No tých miest s trolejbusom je okolo 300-400. Ja som si kedysi robil zoznam, ale je to ťažké, trolejbusové prevádzky veľmi rýchlo vznikajú i zanikajú. Napríklad v EU vznikla v roku 2003 prvá trol. trať vo Švédsku v Landskrone a v najbližšej dobe sa bude rušiť myslím Salzburg. A strašne ťažko sa získavajú informácie o niektorých prevádzkach-napríklad v Číne má každé druhé mesto 4-5 miliónov obyvateľov a väčšinou majú trolejbusy. Ono udržať len databázu trasovania trolejbusov v ex-ČS aktuálnu je strašne namáhavé. Napríklad práve včera prešiel prvý trolejbus po novej trati v Ústí nad Labem... Proste autor takej stránky bude mať čo robiť, keď to bude chcieť mať up to date.
![<a href='mailto:imhd [zavinac] kamim [bodka] sk' >Kami</a>](https://www.gravatar.com/avatar/4e74850baf8c5b6fd3f3a103d82ad55f?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
Papyr
1)
Ak je vyhybka ovladana odberom prudu, musi mat niekde na troleji pred vyhybkou predradeny snimac. U starsich vyhybiek typu Kremnica (dnes len v BA a PO) stoji tento snimac vacsinou samostatne, jeden preves pred vyhybkou. U novsich, podvesnych trubkovych vyhybiek (take su aj v Ziline, tie starsie) je senzor priamo na vyhybke tesne pred rozvetvenim stop.
Toto ovladanie (podla odberu prudu) sa v praxi da realizovat dvoma sposobmi. Bud ma vyhybka nastaveny defaultny "priepustny" smer, do ktoreho je vzdy nasmerovana, a "zaverny" smer, do ktoreho si ju moze nasmerovat vodic. Zaverny smer sa okamzite po prejazde vyhybkou zrusi a vyhybka sa prestavi do priepustneho smeru. V Presove mame pri starsich vyhybkach cedulku s modrou a cervenou sipkou, modra vyznacuje priepustny a cervena zaverny smer. Spravne by mala byt vyhybka nainstalovana tak, aby zaverny smer bol podla CP menej vyuzivany ako priepustny.
Ak nie je definovany zaverny a priepustny smer, vyhybka zostava v tom smere, v ktorom ju zanechalo naposledy iduce vozidlo. V takom pripade sofer prehodi vyhybku len vtedy, ak mu jej momentalny smer nevyhovuje. Na vyznacenie smeru prehodenej vyhybky sa pouziva LED displej (Zilina pri Policii, alebo prazske elektricky vsade).
Samotny prudovy snimac funguje asi takto: Vystupny signal = 0, ak vodic prejde snimac bez stlaceneho pedalu jazdy a bez elektrodynamickej brzdy. Vystupny signal = 1, ak vodic prejde snimac pod jazdou. Ale vacsinou zaroven musi stat na brzde, aby sa prilis nerozbehol, ked uz teda stoji "na plyne". Preto, ak si chce trolejbus prehodit vyhybku, vodic pridava a sucasne brzdi.
2)
Druha moznost je vyhybka ovladana radiom. Tieto vyhybky su v podstate vsade tam, kde je instalovana armatura Elektroline. Nemaju zaverny a priepustny smer, ich polohu signalizuje LED displej a prehadzuju sa stlacenim tlacidla na pristrojovej doske. To vysle radiovy signal o danej frekvencii, ktoru snimac umiesteny pri tom LED displeji zachyti a vyda pokyn k prestaveniu vyhybky. V jednom meste sa VZDY pouziva viac frekvencii, obvykle 3-4, pretoze na jednej krizovatke byva rozbiehavych vyhybiek viac a ak by mali rovnaku frekvenciu, prehodili by sa vsetky. Niektore mesta to riesia doplnkovymi tabulami pri vyhybke (pre kazdu frekvenciu napr. ina farba, na palubnej doske farebne tlacidla odlisnej farby), niektore mesta pouzivaju roznofarebne LED displeje podla "farby" vyhybky, niektore pouzivaju cisla alebo pismena. Konkretne napr. v PO je pri radiovej vyhybke na stlpe, ktory ju nesie, siva krabica o velkosti asi 50*30 cm, na ktorej je nalepena farebna bodka - cervena, modra, zelena atd.