Načo má Pernek prívlastok (pôvodne Pernek na Záhorí) mi nie je jesné, keďže žiadny iný Pernek na železničnej sieti ČR a SR nie je, tak isto ako Holíč ale Skalíc, Čiernych a Kapušian máme ojojój.
Keďže máme aj jedny Hranice na totálne západnej hranici vývalej ČSR (v železn ičnom zemepise Hranice v Čechách), je prívlastok pomerne logický.
Takisto okresné mesto, pri ktorom bývam, sa nevolá Benešov u Prahy ale jednoducho Benešov. Lenže okrem toho máme v ČR aj Benešov nad Ploučnicí vrátane eponymnej želelzničnej stanice, Benešov u Boskovic, Benešov nad Černou, Horní Benešov (kam kedysi viedla aj železničná trať, ktorá dnes končí v Svobodných Heřmaniciach) a Dolní Benešov taktiež aj so železnicou.
Na Slovensku je iba jeden, ale v Česko-Slovensku jediný nebol. A väčšina našich staníc a zastávok má v platnosti názvy definované v období Česko-Slovenska.
Na toto môžem povedať iba, že Pernek je na Slovensku iba jeden. Ale prečo "pri Zohore", neviem. Čosi sa mi ešte marí, že predtým to bolo Pernek na Záhorí. Ale ani toto celkom nechápem, nakoľko celá táto lokálka je na Záhorí.
Pobavil ma dnešný fotoalbum z mesta o ktorom si veľa ľudí myslí, že sa volá Hranice na Moravě, no ono sa volá iba Hranice. Prívlastok "na Moravě" totiž patrí iba železničnej stanici na koridorovej trati. Ale fotky aj tamojšia MHD je celkom zaujímavá.
Od dnes je povinné mat ochranu tváre v MHD v Rakúsku a vo Švédsku. Rozhodne chaotické a protichodné vyhlásenia nie sú prospešné pre spoločnosť, ako napr. u Wiener Linien, čo doslova vyzýval k nepoužívaniu rúšok a zvýšenej dezinfekcie.
Hádať?
Určite nie Miki, to by som si (v tomto prípade určite) nedovolil. Len mi proste akosi vypadlo z podvedomia číslo a-40 a stále ho mám zakódované v smere západnom kdesi okolo Krematória (z Patrónky, spopod Mosta SNP, od Trojice). Plusku či mínusku kašlem a encyklopedické záznamy starého pána si spochybňovať nedovolím, keďže presnejší zdroj tu asi nemá nik.
Aj a-22 má zložitejšiu históriu. Najprv to bola linka v centre mesta z Ružovej doliny cez Svätoplukovu na Šulekovu. Potom to prevzali trolejbusy (t-17), číslo sa uvoľnilo, takže v ďalšej fáze a-22 jazdila z konečnej trolejbusu z Prievozu do Pod. Biskupíc (predtým a-B), potom bola predĺžená do Slovnaftu (čiže do Slovnaftu prišla z východu, od Biskupíc) a na mestskom konci na Trnavské Mýto. No a a-40 vznikla preto, aby mali Biskupice aj priame spojenie do centra bez prestupu.
Uznávam, počíta. Revidujem svoj výrok: linke 30 do Podunajských Biskupíc predchádzala linka 40, ale nebola to prvá linka do tejto, vtedy ešte samostatnej obce.
Ďakujem Vladimírovi, že ma podporil. BigMac, prosím, nehádaj sa so starým pánom. Veď som vtedy žil, sledoval, zapisoval. Odo mňa pochádza veľa fotografií, ktoré tu nachádzate, či už priamo takých, čo som urobil (70.-80. roky), alebo tých, čo mám v zbierke. Nebyť mňa, tak ani neviete, ako prebiehali výmeny električiek T2 a T3 pri GO, to všetko sú moje archívne záznamy. Späť k linkovému vedeniu: Takže najprv vznikla a-40 Šafárikovo nám. - Vlčie Hrdlo - Pod. Biskupice a nie a-30. Vtedy viedla a-30 v trase Októbrové nám. (dnes Župné) - tunel - Mlynská dolina - Patrónka - Dúbravka (a-30D) alebo Lamač (a-30L). Začiatkom 60. rokov boli autobusové linky 21-33. Potom ako prvá na Štrkovec pribudla a-34. Ďalšou zmenou bolo číselné rozlíšenie a-30: tá zostala do Dúbravky a Lamačská vetva dostala číslo 35. 36 bola v Rači, 37-39 boli nové linky na Štrkovci, preto linka do Biskupíc dostala až číslo 40. Do roku 1968 pribudli ešte linky 41 (Technické sklo), 42 (internáty) a 43 (Janíkov Dvor). V prvej polovici 70. rokov začalo spájanie liniek, tak vznikla a-30 (30+40), a-26 (26+35), a-39 (39+42). Takže napríklad 42-ky boli dve - tá druhá, na Štrkovec, vznikla až po spojení tej prvej s a-39. Takže pluska BigMacovi nepatrí, on si pamätá obdobie cca o 10 rokov neskôr.
Vladimír