Stratégia má podporiť malé aj veľké zásahy do verejnej dopravy, aby bola atraktívnejšia.
Vláda Slovenskej republiky vlani schválila Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020, ktorý určuje aj ďalšie smerovanie verejnej dopravy. Strategický plán vypracovalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Vláda tak splnila podmienku, aby mohla Slovenská republika čerpať prostriedky z fondov EÚ 2014 – 2020 pre sektor dopravy. Čerpanie eurofondov by totiž nebolo možné bez existencie komplexných plánov na rozvoj dopravnej infraštruktúry, vrátane plánov udržateľného rozvoja mestskej, prímestskej a regionálnej dopravy.
Súčasťou dokumentu je aj Stratégia rozvoja verejnej osobnej a nemotorovej dopravy SR do roku 2020. Materiál predstavuje základný strategický dokument Slovenskej republiky strednodobého charakteru v oblasti rozvoja verejnej osobnej a nemotorovej dopravy a slúži aj pre potreby implementácie programového obdobia EÚ 2014 – 2020. Zjednodušene povedané, z eurofondov môžu byť podporené len také projekty, ktoré sú v súlade so stratégiou.
Viac ako 200 projektov
Stratégia rozvoja podrobne popisuje východiskový stav, analyzuje stav verejnej dopravy v jednotlivých regiónoch a v mestách nad 70 tisíc obyvateľov, jasne pomenúva aj negatíva súčasnej situácie, zároveň však navrhuje konkrétne opatrenia na zlepšenie a podporu verejnej osobnej a nemotorovej dopravy. Na regionálnej úrovni by základnou kostrou mali byť železničné trate s vysokým potenciálom (minimálne 500 cestujúcich denne), doplnené o prímestskú a regionálnu autobusovú dopravu. V rámci MHD je najdôležitejšia podpora a rozvoj existujúcich dopravných systémov, teda električkovej, trolejbusovej, prípadne autobusovej dopravy. Stratégia rozvoja však za rovnocennú považuje aj nemotorovú, najmä cyklistickú, dopravu.
V prílohe stratégie sú uvedené aj potenciálne projektové zámery a projekty, ktorých je v rámci Slovenska viac ako 200. Je medzi nimi je aj budovanie a modernizácia električkových tratí, trolejbusových tratí, nákup nových električiek a trolejbusov, nákup duobusov, elektrobusov, v oblasti nemotorovej dopravy zas budovanie cyklotrás. Podmienkou je, aby príslušný oprávnený žiadateľ vypracoval úspešný projekt. Podpora bude zabezpečená z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII - nástupca Operačného programu Doprava), resp. z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP – nástupca Operačného programu Bratislavský kraj a Regionálneho operačného programu 2007 – 2013). Z OPII bude financovaná podpora a rozvoj dráhovej dopravy – železničnej dopravy, električkovej dopravy a trolejbusovej dopravy, z IROP dopravy autobusovej a nemotorovej.
Nielen veľké investície, aj malé zmeny pomôžu
Okrem investícií do veľkých projektov sa predpokladajú aj malé opatrenia, ktoré však verejnej osobnej doprave (VOD) môžu značne pomôcť. Mali by sa realizovať úpravy v legislatíve, tak aby verejná doprava mala prednosť pred individuálnou dopravou, stanovené by mali byť garantované štandardy dopravy. Otvoriť by sa mohli aj otázky financovania verejnej dopravy, keďže pre súčasný nedostatok financií nie je zabezpečovaná dostatočná údržba tratí a vozidiel ani adekvátny rozsah dopravy. Dodatočné zdroje by mohli plynúť aj zo spoplatneného parkovania.
Predpokladá sa vytvorenie dopravných autorít, aby sa podarilo naštartovať integrovanú dopravu. Zlepšiť by sa mali aj informácie o doprave poskytované na zastávkach, vo vozidlách, ale aj na internete a v mobilných zariadeniach.
Vo výstavbe sa popri veľkých projektoch plánujú realizovať aj menšie. Pôjde naprílad o zabezpečovanie preferencie dopravy, úpravy zastávok či budovanie prvkov upokojovania dopravy.
Aké projekty sa chystajú v Žiline?
