Discussion Forum › General Discussion

Aha, uz rozumiem, potom OK Na 7947 mi to tusim dost pruzilo, takze ju asi ma, a na 7951 (tusim) to zas dost tlacila pruzina spinaca, takze to vedelo samo vyskocit Ostatne neviem, ale pruzinky urcite existuju, len su napr. v kastliku alebo inde, tak som to myslel s tym nespravnym miestom

Inak sranda ze odpovedam dakomu, koho vysoko pravdepodobne minimalne z videnia poznam (DO Krasnany?), a ani neviem o koho ide

Prepac,zle som sa vyjadril.Myslel som,ze 7949 je asi posledny voz,na ktorom ta pruzina este je.Ked som to pozeral naposledy,tak ju este mala.Na 7947 nie som si isty,lebo sa mi nepodarilo rozobrat radic,a na zvysnych troch supravach urcite pruziny urcite neboli.A pochybujem,ze by ich tam niekto daval.Na druhej strane moze to fungovat aj bez pruziny,pretoze paka je vytlacana este aj pruzinou spinaca,len to uz nieje spolahlive.Niekde to fungovat moze,inde nemusi.

Hm, OK, díky, ale ja som chcel vediet co s BA, ci sa tu nieco take nechysta, inak vnutorne je aj v BA, ja som myslel výhradne to vonkajšie ? ? ?

Netreba chodiť po Prahe, stačí sa pozrieť do Žiliny. Ohlasovanie zastávok, nasledujúcich zastávok ako aj akustické oznámenie pre cestujúcich, aby si pripravili na kontrolu cestovné lístky, je vo vozidlách MHD samozrejmosťou už niekoľko rokov. Nevidiaci cestujúci si na zastávke malým ovládačom aktivujú na prichádzajúcom trolejbuse vonkajší hlásič, ktorý im oznámi číslo linky a smer. Jednoduché však? ?

spokojna je dusa tva?

dpb je banda chudakov, soferi su retardi, revizori tupi jak motyka ale doleziti jak keby mali minimalne phdr. titul, vozidla v katastrofalnom stave a ceny jak taxik, koniec hlasenia ?

Verusha okrem toho, ze je muzskeho pohlavia (a autor 15TrASY-K13/6M), ma aj pravdu s tym rozdielom medzi duobusom a trolejbusom s pomocnym pohonom

? Snivajte s nami, v DPB budu radi ked rozbehaju hlasenie vo vacsine vozov.

Re #40744 BMko: nabraL, ak sa nemylim Verusha patri k muzskemu pokoleniu ?

hmm a to si kde nabrala?

Skusi z nej zmiznut ☺

V Ostrave a v Prahe už dáku dobu majú podaktoré električky vonkajšie akustické hlásenie zastávky a čísla linky pre nevidiacich, bude takýto systém v blízkej dobe aj v BA ked sa už kašle na imobilných, bude sa kašlať aj na nevidiacich ???
Inak, prečo sa tento systém neimplantoval pri renovácii vnútorného akustického hlásenia ??? Je dačo také v pláne alebo to najbližšie roky určite nebude ?

vies, to zalezi aj od tej druhej strany... ?

Re #40739 Beus: staci dotiahnut jeden srobik ?

no vidis, niektorych nezastavi nic a niektori sa hned vzdaju a nemaju zaujem bojovat o to co chcu

Wow, ani som nevedel ze aj take radice existuju...take by som teda bral vsetkymi 10-timi Inak ma to uz davnejsie napadlo, ze do Lekovackych radicov by sa dala tiez spokojne zabudovat mrtvolka. Ale tipujem ze u nas take radice (s integrovanou mrtvolou, zvoncom a svetelnou hukackou) tak skoro nebudu, lebo sa to tak nikdy nerobilo... ?

Re #40725 aNTI: Hm, bohuzial nie som tak znaly, neviem co je SIFA, objasni please

Re #40727 fobust: Jasne ze neexistuje, ved to vsetci vedia ?

