Discussion Forum › General Discussion

fúha... toto bola vyčerpávajúca prednáška diakritiku ti samozrejme odpúšťame...

inak chcel by som sa spýtať, či je na Slovensku ešte nejaká rekonštrukcie-schopná lanovka Von Roll... Viem, že v ČR stále premávajú na Sněžku

Konečne zaujímavá diskusia! Lanovky ma nikdy nezaujímali ale tieto technikálie ma bavia! Ďakujem!

Ospravedlňujem sa za diakritiku, bohužiaľ mnou nezavinenú, už to nestíham prepisovať. ?

Trochu by som opravil, dvojlanový systém nebol žiadny výmysel Transporty, on sa používal aj predtým, aj potom a používa sa dodnes. Akurát oblasť jeho využitia sa v priebehu desaťroèí menila. Nakoniec aj slávna Wiesnerka bola dvojlanového systému, len pochopite¾ne kyvadlovej sústavy (kým nami opisovaná kabínková mala obežnú sústavu). Aj protisklony boli v tej dobe bežná súèasť odpojite¾ných lanoviek, u Von Roll-iek, ako našich licenèných, tak aj originálnych bola horná stanica vždy riešená tak, že pri¾ahlá podpera mala batérie umiestnené vyššie ako bola výška lana v stanici. Nábeh lana na lanáè musel byť preto riešený tlaènými kladkami, dnes sa to javí ako ve¾mi kuriózne riešenie. Okrem toho tam v dôsledku použitej technológie zapínania vozòov musel byť výškový rozdiel medzi vratnou a ťažnou vetvou, a teda ich rozdielna výška na prvej a poslednej podpere, ale to už s našou témou nesúvisí.

Re #884 Ike: Ešte by som doplnil, že kým Von Roll-ky boli vyvíjané ako jednolanové, tak kabínky Transporta boli zasa vždy dvojlanové. Vtedy bolo jednoducho nepredstavite¾né, aby sa na jedno jediné lano vešali ťažké kabínky. Hoci samotní Švajèiari prekonali sami seba a existovalo ve¾a Rolliek aj s dvojmiestnymi kabínkami, vo všeobecnosti sa v tom èase pre kabínkové lanovky s väèším poètom miest uplatòoval dvojlanový systém. Dnes je to zasa presne naopak - väèšina lanoviek, pokia¾ je to len možné, sa projektuju ako jednolanové. Pochopite¾ne to má súvis so zdokonalením zariadenia ako celku, spínacích aparátov, kontrolných prvkov - technika od 40. rokov znaène pokroèila. (Napr. dnes sa každému jednému uchyteniu pri výjazde zo stanice meria zverná sila.) To sa týka ako kabínkových, tak aj sedaèkových. Renesanciu ale zažíva aj dvojlanový obežný systém (oznaèovaný ako 2S), resp. aj "trojlanový systém" (v úvodzovkách preto, lebo aj on je dvojlanový, ale namiesto jendého nosného lana ich má dve; oznaèuje sa ako 3S) v lokalitách, ktoré vyžadujú ve¾ké lanové polia, alebo dokonca trasu úplne bez podpier.

Re #887 Ike: Trením sa dostala za prechod v dôsledku ïalšej okolnosti, èi skôr náhody, vraj tam mohlo byť nahromadené mazivo. Ináè sa samozrejme za ten lanový prechod nemala dostať. Rovnaký ako pred Skalnatým plesom bol aj pred Štartom, lebo z technického h¾adiska bola aj to horná stanica, ktorá bola položená vyššie ako pri¾ahlá trať, a teda ho vyžadovala. Tak to bolo na každej lanovke tohoto typu (aj Èerná hora, Malinô Brdo, Thale). Kto chce zažiť ešte dvojlanový system Transporta v prevádzke, má možnosť práve v Thale v bývalom východnom Nemecku, po rekonštrukcii stále jazdí.

Áno, výhoda dvojlanového systému je okrem iného aj vo výrazne menšom poète podpier. Okrem toho býva aj menej energeticky nároèný ako porovnate¾ná jednolanová LD. (Pod èiarou: pod¾a klasickej teórie lanových dráh sú práve dvojlanové lanovky klasickým prípadom dráhy, kde sa vozeò ťahaný ťažným lanom pohybuje po jazdnej dráhe - nosnom lane. Nosné lano si v tomto prípade možno predstaviť ako ko¾aj pozemnej lanovky. Jednolanové pod¾a tejto teórie (Nevrlý, Remta) neboli dráhami v pravom slova zmysle, lebo tu absentuje typický znak dráhy, prvok, po ktorom sa vozeò pohybuje.)

Lanovka síce ukončila prevádzku až v r.1993, ale po tej nehode bola na zabezpečovacom zariadení vykonaná úprava. Inak ak si dobre spomínam, tak až do zistenia príčin boli v tej dobe odstavené všetky lanovky tohto druhu v bývalom Československu.

