredia. Technicke zlepsenie do povodneho dizajnu ulice su vyhodene peniaze. Mohla to byt krasna ulica s elektrickou ...tak ako to vidime vsade inde. Ale u nas Dopravoprojekt nema trochu tvoriveho chochmesu, asi chyba aj impulz od investora.
K parkovaciemu systemu: Cervene PLNE/FULL som uz videl na viacerych tabuliach, takze system asi funguje. Ale iba asi, pretoze vcera tabula vedla hlavnej posty (pre garaz Ursulinska) ukazovala cervene PLNE/FULL a tabula hned za nou, ktora tam je uz od sprevadzkovania garaze, svietila na zeleno "VOLNE". Takze garaz bola asi poloplna/poloprazdna ?
Inak, vsimnite si tie nove tabule, ako svietia v noci. Diody ziaria o 106, no samotna tabula nie je vobec podsvietena, takze pokial hned vedla nie je kandelaber, tak to VOLNE/FREE je vsetko, co je na tabuli vidno. ?
I'm a student of tourism from Poznan (PL). At this
moment I'm making a questionnaire-research to my Master's
thesis about people who are interested in public transport.
BMko: je mi to velmi luto, ale v smere mojho makrokufrika vies velke one... Ad1: nie je to povodny makrokufor, ale len jeho nepodarena zmensenina. Ad2: nie je to poctiva koza, ale len jej synteticka nahrazka. Ad3: ucel (zatial) splna. Ad4: original stale vlastnim a dufam, ze mi ho niekde este budu ochotni zreparovat; momentalne parkuje pod postelou a su v nom knihy. Ad5: pevne verim, ze sa raz k originalu vratim, resp., ze si zaobstaram jeho mladsieho surodenca (pokial bude na trhu).
Dnes som po dlhom čase zase raz zažil Karosu, či skôr ako je to tu výstižne nazývané Vrakosu, kt. pripomínala vzorkovňu podlahových kritín a operadiel, z ktorých polovica bola potrhaná, no fuj!!! Nemôžu tie staré autobusy udržať v dobrom stave a nerobiť stále drahé prestavby, ktorých produkty budú vyzerať o krátky čas ako pred generálkou.
Change view
You can search for more expressions divided by the space. Guidance for advanced search can be found here.
Bohumil Kovac
Som architekt-urbanista, obcan Petrzalky,
Zaujal ma clanok Alternativne riesenie k metru - elektricka. Konecne sme prisli na to, ze aj jednoduche veci mozu byt efektivne.
Ale Vasa vizia pre Petrzalku ma dve slabsie miesta :
1.
Realita - ako sa aj pan Hrubisko na MZP presvedcil, MC Petrzalka chce riesenie len na estakade. Boja sa udajne, ze povrchove riesenie je barierove, co ako vidime v Dubravke ci Ruzinove nie je pravda.
Toto riesenie je velmi zle najma urbanisticky, ale aj ekonomicky, esteticky. Preco :
- teleso estakády ( ako to vidno v amsterdamskej Petržalke Bijlmemeer) tvorí výraznú optickú bariéru v priestore
- je ďalším betónovým príspevkom do sídliska s krycím názvom betónová džungľa, a to bez ohľadu na svoje architektonicko- konštrukčné riešenie ( ide o teleso, po ktorom budú jazdiť ťažšie súpravy....), bude skôr podporou súčasnej nehumánnosti prostredia ako príspevkom k humanizácii
- vzhľadom na 6 km- prepravný úsek nesmierne drahá, 1km vyjde až na 1 miliardu Sk!! - a to len vlastné teleso...na dobudovanie chýbajúcich komunikácií, chodníkov treba ďalšie prostriedky...
- nie je ďalej v priestore ďalej vývojaschopná, čím sa zatvárajú dvere pred možnými potrebami budúcich generácií.
- je bariérová vo vynútení prekonávania výšok cestujúcimi v prístupe k zastávkam ( naviac eskalátory a objekty zastávok náročné na servis a dozorujúcu obsluhu )
- je len ťažko urbanisticky integrovateľná s ďalším rozvojom priestoru, keďže sa chce stavať ako izolovaná stavba bez prepojení lávkami na súčasné terasy polyfunkčných domov
- zastávky nie sú chápané ako vybavenostné a prestupové uzly ( ako to je v prípade vyššie spomenutého Bijlmemeer )
- ako všetky podobné riešenia bude mať priestor pod estakádou tendencie k asociálnemu chovaniu sa a to bez ohľadu, či pod estakádou vznikne zeleň ( v tieni...) alebo parkoviská.
