Klimatizácia vo vozidlách - ekologická záťaž alebo letné osvieženie?

Názory na klimatizáciu sa rôznia, na jej používanie sa pozrieme očami dvoch dopravcov.

V horúcich letných mesiacoch sa stáva častou témou mnohých neformálnych i formálnych diskusií klimatizácia. V súčasnosti je už zaužívaným štandardom používanie klimatizácie v nákupných centrách, kanceláriách, kaviarňach a samozrejme aj vo vozidlách individuálnej či hromadnej dopravy. My si rozoberieme práve tú hromadnú dopravu, presnejšie mestskú hromadnú dopravu a klimatizáciu v nej. O stanovisko sme požiadali 4 dopravné podniky - Dopravný podnik Bratislava, Dopravný podnik mesta Košice, Dopravný podnik mesta Prešov a Dopravný podnik mesta Žiliny. Do uzávierky sme získali odpovede od polovice z nich – od Dopravného podniku Bratislava a od Dopravného podniku mesta Košice.

Klimatizácie vs. ekológia

Moderná doba so sebou prináša moderné problémy, ako sú separovanie odpadu, spoločenská zodpovednosť či otázka ekológie. Ekológia je práve to, čo si s klimatizáciami nechce potykať. Klimatizácie využívajú na svoju činnosť chladiace médium, ktoré je nevyhnutné pre chladiaci účinok klimatizácie. Klimatizácie predstavujú svojou činnosťou ekologickú záťaž, ktorá je tvorená predovšetkým zvýšenou spotrebou paliva pri všetkých typoch dopravných prostriedkov, ktoré klimatizáciu používajú. Vozidlá musia po spustení klimatizácie generovať viac elektrickej energie, resp. motor je viac zaťažený, keďže musí prostredníctvom klinového remeňa poháňať kompresor klimatizácie, aby takúto jednotku udržal v požadovanej prevádzke a práve vtedy dochádza v prípade vozidiel na elektrický pohon k zvýšeniu spotreby energie a v prípade tých spaľovacích to vedie k vyššej spotrebe nafty, pretože dochádza k väčšiemu odporu na klinovom remeni. Spomínaný odpor predstavuje v niektorých prípadoch značný pokles výkonu vozidla, a nielen autobusov, ale všetkých vozidiel, avšak pri slabších motorizáciách dochádza k najväčšiemu rozdielu vo výkone.

Na presné údaje sme sa pýtali už samotných dopravcov. Podľa Dopravného podniku Bratislava predstavuje spustená klimatizácia nárast spotreby paliva v prípade 12-metrového autobusu približne o 5,8 %, čo predstavuje zvýšenie spotreby paliva o 2,18 litra na 100 kilometrov. Keď sa na tieto čísla pozrieme s ohľadom na tvorbu skleníkových plynov, tak môžeme povedať, že rozdiel po spustení klimatizácie predstavuje 58 g CO₂/100 km a v prípade kĺbových vozidiel normy Euro 6 ide o nárast 5,4 %, čo znamená približne 2,84 litra na 100 kilometrov, v prepočte na skleníkové plyny ide o 76 g CO₂/100 km. Dopravca porovnával vozidlá SOR NB 12 City, Iveco Urbanway 12M, SOR NB 18 City a Mercedes-Benz CapaCity. V prípade vozidiel SOR NS 12 Electric a SOR EBN 8 ide o nárast spotreby elektrickej energie o 10 – 15 %.

Podľa Mgr. Petrušovej z DPMK predstavuje zapnutá klimatizácia nárast spotreby v prípade 12-metrových vozidiel cca 4 – 5 litrov na 100 kilometrov a v prípade 18-metrových vozidiel až 10 litrov na 100 kilometrov. Dopravcov sme sa tiež pýtali, či považujú používanie klimatizácie za ekologickú záťaž alebo to považujú ako nevyhnutnosť pre komfort cestujúcich. Podľa Mateja Michlíka z odboru marketingu a komunikácie DPB je používanie klimatizácie nevyhnutným štandardom, pretože pri vysokých teplotách dochádza ku kolapsom cestujúcich, hoci si uvedomujú všeobecnú ekologickú záťaž používaním klimatizačných jednotiek.

MHD, auto či bicykel?

