Hlavnou zásadou je zachovávať ohľaduplnosť voči ostatným spolucestujúcim.
Uplynulé mesiace priniesli dopravcom výrazný úbytok cestujúcich vo verejnej hromadnej doprave. Aj keď je u nás choroba COVID-19 na ústupe a život sa pomaly, aj keď ešte nie úplne, vracia do bežných koľají, návrat cestujúcich do verejnej dopravy je pomalší. Časť cestujúcich možno od návratu do MHD, vlakov a autobusov odrádzajú aj obavy, či je v súčasnej situácii využívanie verejnej hromadnej dopravy bezpečné. Po príchode pandémie COVID-19 na Slovensko mestá i samotní dopravcovia odporúčali minimalizovať cestovanie hromadnými dopravnými prostriedkami, v dopravných prostriedkoch boli realizované mnohé preventívne opatrenia, čo mohlo vyvolať dojem, že MHD je strašiakom, ktorému je lepšie sa vyhnúť.
Obrátili sme sa preto na odborníka s otázkami, či sú tieto obavy oprávnené aj dnes, alebo či je možné cestovanie verejnou dopravou považovať za bezpečné. Na naše otázky odpovedal doc. MUDr. Martin Hrubiško, PhD., mimoriadny profesor, prezident Slovenskej spoločnosti pre alergológiu a klinickú imunológiu.
Je vzhľadom na aktuálnu situáciu ohľadne COVID-19 zo zdravotného hľadiska cestovanie verejnou hromadnou dopravou bezpečné?
Treba pripustiť, že z epidemiologického hľadiska prináša cestovanie hromadnou dopravou isté riziká. Rizikovosť vyplýva, resp. ju ovplyvňuje niekoľko skutočností:
- konkrétna epidemiologická situácia, napr. epidémia chrípky (nemusí to teda byť iba COVID), sezóna bežných prechladnutí a pod.,
- vyťaženosť dopravného prostriedku (obsadenosť) - čo samozrejme úzko súvisí s pomerom dopyt po službe / hustota spojov,
- zodpovedné správanie sa ľudí - čiže podľa možností:
- necestovať chorý, ak som chorý a musím cestovať, tak s rúškom (na to by sme si mali navyknúť aj po COVIDe) - chránim tým nie seba, ale ostatných okolo mňa,
- zachovávať ohľaduplnosť k spolucestujúcim (zodpovedne sa správať pri kýchaní, kašli - otočiť sa, zakryť si ústa), vrátane toho, že v dopravnom prostriedku sa nebudem hlučne zabávať, nahlas rozprávať a podobne - čím hlasnejšie rozprávam, tým viac okolo seba šírim kvapôčky z vlastných dýchacích ciest), a to vrátane zbytočného telefonovania (90 % mobilných hovorov v MHD je zbytočných…),
- nevstupovať do MHD špinavý, mať umyté ruky a pod.,
- hygienická údržba vozidiel MHD.
Pri zachovaní uvedených pravidiel možno v aktuálnej priaznivej epidemiologickej situácii považovať cestovanie v MHD za celkom bezpečné.
Platí to aj pre cestujúcich trpiacich zdravotnými problémami, v dôsledku ktorých sú pre nich nákazy nebezpečné?
Najrizikovejší sú seniori (nad 65 r.), ktorí trpia chronickými chorobami. Tí - najmä ak sú už v dôchodku - by mali zvážiť či naozaj musia cestovať, v akom čase budú cestovať (necestovať v čase dopravných špičiek).
Aké zásady majú cestujúci dodržiavať, aby minimalizovali riziko nákazy?
Na túto otázku som myslím dostatočne odpovedal v prvej odpovedi. Hlavná zásada teda je byť ohľaduplný k svojmu okoliu. Dúfajme, že na niečo aj bola „koronakríza" užitočná - hádam nás naučila správať sa k sebe aj okoliu zodpovedne.
Na záver otázka, či je možné považovať individuálnu automobilovú dopravu za bezpečnejšiu alternatívu?
Bolo by veľmi nešťastné, ak by si ľudia vďaka koronakríze navykli zo strachu pred nákazou ešte viac cestovať individuálne - autami. Veď prehustaná automobilová doprava má ďalekosiahlejšie zdravotné následky ako koronakríza - len si to ľudia v bežnom života neuvedomujú. Neustály vzostup koncentrácie výfukových plynov a nedostatok pohybu (áno, aj to, že sa prejdem na zastávku má svoj zmysel) sú ďaleko väčším zdravotným rizikom ako koronakríza. Keby niekto štatisticky zrátal koľko ľudí denne, týždenne, mesačne ... ročne zomiera na následky znečisteného ovzdušia a nedostatok pohybu, boli by ľudia zhrození ďaleko viac ako z celej koronakrízy…
Solider