Vozidlá › Električky › Motorové jednotky Stadler GTW 2/6 425.95

V 90-tych rokoch 20. storočia sa po dlhých plánoch konečne začalo s hľadaním náhrady za dožívajúce elektrické jednotky Tatra EMU 89.0 (420.95) pre Tatranskú elektrickú železnicu. Víťazom tendra na dodávku 14 nových vozňov sa v roku 1998 stalo konzorcium EMU GTW Vysoké Tatry pozostávajúce z firiem ŽOS Vrútky, Stadler Fahrzeuge AG a DaimlerChrysler Rail Systems (ADtranz) s elektrickými motorovými jednotkami na báze vozidiel Stadler GTW 2/6 (425.95) prevádzkovaných v švajčiarskych Alpách. Prvá električka bola dodaná po predstavení na Medzinárodnom strojárenskom veľtrhu v Brne v polovici októbra 2000. Následne bola v rokoch 2001 - 2002 dodaná séria 13 elektrických jednotiek a jedného náhradného hnacieho článku. Kompletizácia vozidiel prebiehala v ŽOS Vrútky. V roku 2006 boli k náhradnému strednému článku vyrobené aj krajné články, čím na tatranských tratiach pribudla 15. električka tohto typu. Vozidlá dostali pre svoj hranatý krabicový tvar prezývku "Tetrapak".

Trojčlánkové šesťnápravové vozidlo zostavili z dvoch krajných článkov, z ktorých každý má oddiel pre cestujúcich a pracovisko vodiča a je osadený na dvojnápravovom otočnom hnanom podvozku, a stredného hnacieho článku s elektrickou výzbrojou a hnacím dvojnápravovým podvozkom. Jednotlivé články vozidla spojili oceľovo-gumenými kĺbmi. Pre krajné články použili ľahkú hliníkovú konštrukciu, hnací článok vyrobili z ocele. Medzi jednotlivé články skrine a podvozky osadili pneumatické vankúše, čím minimalizovali prenos vibrácií z podvozkov na skriňu vozidla. Na streche hnacieho článku osadili elektricky ovládaný polpantograf pre prívod jednosmerného prúdu do vozidla. Pre poháňanie každej z náprav hnacieho podvozku použili asynchrónny trojfázový motor, ktorý je napájaný zo striedača meniaceho jednosmerné napájacie napätie na výstupné striedavé. Bezpečnosť pri prevádzke zabezpečili štvoricou brzdových systémov - elektrodynamickou prevádzkovou rekuperačnou brzdou a elektromagnetickou koľajnicovou brzdou pre hnací podvozok a elektropneumatickou mechanickou brzdou a pružinovou parkovacou brzdou pre všetky nápravy.

Pre cestujúcich osadili do oboch bočníc krajných článkov dvojkrídlové predsuvné dvere s elektropneumatickým pohonom a dopytovým ovládaním. Oddiel pre cestujúcich je v priestore medzi dverami a kĺbom nízkopodlažný, medzi dverami a pracoviskom vodiča je podlaha vyvýšená, prístupná pomocou schodov. V interiéri krajných článkov osadili pre cestujúcich čalúnené sedadlá usporiadané do oddielov v komninácii 2 + 2 s uličkou uprostred. V nástupnom priestore každého krajného článku umiestnili 10 sklápacích sedadiel a držiaky na lyže či bicykle. Pre stojacich cestujúcich tu osadili madlá a závesné držadlá. Vetranie interiéru zabezpečili núteným vetraním cez stropné kanály s mikroprocesorovým riadením. Núdzové vetranie umožňujú výklopné horné časti 4 bočných okien. Vykurovanie zabezpečili vyhrievacími telesami v bočniciach. Osvetlenie interiéru vyriešili pozapustenými žiarivkovými svietidlami. Cestujúcim dali pre výhľad z vozidla k dispozícii veľké bočné okná s tónovanými dvojitými sklami. Vo vysokopodlažnej časti umiestnili nad sedadlami police na batožinu. Podlahu pokryli protišmykovou krytinou. Hnací článok riešili ako priechodný avšak bez uzatváracích dverí. Pracovisko vodiča oddelili od priestoru pre cestujúcich čiastočne presklenou priečkou a celopresklenými dverami.

