Prečítal som si Správu o činnosti a výsledkoch hospodárenia DPMŽ spol. s r.o. Žilina za rok 2006 a na 3. strane je napísané: V roku 2006 sme obnovili dopravný park autobusov o 9 vozidiel, z toho 8 ks na prepravu zamestnancov KIA a l ks pre prevádzku MHD." Pokiaľ vieme, tak koncom roka 28. decembra 2006 do DPMŽ prišli ešte 2 kĺbové autobusy Karosa Citelis 18M a 1 dvojdverový sólo autobus Karosa Citelis Line. Neviem, kde sa predkladateľom správy stratili tri autobusy, o ktorých vieme že úhrada odišla ešte za rok 2006. Buď majú neporiadok v evidencii alebo to majú na prilepšenie do správy za rok 2007?
simkoslav
1. Sú v Žiline ľudia, ktorí sú spokojní s NKTD, a sú aj ľudia, ktorí sú nespokojní. Snažme sa preto spokojných ponechať spokojnými a riešiť tých, ktorí majú problem.
Osobne si myslím, že nespokojní sú ti cestujúci, ktorých cestovanie je komplikované prestupmi, špecifikami Žiliny a pod. (vzdialené časti jednej zastávky, riedky interval v sedle limitovaný vzkm a i., čo som všetko spomínal v príspevku na blogu). Za spokojného človeka preto môžem považovať toho, čo sa vezie zo sídliska do centra, príp. po priamej trase, za nespokojneho toho, čo musí komplikovane prestupovať. Preto sa tu s kolegami pokúšame vytvoriť taký návrh, aby sa podmienky cestovania (počet spojov, miest, interval, trasa) tých, čo patria do skupiny spokojných (cestujúcich do centra) nemenili, a zároveň, aby sa priamymi spojmi podarilo uspokojiť aj väčšiu časť (keďže všetkých nie je možné) teraz nespokojných. A je v tomto prípade nepodstatné, či ide to vychádza z NKTD, AVTD alebo MHD 50-tych rokov.
2. Pritom sa snažíme, čo je nutnosťou každého návrhu, dodržať ekonomický limit, ktorý je určený počtom vzkm (okrem niektorých "tvorcov", ktorí tomu nerozumejú a splietajú trasy podľa fantázie), čiže argument o zahltení mesta je scestný.
3. Aj samotné vedenie DPMŽ uviedlo v záverečnej správe za rok 2006, že jednou z príčin úbytku cestujúcich je trasovenie po 21.1.2006. Súhlasím, ale týchto faktorov je viac - aj "spravodlivá tarifa", ale aj komplikácie pri prestupovaní!
Neviem, či by sa problém podarilo vyriešiť zmenením len jedného z týchto faktorov.
4. Som si vedomý, že v postmodernej Európe je trasovanie založené na prestupoch. Treba však brať ohľad aj na veľkosť mesta, vzdialenosti a väzby medzi jeho štvrťami. A neviem, či je niekde vypracovaná štúdia, čo je pre 90 000-ové mesto so štvrťami dostupnými pešou chôdzou do 30-45 min. a istými špecifikami (poloha centra, podmienky na prestupovanie) vhodnejšie.