Vozidlá › Autobusy mestských liniek (do roku 2022) › Ikarus 280

Kĺbové autobusy Ikarus 280 maďarského výrobcu Ikarus Budapest sa do Nitry začali dodávať v roku 1974. Dodávky pokračovali až do roku 1990. V roku 1989 bolo dodaných niekoľko ojazdených Ikarusov 280.00 s automatickou prevodovkou z budapeštianskeho dopravného podniku. Do roku 2005 bolo v dôsledku zlej finančnej situácie dodaných ešte niekoľko ojazdených Ikarusov 280.08 a 280.10, ktoré boli kúpené od iných dopravcov. Ikarusy 280 boli najpočetnejšími nitrianskymi kĺbovými autobusmi a ich éra trvala 35 rokov.

Trojnápravové vozidlo zostavili z ťažnej časti a prívesu spojených guľovým čapom. Stredná náprava bola hnacia s planétovými prevodmi. Posledné dodávky mali motor preplňovaný turbodúchadlom. Odpruženie vozidla bolo vzduchové, brzdný systém využíval dvojokruhovú vzduchotlakovú brzdu, motorovú brzdu a parkovaciu ručnú brzdu. Samonosná karoséria bola celozvarovaná z oceľových profilov a zvonku oplechovaná. Sedadlá s penovou výplňou pokrýval koženkový poťah, najskôr svetlohnedý, neskôr tmavohnedý. Rýchlu výmenu cestujúcich zabezpečovali skladacie dvere s elektropneumatickým pohonom.

Jednotlivé série autobusov sa od seba na prvý pohľad odlišovali nápravami a farbou interiéru. Série do roku 1984 a niektoré vozy z roku 1990 mali prednú a zadnú nápravu s trojdielnymi diskami kolies Trilex, ostatné série mali novšie nápravy s jednodielnymi diskami. Prvé tri Ikarusy 280.08 mali vzadu stanovište sprievodcu. Mestské verzie do roku 1978 nemali uzavretú kabínu vodiča. Prvé vozidlá mali antikorové madlá, neskôršie autobusy dostali biele tyče, ktorých farba sa neskôr zmenila na čiernu. Rovnako sa z bielej na čiernu zmenilo aj vyfarbenie krytov pohonov dverí. Steny interiéru pokrýval sololit rôzneho vyfarbenia, ktorý bol pri starších sériach tmavohnedý, pri novších béžový. Menila sa aj kabína vodiča, najskôr bola biela s klasickými otváracími dverami, neskôr čierna s posuvnými dverami.

Náter Ikarusov 280 bol červený (mestské verzie 280.08), alebo modrý (linkové 280.10). Ikarusy z budapeštianskeho dopravného podniku mali slivkovo modrý náter, veľké okenné vetráky a hliníkové plechy. Vďaka svojmu náteru dostali prezývku "modré lagúny". Počas generálnych opráv v Banskobystrickej dopravnej spoločnosti koncom 1990-tych rokov dostali vozidlá červeno-biely lak v banskobystrickej kombinácii a zmenila sa aj farba interiéru. Vozidlá odkúpené zo Slovnaftu boli biele so žltým pásom pod oknami. Celoplošná reklama sa nevyhla ani týmto vozidlám, Ikarus č. 750AV obdržal reklamu Allianz. Zaujímavosťou boli niektoré Ikarusy vyzdobené na prednej maske automobilovou puklicou.

Po nehode dostal v roku 1978 jeden z prvých Ikarusov zadné čelo z autobusu Karosa ŠM 16,5. Taktiež dostal motor a automatickú prevodovku z tohto autobusu. Za zmienku stoja generálne opravy Ikarusov v Banskobystrickej dopravnej spoločnosti na prelome 20. a 21. storočia. Autobusy sa síce nemodernizovali, ale okrem karosérie bol kompletne vynovený aj interiér. Po oprave sa zmenilo usporiadanie niektorých sedadiel. Nad harmoniku dostali niektoré vozy ochrannú laminátovú striešku. Dva vozy boli pri GO prestavané z typu 280.10 na typ 280.08. Niekoľko vozidiel dostalo v polovici 1990-tych rokov pri oprave v Banskej Bystrici veľkú kabínu vodiča s polovicou predných dverí len pre vodiča. V roku 2002 bol do všetkých autobusov namontovaný palubný počítač a tarifný systém (pokladne, označovače čipových kariet) firmy R&G Mielec. V roku 2004 prešli GO vozidlá 742AV a 750AV v dielňach SAD Nitra.

Prevádzka prvých troch Ikarusov so sprievodcami trvala do konca roku 1975. Ikarusy 280 jazdili snáď na všetkých linkách, kde to bolo možné. V súčasnosti jazdia už len na najvyťaženejších spojoch.

Autobusy boli vyraďované priebežne dovtedy, kým mohli byť nahradzované novými autobusmi. Linkové Ikarusy boli preraďované do prímestskej dopravy, niektoré z prímestskej zase do MHD. Ojazdené Ikarusy z Budapešti boli vyhľadom na svoj vysoký vek vyradené do roku 1992. Problémy s vyraďovaním nastali až v 1990-tych rokoch, kedy neboli peniaze na nové vozidlá, takže staré Ikarusy jazdili aj dlhú dobu po skončení svojej životnosti, prípadne absolvovali generálnu opravu. Preukázalo to ich kvalitu, a tak nečudo, že vodiči o nich rozprávali ako autobusoch, ktoré by jazdili aj pod vodou.

Posledné vozidlá dojazdili začiatkom roku 2009. Vozidlo NR-441BE bolo zachované ako historické.