Už dlhé roky sa hovorí o tom, že by mali ľudia na dochádzanie, turistiku či za iným účelom cesty používať verejnú dopravu, resp. ekologické alternatívy cestovania. Názory sa od seba odlišujú, no čísla hovoria jednoznačne v prospech cestovania verejnou dopravou. Častokrát sme svedkami dopravných zápch, kedy veľa áut obsadzuje len jedna osoba – vodič. Predpokladajme, že vozidlo v rámci mestskej premávky má spotrebu paliva 6,5 l/100 km, čo je priemer pri zohľadnení áut jazdiacich na benzín a naftu. Takéto auto vygeneruje počas svojej prevádzky približne 150 až 250 g CO₂/km, čo predstavuje 15 až 25 kg CO₂/100km. Treba mať však na pamäti, že takéto vozidlo preváža jednu, prípadne dve osoby. Ďalším dopravným prostriedkom je bicykel, ktorý preváža len jednu osobu. Bicykel nemá spaľovací motor, takže emisie by mali byť nulové, no nie je to úplne tak, keďže aj samotný cyklista generuje určité množstvo CO₂ pri výdychu. Priemerný cyklista v mestskej premávke vydýcha 5,3 g CO₂/km, čo je zanedbateľné množstvo. Autobus, najväčšie vozidlo zo všetkých porovnávaných, má určite najväčšiu spotrebu paliva, ako aj tvorbu skleníkových plynov. Autobus vytvorí 80 až 90 kg CO₂/100 km, čo v porovnaní s autom predstavuje signifikantne vyššiu absolútnu tvorbu CO₂. Treba však poukázať na ďalšiu skutočnosť, ktorou je množstvo prepravených cestujúcich. Pri porovnaní autobusu SOR NB 18 City a 5-miestneho auta, ktoré by aj prevážalo plný počet cestujúcich, t. j. 5 osôb, autobus stále predstavuje omnoho ekologickejšiu alternatívu, pretože v prípade piatich osôb vychádzajú emisie cca 50 g CO₂/os./km, no v prípade autobusu SOR NB 18 City, kde je kapacita 150 osôb, vychádzajú emisie na 6 g CO₂/os./km.

Na záver preto môžeme povedať, že cestovanie verejnou dopravou je najekologickejšie a najefektívnejšie pri zohľadnení pomeru CO₂, počtu osôb a spotreby paliva.

Funkčná klimatizácia – mýtus alebo fakt?

Stav a funkčnosť klimatizácie v MHD je často preberaná téma na diskusných fórach, sociálnych sieťach i v médiách. Klimatizácia pozostáva z rôznych komponentov, ktoré majú vo vzájomnej symbióze vytvárať čistý a chladný vzduch v salóne vozidla. Mnohokrát sa však stávalo, že chýbalo chladivo, filter vzduchu bol špinavý a zapchatý, alebo bola klimatizácia úplne mimo prevádzky. Na to, aby sa týmto problémom predchádzalo, je potrebná náležitá údržba. Na rozsah a interval údržby klimatizačných jednotiek sme sa pýtali aj bratislavského a košického dopravcu. „V priebehu roka je vykonávaná predsezónna a sezónna prehliadka, pri ktorých prebieha výmena klimatizačných filtrov, dehydrátorov (vysúšačov), prachových filtrov, kontrola chladiva, vnútorných tesnení, hadíc, funkcie kompresorov, elektrickej kabeláže, ale aj nastavenie systému ovládania klimatizácie do celého vozidla. V prípade poruchy klimatizácie sa hľadá príčina nefunkčnosti: najbežnejšou príčinou býva prasknuté vedenie hadíc a následný únik chladiva. Pri pravidelnej údržbe dochádza najčastejšie k čisteniu a výmenám prachových filtrov, dopĺňaniu chladiva, dezinfekcii a kontrole funkčnosti klimatizácie. Toto sú predpoklady na splnenie funkčnej, účinnej a hygienickej klimatizácie, pričom samotný účinok klimatizácie závisí aj od typu autobusu a kde autobus premáva (kopcovité oblasti, prašné oblasti) a aká častá je aj potreba otvárania dverí,“ uviedol Matej Michlík z Dopravného podniku Bratislava. V prípade Dopravného podniku mesta Košice sa údržba vykonáva na základe predpísaného intervalu, ktorý uvádza vo vozidlovej dokumentácii samotný výrobca, resp. sa vykonávajú opravy a údržba na podnet vodičov, ktorí hlásia prípadné poruchy.

Čo cestujúci, to iný názor

Názory na klimatizáciu sa rôznia, niektorí ju vítajú, iní majú výhrady a niektorí ju zásadne odsudzujú. Všeobecne sa ale stretávame s pravidlom, že klimatizácia sa spúšťa s vonkajšou teplotou nad 25 °C vrátane. Táto teplota je síce odporúčaná Ministerstvom dopravy a výstavby SR, ÚVZ aj DPB, avšak podľa názorov viacerých cestujúcich je táto teplotná hranica vyššia, ako by mala byť. 25 °C je príjemná interiérová teplota, pri ktorej sa dá bezproblémovo vykonávať väčšina činností. Problémom však je, že vonkajšia teplota 25 °C predstavuje pri slnečnom počasí výrazne vyššiu teplotu v interiéri vozidla, hoci môže byť vybavené stmavenými či determálnymi oknami. Na druhej strane sa aj v zimných mesiacoch môžeme stretnúť s javom, kedy pri exteriérovej teplote 5 °C stúpa teplota v interiéri vozidla aj nad 15 °C, kedy aj bez spusteného vyhrievana interiéru dochádza k zvýšenej teplote interiéru. Práve z týchto dôvodov by bolo vhodnejšie spúšťať klimatizáciu pri 25 °C nameraných v interiéri, čím by sa udržala príjemná teplota aj v prípade horúceho leta. Je dôležité poznamenať, že ani klimatizácia by nemala vo vozidle tvoriť „chladničku", keďže práve výrazné teplotné rozdiely predstavujú zvýšenú záťaž pre ľudský organizmus, čo môže zvýšiť náchylnosť na ochorenia.