Discussion Forum › General Discussion

Ty to podaj vedecky, ja sa to potom pokúsim laicky:-).

http://www.nooby.sk/komyx/komyx.htm ?

ja cem vedecke

J: ok, pustim sa do toho. mam rozrobenu aj jednu inu vec, ale nemozem sa ani za boha dokopat k jej ukonceniu

Zjednodusene

Zaujemcovia o problematiku kolajovych obvodov, chcete vedecke pojednanie alebo zjednodusene vysvetlenie?

No, osobne sa tesim na ten redizajn (brrr, ake to slovo!) bratislavskej webovej stranky. Jej sucasna podoba je sice omnoho lepsia ako kedysi, no podla mna to stale nie je ono. Turista hlada jasne informacie o doprave, o kulture a podobne a pokial na bratislava.sk nieco najde, tak sa uklika k smrti ?
Zaujimave je, ze sa v buducnosti propagacie mesta nezabuda na japonskych turistov, ktorych rok co rok v nasom meste pribuda. Niekedy sa tomu az cudujem, co ich sem pritahuje ?

...co sa teda laminatke urcite stat nemoze kedze ma amplitudovu regulaciu odbockovym transformatorom... peace S499 8)))

COLOR: laminatka ti to urcite lepsie vysvetli , ale ked si pamatam tak "interakcia" stareho systemu linkoveho zabezpecovacieho zariadenia prebieha pomocou signalu vysielaneho do kolaji, je to niekolko frekvencii diskretneho spektra, ktore reprezentuju kodovany udaj o stave nasledujuceho tratoveho useku, tak sa prenasa hlavne informacia o povolenej rychlosti, naopak vyskratovanim "predelu" kolaji napajanych cez symetricky transformator (take velke skatule pri trati) napravami supravy sa dava releovemu usekovemu zabezpecovaciemu zariadenu povel napr. k uzavretiu zavor. Cely problem je v tom, ze ak je na masine jednosmerny pulzny menic so sirkovou modulaciou tak moze pracovat iba na niektorych frekvenciach (tusim 33a1/3, 100Hz, atd..) aby svojou cinnostou neznemoznoval (rusil) cinnost zabezpecovacich zariadeni..

Bude to dlhé, ale musím sa pochváliť rodným mestom.

Stane sa Bratislava módnym hitom tohtoročnej turistickej sezóny?

Napriek pozvoľna stúpajúcim číslam o návštevnosti Bratislavy, hlavné mesto Slovenska ešte stále nie je dostatočne známou turistickou destináciou. Trvalou úlohou samosprávy hlavného mesta je spolupracovať s ostatnými partnermi na vyššej spontánnej poznateľnosti značky „Bratislava“ a budovať imidž mesta ako novej stabilnej destinácie v Európe.

Turizmus je niekedy vnímaný laickou verejnosťou ako voľnočasová aktivita. Z hľadiska subjektov pracujúcich v turistickom ruchu a z pohľadu prínosu pre región je turizmus priemysel a ako taký podlieha zákonitostiam trhu. Bratislavu je potom treba vnímať a prezentovať ako značku so všetkými jej atribútmi. Donedávna „značke“ Bratislava chýbali základné atribúty: logo a slogan. Od jari 2004 má Bratislava oboje. Nové logo a vizuálny štýl mesta sa v priebehu leta začína postupne uplatňovať v komunikácii mesta. Sloganom Bratislavy pre nasledujúce obdobie je: „Malé veľké mesto“/“Little Big City“.

Samospráva chce prezentovať Bratislavu ako mesto, ktoré má všetko, čo má veľkomesto mať, ale v „ľudských rozmeroch“. Turisti v Bratislave oceňujú okrem krásne zrekonštruovaného a útulného historického centra to, že je tu všetko takpovediac na dosah, že ani vo vrcholnej sezóne nie je centrum presýtené turistami a možno si tu posedieť, odpočinúť a zabaviť sa. Ďalšími atribútmi Bratislavy je dynamika rastu, bezpečnosť a mladosť mesta.

V tomto duchu magistrát pripravil novú sadu propagačných materiálov so sviežim moderným dizajnom, ktoré predstavujú mesto nielen ako historickú pamiatku, ale ponúkajú návštevníkovi všetky pohľady na mesto, ktoré by ho mohli zaujímať. Základ tvorí všeobecná brožúra o Bratislave, doplnená o Kalendár podujatí, Pamätihodnosti a prechádzky mestom, Ubytovanie a doprava, Bratislava - jedna veľká reštaurácia a Bratislava ťa chce, určená najmä mladým návštevníkom.

