Je to vecou ohniskovej vzdialenosti fotografie. Odporúčam pozrieť si niečo o tzv. dolly-zoom efekte.
Veľmi zjednodušene, ak fotíš štandardnou ohniskovou vzdialenosťou (18 mm), objekty na fotografii sa javia rovnako, ako keď pozeráš voľným okom - predstav si, že stojíš na električkovej trati a pozeráš na trakčný stožiar, ktorý je od teba vzdialený 2 m a ďalší je vzialený 52 m. Vďaka tomu, že ten bližší sa ti zdá obrovský a ten vzdialenejší menší, vnímaš ich vzdialenosť.
A teraz si predstav, že sa pozeráš na od seba rovnako vzdialené trakčné stožiare s tým, že jeden je vzdialený 1002 m a ďalší 1052 m. Ak ich dovidíš, budú sa ti zdať rovnako veľké, hoci sú od seba vzdialené 50 m. Ak sa na to pozrieš cez ďalekohľad, uvidíš skreslenú realitu. Takú, kde sa opticky zmenšujú vzdialenosti medzi objektmi, alebo sú nepomerne veľké. Objektív umožňujúci vyššiu ohniskovú vzdialenosť funguje ako ďalekohľad. To isté platí pre opačne ak zmenšíš ohniskovú vzdialenosť (menej ako 18 mm). Tomu sa hovorí efekt rybieho oka, kde sa zase vzdialenosti medzi objektami opticky zväčšujú (radi to využívajú realitné kancelárie a fotografie malých bytov vyzerajú ako fotografie veľkometrážnych).
Pozri si tento záber z priecestia na Staviteľskej ulici smerom na Kamzík. Veža je malá a vzdialenosti medzi trakčnými stožiarmi primerané. Trať je dlhé a na koniec nedovidíš.
Veža je na nej obrovská, vzdialenosti medzi trakčnými stožiarmi sa zdajú malé a samotný úsek sa zdá byť krátky. Podobný efekt by si dostal, aj keby si pôvodnú fotografiu jednoducho orezal. Akurát by bola v zlom rozlíšení.
Fotografia dopravopata je očividne tiež fotografia s väčšou ohniskovou vzdialenosťou. Vlny na vozovke a koľajniciach sú neodlúčiteľný jav, no v skutočnosti je perióda amplitúdy ďaleko väčšia ako sa zdá na fotografii (ak vôbec voľným okom viditeľná), ktorá opticky zmenšuje vzdialenosti (aj trakčné stĺpy, šírku priechodu pre chodcov a pod.
Zdravím,
neviem či ste to tu už riešili (hľadal som v príspevkoch, no nenašiel som) aká zvlnená je nová trať na Štúrovej. Ja som sa po zhliadnutí uvedenej fotografie (zdroj: užívateľ dopravopat na www.k-report.net) na to bol pozrieť osobne, no zas tak tragické mi to neprišlo (neskúmal som to nejak detailne, no tá druhá ¨vlna¨ je dosť badateľná). Aký je váš názor na to? Nie som zasa nejaký veľký znalec tejto oblasti, rád si prečítam názory.
Bolo by fajn, aby po zruseni ZSSK IC prisiel este niekto dalsi (ci uz OBB, Leo, Arriva ci niekto dalsi), lebo nam Jancura asi ukaze, ako vyzera monopol ?
Inak ma napadlo, u nas montuju tie samohasiace zariadenia, s ktorymi zacal Zahradnik? Lebo nejak som dlhsie nezachytil ziadny poziar autobusu v Bratislave.
Neviem, či si zaregistroval, čo som napísal. Ja som nenapísal, že električka je na tom emisne horšie. Po prvé som uviedol, že som električkofil a po druhé som uviedol, že električka nemá NULOVÉ emisie.
S tým Kollárkom - asi máš nejaký problém, ja tam dýcham normálne.
no minule padol jeden zaujimavy navrh.
Premavku premiestnit iba na jednu stranu Kollarka, tu blizsie k STU a zakazat odbocenie na Radlinskeho.
Cez Mickiewiczku pustit iba MHD a tym padom by jeden pruh kazdym smerom musel stacit, kedze by to bolo rozmerovo presne rovnake ako na Ul.29 augusta. Dokonca by premavka mohla byt plynulejsia skrz neexistenciu krizovania Mickiewicka x Ul.29.augusta.
