Vozidlá › Električky › Motorové vozne Tatra M 49.0

Nové prepotrebné električky objednané v roku 1948 sa na tatranskej železnici objavili až v roku 1954, kedy Vagónka Tatra Smíchov dodala prvé elektrické motorové vozne radu M 49.0. Išlo o štvornápravové vozne moderného vzhľadu, avšak koncepčne vychádzajúceho zo staršieho vozidla Ringhoffer #7. K nim boli zároveň dodané prívesné vozne rovnakého vzhľadu. Už krátko po dodaní sa však ukázalo, že nové vozne v náročnom teréne úplne sklamali očakávania na ne kladené.

Štvornápravové obojsmerné vozne mali oceľovú kostru skrine, zvonka oplechovanú. Spodok kostry bol z oceľových profilov. Skriňa bola osadená na dvoch dvojnápravových podvozkoch. Karoséria mala moderné zaoblené tvary. Interiér vozňa sa členil na nástupné plošiny s oddeleným pracoviskom vodiča, dva veľké oddiely pre cestujúcich (jeden pre fajčiarov, druhý pre nefajčiarov), ktoré boli oddelené malým služobným/batožinovým oddielom. Oddiely boli oddelené posuvnými dverami. Do vozidla sa nastupovalo cez štvorkrídlové skladacie dvere s okienkami v hornej polovici na oboch koncoch vozňa. Interiér bol osvetľovaný žiarovkovými svietidlami, vykurovanie bolo elektrické. Vetranie bolo zabezpečené spúšťacími oknami a stropnými vetrákmi. Kabínky vodiča boli vybavené riadiacim panelom a dvojicou čalúnených sedadiel. Batožinový oddiel mal samostatné štvorkrídlové skladacie dvere. Na streche sa nachádzali dva pantografické zberače prúdu, ktoré boli osadené na zvýšenej nadstavbe s vetracími prieduchmi po bokoch. Čelo vozňa malo dve veľké čelné okná so stieračmi. V podokennej časti sa nachádzala dvojica reflektorov s koncovými svetlami, zásuvka tlakovej brzdy Knorr a elektrická zásuvka. Vodič mal k dispozícii po oboch stranách čela spätné zrkadlá umožňujúce výhľad na bočnice vozňa. Výzbroj vozidla sa nachádzala pod podlahou.

Oddiely pre cestujúcich boli vybavené sivozelenými koženkovými sedadlami v usporiadaní 2 + 2 do oddielov s uličkou uprostred. Koženka bola vo vozidlách TEŽ použitá prvýkrát. Nad sedadlami boli priečinky na batožinu. Bočnice a strop v interiéri boli obložené drevovláknitými doskami. Podlaha s montážnymi poklopmi bola pokrytá drevenými doskami. Vozne boli dodané už v červeno-bielom nátere so sivou strechou.

Nad čelné okná bol do stredu pridaný ďalší reflektor. Krátko po zaradení do prevádzky bolo nutné vykonať viaceré úpravy na podvozkoch vozňov, aby bolo možné vozne bezpečne prevádzkovať na tratiach TEŽ.

Vozeň EMU 49.005 bol po vyradení rekonštruovaný na pracovný vozeň pre údržbu trolejového vedenia. Obdržal montážnu plošinu na strechu, nadstavbu s priezorom na kontrolu troleja, odstránený bol stredný vstup a vozeň bol natretý oranžovým náterom.

Pre nové vozne musela byť rekonštruovaná väčšina koľajovej siete TEŽ. No prevádzka nových vozňov sa aj tak nezačala najslávnejšie. Vozne už od začiatku trpeli celým radom vážnych nedostatkov. Prvým závažným nedostatkom bola tlaková brzda Knorr, ktorá v náročnom teréne sklamala. Krátko po uvedení vozňov do prevádzky začalo tiež prichádzať k ich častým vykoľajeniam, čo viedlo už v roku 1954 k odstaveniu motorových aj prívesných vozňov z prevádzky. Prvé tri motorové vozne mohli byť ešte nejaký čas v prevádzke, avšak iba s nákladnými vlakmi z Popradu do Smokovca. Neskôr boli taktiež odstavené, sprevádzkovené boli po úpravách v druhej polovici roku 1955 až januári 1956. Príčinou vykoľajení boli okrem nedostatkov na trati taktiež vážne nedostatky v konštrukcii podvozkov. Po dodaní vozňov 49.005 a 49.006 začiatkom roku 1956 prišlo taktiež k ich vykoľajeniu, preto boli do prevádzky uvedené až v druhej polovici roku 1956.

Vďaka problémom s novými vozňami nebolo možné vyradiť z prevádzky žiadny zo starých vozňov, ktoré tak slúžili "až do roztrhania tela" do roku 1969.

Nové vozy v prevádzke jazdili v súpravách s jedným vlečným vozňom, resp. s dvoma letnými otvorenými vozňami. Využívali sa aj na ťahanie nákladných vlakov. S cestujúcimi jazdili do roku 1969, kedy boli odstavené. Vozeň 49.005 bol prerobený na pracovný a zachoval sa až do dnešných dní, avšak už nepojazdný.

Paradoxne, moderne vyzerajúce nové vozne boli vyradené z prevádzky s cestujúcimi po necelých 15-tich rokoch prevádzky. Pre porovnanie, najstaršie vozne vyradené v rovnakom období sa dožili 61 rokov. Vozne boli okrem 49.005, ktorý slúžil naďalej ako pracovné vozidlo, definitívne zrušené v roku 1975.