Vozidlá › Pozemné lanovky › Ceretti & Tanfani

Rozvíjajúci sa cestovný ruch a Majstrovstvá sveta v lyžovaní v roku 1970 boli podnetom aj na modernizáciu pozemnej lanovej dráhy zo Starého Smokovca na Hrebienok. Pôvodná lanovka z roku 1908 sa dočkala rekonštrukcie v rokoch 1967 - 1970. Celú technológiu novej pozemnej lanovky dodala talianska firma Ceretti & Tanfani, karosériu pre vozne lanovky postavila talianska továreň Carrozzeria Varesina.

Elegantné červeno-krémové vozne pozemnej lanovky mali 9 oddielov celkovo pre 128 cestujúcich. Vstup do oddielov bol riešený posuvnými dverami s pneumatickým pohonom na oboch bočniciach. Oddiely boli oddelené polostenou a plexisklom do polovičnej výšky. Posledný oddiel na spodnom konci vozňa bol vybavený sklápacími sedadlami pre starších cestujúcich a invalidov. Na oboch koncoch vozňa mal sprievodca lanovky k dispozícii uzavreté pracovisko so vstupmi z oboch strán uzatvárateľnými dverami na pántoch. V prípade potreby mal sprievodca k dispozícii ručnú a olejovodynamickú brzdu pre núdzové zastavenie lanovky. Vetranie interiéru bolo riešené spúšťacími oknami na dverách. Vozne boli pôvodne vybavené elektrickým vykurovaním. Interiér osvetľovali žiarivkové telesá. Strecha nad oddielmi bola čiastočne presklená. Vozeň #1 bol riadiaci, t.j. sprievodca mohol z tohto vozňa riadiť prevádzku v prípade potreby. Na streche vozňa bol umiestnený malý zberač prúdu, ktorým prichádzal elektrický prúd pre vykurovanie a osvetlenie do vozňa z vrchného trolejového vedenia. Trolejové vedenie bolo zavesené na stožiaroch umiestnených pozdĺž trate.

Lano pozemnej lanovky bolo poháňaňné elektromotorom s výkonom 184 kW umiestneným v hornej stanici na Hrebienku, kde sa nachádzalo aj pracovisko strojníka lanovky, ktorý riadil prevádzku na trati. Vozne premávali kyvadlovým spôsobom a v strede trate sa križovali v Abbtovej výhybni. Podvozok vozňov bol riešený tak, že kolesá na jednej strane mali obojstranné okolesníky, ktoré viedli koleso pevne po koľajnici a na druhej strane boli kolesá bez okolesníkov, čo zabezpečovalo prejazd cez pevné Abbtove výhybky.

Vzhľadom na nekvalitnú prácu pri stavbe trate pozemnej lanovky koľajová trať často pri vyšších teplotách vybočovala do strán, následkom čoho sa poškodzovali zberače prúdu a trolejové vedenie. Napokon sa pristúpilo k zrušeniu trolejového vedenia na trati, pričom trolej zostal iba v staniciach. Po zrušení trolejového vedenia sa upustilo od vykurovania vozňov, ktoré bolo aj tak neefektívne. V staniciach sa z trolejového vedenia dobíjali vozidlové batérie pre osvetlenie a poháňal kompresor dopĺňajúci vzduch pre pohon dverí.

Vozne boli do Starého Smokovca privezené na konci decembra roku 1969 a lanová dráha bola do prevádzky uvedená vo februári 1970.

Jednoduchá konštrukcia lanovej dráhy zabezpečovala spoľahlivú a bezpečnú prevádzku bez väčších problémov. Lanovka prešla celú trasu za 7 minút. Počas jarnej a jesennej údržby bývala lanovka mimo prevádzku. V zimnom období sa na čelo vozňa upevňovala drôtená radlica na odhŕňanie snehu z trate. K lanovke existoval aj malý technologický plošinový vozík. Rozvoj cestovného ruchu si v roku 2007 vyžiadal opätovnú modernizáciu lanovky a tak taliansku lanovku nahradila modernejšia švajčiarska pozemná lanová dráha Doppelmayr - Garaventa.

Lanovku pôvodne prevádzkovali ČSD, neskôr ŽSR, Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) a Tatranské lanové dráhy, ktoré si od ZSSK od 1. mája 2004 prenajala finančná skupina J&T.

Vozne Ceretti & Tanfani jazdili do 16. septembra 2007, kedy sa po rozlúčkovej jazde začala rekonštrukcia a modernizácia pozemnej lanovky. Po vyradení boli oba vozne prevezené do Popradu, boli výhľadovo uchované pre muzeálne účely. Počas mnohoročného chátrania neďaleko železničného depa v Poprade však boli postupne ničené vandalmi a bezdomovcami.