- táto estakádová varianta vykazuje zo všetkých možností najhoršie hodnoty negatívnych dopadov ( hluk ) na okolie. Dodatočné protihlukové opatrenia, ktoré bude potrebné ešte realizovať , okrem ďalšej 0,5 miliardy zlikvidujú snáď jedinú prednosť estakády : pohľad na sídlisko zhora z okien električky ( je však a bude pre tento pohľad čo ponúknuť ? )
2. Ale aj povrchovy variant s mimourovnovymi krizeniami je rovnako uplne zbytocny. Stoji takmer rovnako ako estakadovy.
Plnohodnotny je sytem povrchoveho vedenia s urovnovymi krizeniami zalozenom na systeme GREEN 3M OPTICOM, ked si elektricka ( napr. aj Vami zobrazene nizkopodlazne pre 300 cestujucich - take budu potrebne ! ) sama programuje prednost v jazde. Cize sytem casovej segregacie dopravy. Priecne komunikacie mozu byt kludne urovnove, su to len obsluzne a zberne, ako vieme hlavne su v Petrzalke na obvode. Dokonca je ziaduce, aby auta stredom Petrzalky jazdili cez spomalovacie systemy, svetelna krizovatka je ucinnym systemom. Takze pre IAD je takato elektricka vlastne prirodzenym retarderom. Nadjazdy su uplne zbytocne, zaberaju cennu plochu, posobia v priestore ako opticka bariera a ako sami uvadzate v tabulke budu nas danovych poplatnikov stat 1,2 miliardy korun. Naco su pri predpokladanej priemernej premavkovej rychlosti 30 km/hod mimourovnove krizovatky? Preco sa tomu pri tejto prepravnej rychlosti podsuva nazov rychlodrazna elektricka ? Ja si myslim ze len preto, aby sa opodstatnili tie velke investicie naviac - ved o co ide stavbarom a ich projetantom ? Aby boli stavby lacne? Tu je prilezitost siahnut na verejne prostriedky, za cenu zisku niekoho aj ostatnych zadlzit ( nas obcanov - splatime to v daniach alebo vo vyske cestovneho...a budeme zase jazdit autom...)
Naviac mimourovnove krizovatky zbytocne ulahcia situaciu IAD, co je neziaduce, ciel by mal byt opacny. Vo Francuzsku ( elektricky robili tam zijuci slovenski architekti ) je sucastou budovania elektriciek paralelne (!) prijimanie opatreni na utlm IAD - len tak stupnu vyhody a prednosti prostriedku hromadnej dopravy. Ako tak ma opodstatnenie len nadjazd Pajstunska, ani to vsak nie je nutne. Priecny automobilovy pohyb nie je v Petrzalke vyrazny.
V ziadnom pripade nie je vhodne vyuzivat vyhlbene jamy pre metro zo socializmu, take vedenie bude posobit ako fyzicka bariera. Naviac su zranitelne v zime ( zaveje). Mimourovnove riesenia a izolacia trate len podporia sidliskovy syndrom priestoru !!
Elektricka musi ist pekne po povrchu, v zelenom telese, moze byt lemovana zivym plotom, stromoradim, elegantne bezbarierove zastavky, po stranach elektricky obojsmerna komunikacia s jazdnymi pruhmi max. 3,0 m ( v Parizi stavaju elektricku, pri nej ide cestna komunikacia so sirkou jazdneho pruhu 2,8 m...opat: aby sa nedalo jazdit rychlejsie...). K tomu chodniky, cyklisticka trasa. V Parizi ( je to v stave projektov ) venovali osobitnu pozornost aj dizajnu stlpov trolejoveho vedenia. Koridor treba budovat v takomto kompletnom profile s poziadavkami na dizajn, nie ako samostatny "kolajovy zvrsok"!!! Pohybujeme sa predsa v zastavanom uzemi, takto bude mat Petrzalka sancu, aby tu konecne vznikla moderna a esteticka ulica.