Re #40728 fobust: Ono sa to da obist patricnou upravou radica (nielen vybratim vratnej pruziny, ako vravi K2YU, ale aj inymi sposobmi (mozem osobne objasnit)), a ked Ti po pusteni paky nezacal zvonit zvoncek znamenia vodicovi za chrbtom, znamena to ze sa paka radica nevratila do nestlacenej polohy, cize nejako to bolo upravene

Re #40731 K2YU: Nielen preto, su aj ine moznosti A navyse, tie pruziny nechybaju, len su obcas na nespravnom mieste, nestratila sa zatial ani jedna A konkretne 7949 tam tu pruzinu ma na mieste, aspon naposledy co som v tom voze bol, ju mal

každá minca má dve strany, patrím k ludom, ktorí na MHD v BA nadávajú, ale, ten článok, nehovorím, že všetko tak nie je, ale zas až tak zlé to podla mna neni, treba dojst a kuknut sa, tento rok možno bude oslava 110 rokov električiek v Bratislave tak sa dojdi kuknut, dobrá príležitost pre fandu ? ? ?

http://mesto.sk/prispevky_velke/nitra/bratislavcaniabysa864204660.phtml

Článok: Streda 21.Máj 1997 10:51

Bratislavčania by sa mohli voziť metrom už v roku 2000

Praha/Nitra 21. mája (spravodajca TASR Bohdan Kopčák) - Obyvatelia hlavného mesta Slovenskej republiky a návštevníci Bratislavy by mohli služby prvej trasy bratislavského metra z Petržalky na Hlavnú stanicu využiť už v roku 2000. Vyplýva to z rozhovoru riaditeľa slovenskej pobočky ČKD Praha Holding - ČKD Slovakia s.r.o. - Jána Vereského pre TASR.

V súvislosti s plánmi pražskej ČKD predložiť svoju ponuku na výstavbu metra Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy a zúčastniť sa na výberovom konaní na túto obrovskú dopravnú stavbu J.Vereský predpokladá, že rozhodnutie o výstavbe by mohlo padnúť do dvoch-troch rokov a na dva až tri roky odhaduje aj stavbu prvej trasy. Vážny záujem ČKD o stavbu metra v Bratislave dnes TASR telefonicky potvrdila aj Jana Pichlová, teritoriálna expertka ČKD. Výstavba celého metra by v Bratislave trvala určite viac ako päť rokov a stála by viac než 10 miliárd slovenských korún. Pretože plány na výstavbu bratislavského metra sa objavili už pred siedmimi rokmi a v roku 1995 boli prípravy na jeho výstavbu prerušené, idea metra je stále v štádiu oživovania a ČKD ešte nemá dokončenú projektovú dokumentáciu. Preto nie je možné ani upresniť, aká časť metra by bola pod úrovňou terénu a aká časť by bola vedená nad zemou. Riaditeľ ČKD Slovaklia je však už dnes presvedčený, že technológia budúceho bratislavského metra z dielne holdingu ČKD by bola až o 30 percent lacnejšia a o 20 percent kvalitnejšia ako konkurenčné projekty nemenovaných francúzskych firiem, ktoré majú o stavbu metra v Bratislave záujem tiež. Na výstavbe metra by sa v hlavnom meste SR podieľali aj miestne firmy, napríklad Doprastav, zdôraznil pre TASR J.Vereský

Tak jsem se podíval na ten nezávislý pohled na MHD a musím říci, že ty vozy a zastávky jsou v hrozném stavu. Ani nechápu, že to může ještě jezdit, když je to skoro životu nebezpečné. Jinak mě napadlo, jestli by se neměla obnovit tramvajová trať do Vídně.