Informovanie cestujúcich zabezpečili optickým informačným systémom firmy BUSE s akustickým viacjazyčným vyhlasovaním zastávok. Vozidlá dodali v červeno-bielo-sivom nátere.

Prvým dvom električkám bola krátko po zaradení do prevádzky na bočnice hnacieho článku aplikovaná biela silueta tatranských štítov. Neskôr sa tento priestor na strednom článku využíval na reklamné účely. Od roku 2013 sa začala používať inovovaná farebná schéma s tmavosivou spodnou časťou. V nasledujúcich rokoch ju dostali postupne všetky električky.

V roku 2020 dostali viaceré električky bezpečnostný kamerový systém. Električkám boli doplnené aj výstražné svetlá "Nevystupovať" vnútri nad dverami.

V roku 2021 sa začali vykonávať veľké modernizácie vozidiel v ŽOS Vrútky. V rámci modernizácie boli opravené vozidlové skrine, vymenené boli trakčné meniče, meniče pomocných pohonov, či riadiaci systém. Namiesto pôvodných GTO tyristorov sa použili výkonové prvky s IGBT tranzistormi. Do vozidiel bola nainštalovaná celovozidlová klimatizácia a kompletne bol zmodernizovaný interiér, ktorý dostal nové farby a obloženie, nové sedadlá a svietidlá, okná boli vybavené tieniacimi sťahovacími roletkami. Do odpadkových košov pod stolíkmi boli integrované elektrické zásuvky (230 V a nabíjacie USB zásuvky) pre nabíjanie mobilných zariadení cestujúcich. Vozidlá obdržali aj Wi-Fi pripojenie k internetu a zmodernizovaný bol tiež vozidlový informačný systém - pôvodné BUSE displeje boli nahradené vonkajšími LED displejmi a vnútornými TFT LCD obrazovkami od firmy Aesys. Električky dostali aj systém automatického počítania cestujúcich firmy Hikvision. Pôvodné svetlá na čelách vozidiel boli vymenené za nové LED svetlá. Vonkajší vzhľad vozidiel po modernizácii doplnili polepy s motívmi tatranských štítov. Vozidlá dostali aj po dva predajné automaty Telmax FCA 700-P.

Ako prvá bola na modernizáciu v júni 2021 odoslaná električka 425.958, ktorú nasledovala električka 425.951 v januári 2022. Do leta 2023 boli dokončené modernizácie iba troch jednotiek, no ich zaradenie do premávky zdržalo získavanie potrebných povolení a tiež poškodenie prvej modernizovanej električky po zásahu bleskom na skúšobnej jazde, kedy prišlo k poškodeniu 24-voltových obvodov. Do prevádzky s cestujúcimi boli prvé električky zaradené 15. júla 2023. Posledná električka sa po modernizácii vrátila do Popradu vo februári 2024.

Prvý výjazd novej električky sa na úseku Poprad - Starý Smokovec konal 19. októbra 2000 avšak len v súprave s elektrickou jednotkou EMU 89.0, ktorá ťahala novú električku. Testovacia prevádzka prototypu 425.951 prebiehala od konca novembra 2000 do marca 2001. Následne bola električka zaradená do skúšobnej prevádzky s cestujúcimi. Počas testovacej prevádzky sa však ukázala určitá nekompatibilita moderného vozidla so zastaranou železničnou traťou a napájacím systémom, čo si vyžiadalo následné prebudovanie prejazdového profilu trate v niektorých úsekoch, prestavbu nástupíšť v celej sieti TEŽ vzhľadom na nízku nástupnú hranu a širšiu skriňu vozidiel a tiež úpravy napájacieho systému umožňujúce využívanie výhod rekuperácie pri brzdení vozidiel.

Po spojazdnení všetkých nových električiek sa však ukázalo, že ich kapacita nie je adekvátna, vzhľadom na to, že starých električiek EMU 89.0 bolo až 18 kusov. Preto v zimnej a letnej sezóne do roku 2006 vypomáhali aj električky EMU 89.0, najmä na trati Starý Smokovec - Tatranská Lomnica. Po roku 2006 už dopravu na tratiach TEŽ zabezpečovali výlučne električky radu 425.95 až do decembra 2021, kedy vozidlový park doplnili hybridné zubačky radu 495.95. Prevádzkované sú samostatne, alebo v súpravách zložených z dvoch jednotiek.