Stratégia rozvoja verejnej osobnej a nemotorovej dopravy SR do roku 2020 obsahuje aj prehľad projektových zámerov, ktoré by mali prispieť k jej napĺňaniu. Pri každom projekte je uvedený nositeľ projektu (realizátor), zdôvodnenie projektu a návrh operačného programu, ktorého by projekt mohol byť financovaný. Na prvých miestach sú projekty, ktoré boli vyhodnotené ako potrebné a pripravené na realizáciu pred rokom 2016. V Žiline boli ako prioritné vyhodnotené nasledovné projekty:
Realizátor |
Názov projektu |
Popis |
Návrh OP |
Mesto Žilina |
Zriadenie dynamickej preferencie MHD na svetelných križovatkách |
Zvýšenie obežnej rýchlosti MHD. Preferencia verejnej dopravy skráti cestovné časy predovšetkým trolejbusovej dopravy |
IROP |
Mesto Žilina |
Cyklistická komunikácia |
H2 (Solinky - centrum) V6 (Veľký Diel - Vlčince, konečná trolejbusov) V9 (Vlčince - Vodné dielo) |
IROP |
Mesto Žilina |
Územný generel dopravy mesta Žilina |
|
IROP |
Nasledujú príklady projektov, ktorých príprava a začiatok realizácie sú vykonateľné do roku 2016:
Realizátor |
Názov projektu |
Popis |
Návrh OP |
DPMŽ |
Nízkopodlažné a energeticky úsporné trolejbusy a trolejbusy s pomocným pohonom pre Žilinu |
Nákup nových trolejbusov |
OPII |
Mesto Žilina |
Modernizácia alebo výstavba základne trolejbusov Žilina |
|
OPII |
DPMŽ |
Nízkopodlažné, ekologické (hybridné) autobusy |
31 ks 12-metrových hybridných vozidiel |
IROP |
DPMŽ |
Zavedenie internetového predaja cestovných lístkov - software, hardware |
Rozšírenie služieb a foriem predaja predplatných cestovných lístkov |
IROP |
DPMŽ |
Modernizácia vozidlového informačného a komunikačného systému |
Vybavenie vozidiel chýbajúcimi elektronickými panelmi na informovanie cestujúcich, vybavenie zariadeniami na prenos dát medzi vozidlom a dispečingom; modernizovanie zariadení na čítanie čipových kariet; modernizácia akustického systému hlásenia zastávok; doplnenie akustického systému pre nevidiacich a slabozrakých; vybavenie automatickými sčítacími zariadeniami. |
IROP |
DPMŽ |
Modernizácia dispečerského riadenia, online sledovanie polohy, informácie |
Online informácie získané z vozidiel umožnia ich ďalšie poskytovanie cestujúcim aj formou: 1. zobrazenia priamo v ďalších vozidlách na interiérových informačných paneloch za účelom informovania cestujúceho o možných prestupoch v reálnom čase už priamo počas cestovania, 2. zobrazenia na inf. paneloch osadených v prestupných termináloch, 3. webového rozhrania, 4. mobilnej online aplikácie. |
IROP |
Uvádzame aj príklady projektov, ktoré bude potrebné ešte dopracovať:
- modernizácia trakčných meniarní v Žiline (technológia + kapacitory)
- modernizácia trolejbusovej infraštruktúry v Žiline (trakčného vedenia, výhybiek, deličov, krížov)
- výstavba trolejbusových tratí a obratísk v Žiline (trate Pod hájom - Centrálna - Obvodová, Hurbanova - Legionárska - Veľká okružná - Komenského, Kvačalova - Hájik a rozšírenie obratísk trolejbusov Vlčince, Solinky, Hájik)
- automatizované stavanie výhybiek pre trolejbusy
- vybudovanie inteligentných zastávok s prenosom údajov a hlasu (informačné panely s časom príchodu jednotlivých liniek; zároveň budú schopné na požiadanie podať zvukovú informáciu pre nevidiacich a slabozrakých; prenos hlasu a textu z dispečingu na zastávku)
- obstaranie predajných a informačných terminálov, automatov na predaj cestovných lístkov a pre čipové karty
- budovanie IDS vrátane projektovej dokumentácie, budovanie dispečingov IDS
- nízkopodlažné a ekologické prímestské autobusy
Dispecer
Ináč, pozor, pokiaľ viem, aspoň minimálne u tých bratislavkých 25Tr je naftový agregát akýmsi generátorom elektriny, nie motor priamo poháňajúci vozidlo (teda nefunguje to tak, ako v autobuse). Z toho pravdepodobne vyplýva nejakým spôsobom obmedzená schopnosť pohybu (nižšia rýchlosť, akcelerácia a pod.) ? Aj preto si veľmi neviem predstaviť, aby taký trolejbus išiel jazdiť hociktorú autobusovú linku, hoc aj takú "rovinatú" ako 25 a 35. Ale zas v poľskom Lubline autobusy nahrádzajú trolejbusmi s pomocným pohonom vo veľkom (kto vie však ako to tam funguje...)...
...proste chcelo by to viac info o ich prevádzke, aby sa z toho dalo nejak jednoznačne posúdiť čo by bolo lepšie. ?