Na uvolnenom placi urobit pesiu zonu s namestim pred Alzbetkou.
Zas nehovorím, že tadiaľ jazdím z brumiacim motorom ? Ale proste vodičov, ktorí by sa mali schladiť je tam viac ako dosť ? Tá cesta sá prejsť aj na nižších otáčkach ako 5000 rpm
Mám pocit, že to bude trochu inak. S tvojím vyšším prevodovým stupňom a nižšími otáčkami tam natlačíš ešte viac paliva a spôsobíš menej dokonalé spalovanie a vo výsledku ďaleko viac emisií.
Na Kolárku je jednoznačne vidieť, že chýba traffic calming. Viackrát som tam sledoval vodičov IAD. Z nepochopiteľného dôvodu má 95 % vodičov potrebu ísť na výrazne nižšom prevodovom stupni, mať vyššie otáčky motora a teda produkovať väčšie emisie. Samozrejme, že prednosť na priechode pre chodcov sa dá dosiahnuť len pri využití inštitútu falošného vykročenia. Nečudo, že je tam smrad. To isté platí aj o Molecovej. Možno som divný vodič, ale s mojím 1,6 litrovým motorom dám Kollárko v pohode na nízkych otáčkach, s prehľadom dám prednosť chodcom a ešte dobehnem pretekárov hore na svetelnej križovatke.
Change view
You can search for more expressions divided by the space. Guidance for advanced search can be found here.
Ike
Veľmi zjednodušene, ak fotíš štandardnou ohniskovou vzdialenosťou (18 mm), objekty na fotografii sa javia rovnako, ako keď pozeráš voľným okom - predstav si, že stojíš na električkovej trati a pozeráš na trakčný stožiar, ktorý je od teba vzdialený 2 m a ďalší je vzialený 52 m. Vďaka tomu, že ten bližší sa ti zdá obrovský a ten vzdialenejší menší, vnímaš ich vzdialenosť.
A teraz si predstav, že sa pozeráš na od seba rovnako vzdialené trakčné stožiare s tým, že jeden je vzdialený 1002 m a ďalší 1052 m. Ak ich dovidíš, budú sa ti zdať rovnako veľké, hoci sú od seba vzdialené 50 m. Ak sa na to pozrieš cez ďalekohľad, uvidíš skreslenú realitu. Takú, kde sa opticky zmenšujú vzdialenosti medzi objektmi, alebo sú nepomerne veľké. Objektív umožňujúci vyššiu ohniskovú vzdialenosť funguje ako ďalekohľad. To isté platí pre opačne ak zmenšíš ohniskovú vzdialenosť (menej ako 18 mm). Tomu sa hovorí efekt rybieho oka, kde sa zase vzdialenosti medzi objektami opticky zväčšujú (radi to využívajú realitné kancelárie a fotografie malých bytov vyzerajú ako fotografie veľkometrážnych).
Pozri si tento záber z priecestia na Staviteľskej ulici smerom na Kamzík. Veža je malá a vzdialenosti medzi trakčnými stožiarmi primerané. Trať je dlhé a na koniec nedovidíš.
https://goo.gl/maps/ZxjsWxFc4Eu
A teraz si pozri túto fotografiu fotenú teleobjektívom
https://scontent-vie1-1.xx.fbcdn.net/hphotos-xpt1/t31.0-8/12232719_10206353073139354_2410915495289544941_o.jpg
Veža je na nej obrovská, vzdialenosti medzi trakčnými stožiarmi sa zdajú malé a samotný úsek sa zdá byť krátky. Podobný efekt by si dostal, aj keby si pôvodnú fotografiu jednoducho orezal. Akurát by bola v zlom rozlíšení.
Fotografia dopravopata je očividne tiež fotografia s väčšou ohniskovou vzdialenosťou. Vlny na vozovke a koľajniciach sú neodlúčiteľný jav, no v skutočnosti je perióda amplitúdy ďaleko väčšia ako sa zdá na fotografii (ak vôbec voľným okom viditeľná), ktorá opticky zmenšuje vzdialenosti (aj trakčné stĺpy, šírku priechodu pre chodcov a pod.