Bratislava má tiež nový výstavný stánok zodpovedajúci jej postaveniu hlavného mesta. Stánok mal premiéru na výstave Slovakiatour v januári 2004, kde získal 3. cenu v súťaži expozícií. Ďalej reprezentoval mesto na veľtrhu IMEX vo Frankfurte v máji tohto roku.

Najekonomickejším spôsobom, ako „dostať Bratislavu na mapu“ je aktívna spolupráca so zahraničnými médiami. Vstup Slovenska do Európskej únie akceleroval záujem viacerých mienkotvorných médií aj o Bratislavu ako turistickú destináciu v tzv. Novej Európe. Bratislavu navštívilo napr. 30 novinárov z Rakúska počas účelovo organizovanej pracovnej cesty 21. apríla. Magistrát ďalej aktívne spolupracoval na tvorbe programov o Bratislave so štábmi BBC, ORF, chorvátskej HRT, talianskej verejnoprávnej RAI Uno, belgickej TV De Wereld, francúzskej ZDR/arte, atď. Nová elektronická prezentácia Bratislavy predstavila slovenskú metropolu napr. počas otvorenia novej leteckej linky Lufthansy Bratislava – Mníchov, na podujatí k inauguračnému letu Slovenských aerolínií do Tel Avivu, alebo na podujatí The Slovak Tourist Day v Londýne.

Bratislava si v poslednom období vyslúžila vynikajúce recenzie vo viacerých článkoch najmä angloamerických médií. Niektoré ju dokonca spolu s Ljubljanou pasovali za módny hit tohtoročnej európskej turistickej sezóny.

Hlavné mesto Bratislava sa stalo riadnym členom v organizácii ECT (European Cities Tourism). Od roku 1994 je členom EFCT (Európskej federácie kongresových miest). Okrem rozvoja bežného – zážitkového - turizmu samospráve záleží na rozvoji konferenčného turizmu, ktorý generuje najlepší imidž, referencie a najväčšie zisky. Aj keď Bratislava zatiaľ nemá vlastné kongresové centrum, je tu veľký potenciál na organizovanie menších konferencií. Bratislava po dvojročnej intenzívnej príprave vo februári tohto roku úspešne usporiadala 39. konferenciu a valné zhromaždenie EFCT, na ktorom sa zišli odborníci z oblasti kongresového cestovného ruchu zo 64 krajín. Bratislava počas konferencie ukázala rozhodujúcim ľuďom v tejto oblasti pripravenosť takéto podujatia kvalitne organizovať. Ďalším krokom bola účasť Bratislavy na veľtrhu IMEX vo Frankfurte n./Mohanom, špecializovaného na konferencie a kongresy.

V najbližšom období hlavné mesto pripravuje redizajn oficiálnej internetovej stránky pre návštevníkov mesta vo viacerých jazykových verziách. Pripravuje tiež realizáciu krátkeho propagačného filmu, organizáciu ďalších poznávacích pracovných ciest pre rozhodujúcich touroperátorov a novinárov. Mesto tiež uvažuje o vydaní knihy fotografií Bratislavy, ktorá na trhu chýba.

Starostlivosť o návštevníkov Bratislavy v okamihu ich príchodu do mesta by malo prevziať Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS). V rámci ponuky nových služieb a produktov BKIS ponúkne turistom od 1. júla rozšírenú možnosť predaja vstupeniek na kultúrne a spoločenské podujatia doma i v zahraničí, vrátane viacerých online systémov. Informačné centrum BKIS na Klobučníckej 2 bude mať rozšírené otváracie hodiny, najmä cez víkendy – v pondelok až piatok 8:30 – 19:00, sobota 9:00 –17:00, nedeľa 9:30 – 16:00. Infocentrum na Hlavnej stanici bude otvorené v pondelok - piatok 8:00 –19:00, v sobotu 8:00 – 16:00, v nedeľu 8:00 –15:00. Novinkou je predaj cestovných lístkov na MHD a informácie o doprave prostredníctvom webovej stránky DPB; k dispozícii budú tiež vytlačené mapy A4 v 6 jazykových mutáciách (anglicky, nemecky, taliansky, maďarsky, španielsky a japonsky).