Presne táto teória, kedysi dávno napadla aj mňa. Ale bolo by nesprávne dávať toto ako dôležitý predpoklad pre nešťastný priebeh tragickej udalosti. To by sme potom mohli dať ako dôvod aj to, že tú lanovku vôbec postavili...
Dvojlanový systém nebol experiment, on už existoval dávno predtým na nákladných lanovkách Transporta, ktoré sú vlastne predchodkyňami spomínanej kabínkovej lanovky. A na to, aby sa náhodou kabína nedostala na trať v prípade jej nepripnutia na ťažné lano, slúžili u tohto typu osobných LD okrem iných zabezpečovacích prvkov aj lanové prechody, ktoré tvorili protisklon a tie mali zabezpečiť, že neupnutá kabína hore kopcom jednoducho nepôjde, keďže ju ťažné lano nepotiahne. A to, že kabína sa i napriek tomu dostala na trať bola jedna z troch naraz vysknutých okolností, ktoré vo svojej súčinnosti prispeli k nešťastnej nehode.

cele je to trochu inak, a hlavne zlozitejsie, ozvem sa a vysvetlim podrobnejsie zajtra alebo pozajtra, ked budem mat k dispozicii pocitac. V skratke: jedno z mnohych deleni lanoviek je na jednolanove a dvojlanove. Rozdiel nie je v pocte lan, ale v ich funkcii. Pri jednolanovych je nosnym aj taznym organom jedine lano, spravidla nazyvane dopravne. Dvojlanove maju tieto funkcie rozdelene: vozy su tahane taznym lanom, ktore dostava pohyb z pohonu, nosne lano je staticke a iba po nom prechadzaju behune vozov. Su to dve odlisne koncepcie, kazda ma svoje vyhody a nevyhody. Pricinou havarie KLD Lomnica nebol dvojlan. System, ale nezaucinkovanie kontrolneho mechanizmu pri vyjazde voza zo stanice. Ten mal vypnut pohon pri vyjazde nespravne pripojeneho voza. Je to bezny prvok na odpojitelnych LD, bohuzial v tom konkretnom pripade v dosledku inych okolnsti nezareagoval.

Práve som pozeral dokument o lanovkách a o havárii na Skalnatom v roku 1992. V súvislosti s tým ma napadá pár laických otázok.

Už v tej dobe bolo na Slovensku kopec lanoviek s odopínateľnými kabínkami kde ťažné lano bolo zároveň aj nosné lano (už len klasické Von Rollky z 50. rokov). Ak by sa lanovka nesprávne pripla na lano v tomto prípade, pri najhoršom by spadla v stanici na zem z lana, možno tesne za stanicou...

Stará lanovka na skalnaté mala ale dve laná - ťažné a nosné, pričom po nosnom sa pohybovala po kolieskach... To bol zase nejaký experiment? Aký to malo význam? Pretože v konečnom dôsledku bolo toto príčinou havárie...

Chcel som sa opýtať, či nepribudnú do katalógu aj informácie o Ikarusoch 280.08, ktoré sa v PP vyskytovali na MHD linkách (najmä 1,9,10) a ktorých fotografie sa na imhd nachádzajú: http://www.imhd.sk/transport/index.php?w=3825242e29ef252932252c2127ef1f&idg=328&gi=0&gn=20&gs=e&gsd=

Keď nič zaujímavé sa u tu nedeje ? . Za všetko môžem len spomenúť, že do Leonisu 519CG bola podobne ako u 516CG v Levoči domontovaná signalizácia zatvárania dverí a že Novoplany, ktoré stoja od konca mája vo vozovni už síce EČV majú, neboli však ešte zaradené do prevádzky, pretože im stále chýbajú OBU ?. Potom neviem, nakoľko to patrí do tejto sekcie, ale Troligovci majú nový dizajn webu.

Diskusné fórum: 479 hod. 6 min..........na senicu aj tak nenazbierate

Jazdil bez problémov už myslím nasledujúci deň, tam sa asi ani nič iného nestalo, len ľudia popadali. Aspoň ja na ňom nevidím žiadne vážnejšie stopy po nehode.

po nehode ako? jazdí?

http://korzar.sme.sk/c/5433473/styria-cestujuci-z-autobusu-v-poprade-sa-zranili.html

Nehoda Leonisu 516CG zo včera.

Krasne historicke zabery tatranskej dopravy + Alweg:
http://www.youtube.com/watch?v=wxaAnK_bcfo&feature=related

Staré, ale stále aktuálne...

V súvislosti s uzavretím cesty medzi Popradom a Hranovnicou cez Kvetnicu bude doprava občanov Kvetnice zabezpečená v núdzovom režime podľa cestovného poriadku linky 706208
Platnosť uvenedej úpravy je od 4.6.2010 do odvolania.

SAD Poprad

Tak Zločinci majú talent zničiť aj to málo dobré, čo vyrobia.

Aký taký je ? . A po novom nám pribudne Skorotakt® ZSSK aj na trati Humenné-Stakčín ? .

a teraz nie je? ?