Automaty na lístky upchávajú ľudia zápalkami aj ohorkami

BRATISLAVA Dvadsaťštyri hodín denne sú v prevádzke automaty na jednorazové cestovné lístky. Na 1 300 zastávok v meste ich pripadá 414. Jednoznačne najviac - desať je sústredených na hlavnej železničnej stanici. Dôležitú úlohu pri ich rozmiestňovaní totiž zohráva práve fakt, či je miesto významným prestupným uzlom. Nevyhnutná je však aj možnosť elektrického pripojenia. "Existujú tri typy automatov," vysvetľuje Zuzana Horčíková, vedúca odboru tarifných služieb dopravného podniku. Pätnásť druhov cestovných lístkov vrátane všetkých základných a zľavnených ponúka 209 z nich, ktoré sú zároveň schopné vydať cestujúcim aj prebytočné mince. V 34 automatoch sa dajú kúpiť dva druhy lístkov, jeden typ lístka vypadáva zo 171 prístrojov. Rozdiel je v tom, že tie menej tarifné peniaze nevracajú, cestujúci tam preto musí vhodiť presnú sumu. Nie všetky automaty vyzerajú na pohľad zachovalo, hoci fungujú. "Niektoré zo starších sú naozaj už za hranicou životnosti," pripúšťa Horčíková. Práve tie sa dopravný podnik snaží postupne nahrádzať novými, keďže to však závisí predovšetkým od financií a nie je to jedna z priorít, je to proces veľmi pomalý. Najviac automatov logicky sústreďujú na najfrekventovanejších miestach v meste. Za tie sa považuje napríklad železničná Hlavná stanica, Autobusová stanica Mlynské nivy, Račianske a Trnavské mýto, Hodžovo či Šafárikovo námestie. Keďže dôležitým predpokladom zapojenia prístroja je práve spomínaná elektrická prípojka, nie všetky nájdu cestujúci priamo na zastávkach, niektoré sú posunuté o kúsok ďalej. Môže cestujúci bez lístka argumentovať revízorovi tým, že si ho nemal kde kúpiť? "Nie," upozorňuje Horčíková. "Okolnosti sa preverujú iba v prípade, že by sa tak stalo pre technickú poruchu automatu," vysvetľuje. Čo sa týka porúch, v 99 percentách je to podľa Horčíkovej dielo ľudí. "V upchatých hrdlách prístrojov nachádzame aj absurdnosti ako paličky od nanukov, zápalky, cigaretové ohorky, pokrčené papiere alebo mince zlepené žuvačkou," prezrádza. Niektorí sa do nich skrátka snažia napchať čokoľvek, čo sa tam zmestí. Automaty si tiež často všímajú aj sprejeri, ďalší sa na nich pre zmenu vyburujú násilím. Najčastejšie v nočných hodinách. "Nestáva sa to každý deň, v poslednom období sme však zaznamenali pokles vandalizmu," pripúšťa Horčíková. Okrem toho, že automat má hodnotu viac ako 200-tisíc korún, stráca dopravný podnik jeho poškodením aj tržby a medzi cestujúcimi to vzbudzuje zlý dojem z ponúkaných služieb. Najzávažnejší prípad poškodenia mali pred niekoľkými rokmi, keď si ktosi zo zastávky odviezol celý prístroj. Dlhšie obdobie bojoval dopravný podnik aj s vykrádačmi pokladní, na ktorých upozornila až náhodná pozorovateľka. Záujemcov o cestovný lístok najviac rozčuľuje, keď namiesto zeleného bliká na prístroji červené svetielko. Znamená to, že je mimo prevádzky. "O nefunkčnosti toho-ktorého automatu dostávajú naši technici priamo z prístroja esemesku, preto netrvá dlho, kým ho prídu opraviť," informuje Horčíková. Zároveň vyvracia domnienky niektorých ľudí, ktorí si myslia, že keď na automate bliká červené svetielko ráno aj večer, ani sa s ním nepohlo. "Vandali si často lokality obchádzajú a automat znovu znefunkčnia hneď po tom, čo ho technici opravia," vysvetľuje. O poruchách možno dopravný podnik informovať aj telefonicky, kontaktné číslo je uvedené na každom prístroji. "Je fajn, že mnohí nám telefonujú aj v prípade, že cestovný lístok vôbec nechcú a len si všimnú blikať spomínané červené svetielko." Hnev vyvoláva medzi ľuďmi aj skutočnosť, keď im lístok z automatu nevypadne ani napriek vhodenej sume. "Tí by mali zatelefonovať tiež," radí Horčíková. Keď nadiktujú presný čas udalosti a číslo konkrétneho automatu, po overení zo strany dispečingu dostanú domov cestovný lístok v rovnakej hodnote. Hoci najviac cestovných lístkov, až 77 percent zo všetkých, sa predá v stánkoch a predaj prostredníctvom automatov, 20 percent, je len doplnkový, ich sieť chcú v budúcnosti rozširovať. Spomedzi jednorazových cestovných lístkov sú v súčasnosti najpredávanejšie desať- a tridsaťminútové, tak základné, ako aj zľavnené. Stúpa aj predaj hodinových lístkov.

Kontaktné čísla na dispečing DPB

* 5950 1476 v pracovných dňoch medzi 6. a 14.30 h
* 5296 7751 mimo uvedených hodín
V prípade poruchy automatu sa možno ozvať na tieto telefónne čísla.

Autor: Lenka Dávidová

Tie linky na uvodnej stranke na clanky z roku 1996 su teda inak aktualne. ?