Ďalšou novinkou je predaj produktov a služieb v eurách, ponuka ubytovania aj na súkromí, slovenské večere na objednávku aj s kultúrnym programom. BKIS ponúkne sprievodcovské služby v ďalších cudzích jazykoch, čím sa ich počet rozšíri na 14. Niektoré služby budú za znížené ceny.

Novým produktom BKIS sú garantované prehliadky a ponuka koncoročných výletov pre školy so špeciálnymi zľavami, nové voľnočasové produkty – napríklad rafting, potápanie, lezecké aktivity, stavba pltí atď. Osvedčená historická električka BKIS bude jazdiť v stredu aj v sobotu popoludní a večer. Program tohtoročného Kultúrneho leta Bratislava bude umiestnený aj na webovej stránke mesta Viedeň.



Pre nás/vás je možno najzaujímavejší deviaty odstavec. Možno by bolo dobré pobiť sa s magistrátom, aby bolo www.iMHD.sk oficiálnou nezávislou stránkou prezentácie MHD a informovanosti o nej. Predsa len, to čo má vytvorené DPB a ako to funguje oproti iMHD.sk je asi taký rozdiel ako japonské ZERO a MiG 29.

Teraz som to našiel aj na ich stránke, takže nič.
Ale majú tam aj toto. ?
http://www.metroba.sk/sk/projects/underground/index.html

Toto je bratislavská logika. Najprv tam dovolíme otvoriť bufety, ktoré do mestskej pokladne neprinesú absolútne nič a potom začneme platiť za čistenie výkalov, keďže ich nečistenie je závažný problém - choroby, smrad,...
http://www.ba.sme.sk/clanok.asp?cl=1642762
A kým sa rozbehneme aby sme niečo zmenili, tak nám aj šedivé vlasy narastú. Ku*va prečo nie sú voľby raz za dva roky. To by sa hneď riešil problém.

skus si pozret http://metro.dnsalias.org/ , su tam sice zabezpecovaky v prazskom metre, ale to vlakove pokial viem funguje na podobnom principe.

Eee vazne. Taky material od babky by mi fakt bodol, rad by som sa trochu vzdelal na temu "kolajovy obvod a zabezp. zar." Moznostou je aj pricvalat do Univerzitnej kniznice, ale prehrabavat sa tam v zaprasenych archivoch je o nervy. ? ...Tak sa skusam vypytovat mudrych hlav na nete {pokus o nevtieravy prizemny kompliment rychlikovej laminatke so zamerom vyburcovat ho k reakcii ? } Ehm.

Ty si iny lolkac ?

☺ ? ? ... Tvoja babka je absolutny genius!!! Ze ju pozdravujem. Bolo by to uplne super, keby to cislo mala doma. To by bola uplna pecka. ?

Je v skole a z tej strany bolo aj nieco vystrihnute (resp. z opacnej strany), takze 0 bodov. Je relativne dost mozne, ze moja babka ma to iste cislo niekde, lebo cely zivot odoberala take blbosti ako vlastu a uz mi aj nejake abccka ako decku dala (asi vies ako ma tozaujimalo ). Doma to nemam, ale skusim sa spytat. Ona si nastastei casaky setri ako slzu v oku ?

Zatial sa moc nevyznam do elektrofyziky ci do coho (kua aj s gymnaziom ), ale tipoval by som, ze to moze byt zariadenie asi tak meter dlhe, aby vlak aj v rychlosti stihol nabrat udaje a malo by to fungovat na principe istej vlnovej dlzky (?). Mozno trepem voloviny, ale co uz so mnou.

Hey, v kabine ma strojveduci navestny opakovac. Ale absolutne nechapem ako prebieha interakcia medzi nim a navestidlami na trati. Alebo ako funguje indikacia obsadenosti kolaje a pod... Btw, to stare vydanie abc mas po ruke alebo je iba v skole? ?

Dovolim si nieco tipnut - pretoze pred par tyzdnami som v skole objavil akesi stare vydanie casopisu abc a bola tam stranka venovana nejakym kolajovym obvodom. Co som z toho pochopil bolo, ze pri kazdom semafore je na kolajach dake zariadenie, ktore do zberacieho zariadenia na vlaku, ktore je od kolaji vysoko asi 20cm, vysle istu informaciu - a v kabine rusnovodica je teda tiez nieco ako semafor, s tym rozdielom ze to tam svieti az kym sa signal znovu nezmeni.