Do kompletnosti a komplexnosti takehoto riesenia treba radsej vlozit cast prostriedkov usetrenych ny zbytocnych mimourovnovych krizovatkach. Toto riesenie bude rovnako rychle, nebude barierove, bude esteticke a bude posobit humanne. A bude o 2,5 miliardy lacnejsie....( takmer tolko stoji most Kosicka). Uvedomme si, ze ide o najkratsiu len 6 km dlhu elektrickovu radialu, Dubravska, Ruzinovska, od Zlatych pieskov su podstatne dlhsie a budu sucastou toho isteho sytemu. Teraz sa ide rekonstruovat Dubravska radiala na system prednosti v jazde elktricky v urovnovych krizeniach, postupne dalsie. Rozchod? mozno bude stacit aj sucasnych 1000, ak sa trate zrekonstruuju, ale da sa predbudovat konstrukcia na adaptaciu 1435.
Suhlasim s Vasim nazorom, ze len povrchove riesenie je dalej priestorovo rozvojascopne - napr. aj na Hainburg..., do priestoru Panonskej k zel. stanici a k obchodnym centram... k Ek.univerzite... od Lucanky k buducemu nadregionalnemu Aquaparku... moznosti bude viac, len ich pre buduce generacie neznemoznime nespravnou volbou a zastavanim.
Stary most musi byt definitivne rekonstruovany ( vlastne novy...) tak, aby umoznil prejazd aj automobilovej doprave, minimalne pre autobusy. Odpojit ho od IAD je asi iluzia, som presvedceny ze ani most Kosicka vela neporiesi, casom bude upchaty aj on. Rytmus mostov treba zachovat v plnej funkcnosti.
Je uplne spravny Vas nazor, ze ak by sa spojila Petrzalka s mestom este s jednou elektrickovou tratou, znizila by sa jej zranitelnost. Zial magistrat nechce pocuvat nazory urbanistov, ze jedno take miesto je oproti tunelu. Most Kosicka mohol byt perfektnym mestskym mostom s elektrickou cez Kosicku az na Mileticovu! Je este jedno miesto pre dalsi most :v linii od Dolnych honov a Slovnaftu popod novy zimny pristav cez Dunaj popod Ek. univerzitu.
Perspektivne bude musiet ist v centre ceat elktrickovych trati pod zem. Lebo to je problem - prejazd centrom. Pod zem sa da dostat aj na lavej strane Dunaja, mame take riesenia nastudovane, ale zase : uzemny plan a vsetci co radi stavaju draho poznaju len zase niekolko miliardove riesenie tunelom popd Dunaj. Pozrite si pripravovaný územny plan mesta. To je zase metro!!! Popod Mlynsku dolinu do Dubravky...popod Dunaj... Obrovsky kus popod centrum...Robil som na UPN mesta na expertize, ktoru si objednal sam Magistrat. Rozvoj elektriciek : ani slovo, ani ciarka naviac na mape.
Priestorovy rozvoj trati moze byt ovela bohatsi ako je na Vasej scheme. Napr od Safarikovho nam. cez Dostojevskeho a Karadzicovu k Steinu by bol vyborny okruh vyhybajuci sa centru mesta. Menovane ulice maju disponibilny profil. V Parizi teraz v podobnej ulici buduju 10 km elektricku! Aj od ZS N. Mesto cez Tomasikovu sa da spustit spojenie az po Ruzinovsku, dokonca este dalej az k Slovnaftu a na Dolne hony. Bratislavska siet je radialna, co je velmi nevyhodne, chybaju okruhy a prepojenia radial. Skratka aj tu treba vytvorit radialno-okruzny system elktriciek. Urcite to bude fungovat - a toto bude nosný systém hromadnej dopravy mesta.
Rad by som Vam zavesil aj nejaky obrazok, ale neviem ako...
pozdravujem priatelov skutocnych elektriciek, ale nie pseudorychlodrah ....
A zaverom: ako sa Vam pozdava rekonstrukciea na Radlinskeho. Ked uz bola rozvrtana cela ulica, je to premeskana prilezitost na jej celkovu premenu smerom k vyssej kvalite jej prostredia. Technicke zlepsenie do povodneho dizajnu ulice su vyhodene peniaze. Mohla to byt krasna ulica s elektrickou ...tak ako to vidime vsade inde. Ale u nas Dopravoprojekt nema trochu tvoriveho chochmesu, asi chyba aj impulz od investora.