Karosa Vysoké Mýto v 70-tych rokoch 20. storočia vyrábala aj autobusy z radu Š 11 pre turistickú a zájazdovú dopravu v dvojdverovom linkovom a zájazdovom vyhotovení odvodené z mestskej verzie ŠM 11. Pre pohodlnejšiu diaľkovú dopravu bol určený typ ŠD 11 2040, ktorý mal polohovateľné sedadlá a nútený rozvod vzduchu s osvetlením nad každým sedadlom (turistická verzia bez rozvodu vzduchu sa označovala ako typ 2040 T). Dopravný podnik nakúpil tieto vozidlá na nepravidelnú zájazdovú dopravu.
Prehľad vozidiel
Séria
Typ
Evidenčné čísla
Rok výroby
Sprevádzkovanie
Vyraďovanie
Počet
1.
Karosa ŠD 11 2040
5401
1979
1980
(?)
1
Spolu
1979
1
Technické parametre
Dĺžka
11170 mm
Šírka
2500 mm
Výška
3120 mm
Výška podlahy
885 mm (+ 200 mm pod sedadlami)
Rázvor
5500 mm
Počet dverí
1 resp. 2
Počet miest na sedenie
46 + 1
Počet miest na státie
0
Celkový počet miest
46 + 1
Pohotovostná hmotnosť
9800 kg
Celková hmotnosť
14250 kg
Motor
Škoda ML 634, naftový, vodou chladený 6-valec s priamym vstrekovaním
predná: Liaz, nezávislé zavesenie kolies, rovnobežníková konštrukcia s nerovnako dlhými ramenami
zadná: RÁBA A 018, hnacia, tuhá s planétovou prevodovkou v nábojoch kolies, stály redukčný prevod
Pneumatiky
10 x 20"
Opis
Samonosnú stavebnicovú karosériu zostavili zo šiestich panelov a zvonka oplechovali hladkým plechom. Spoje prekryli ozdobnými lištami. Strop a bočnice interiéru pokryli sololitom, podlahu drážkovou gumou. V pravej bočnici umiestnili vpredu a vzadu jednokrídlové búchacie dvere s ručným ovládaním. Pre cestujúcich osadili v interiéri sedadlá v zájazdovom usporiadaní 2 + 2 umiestnené na vyvýšenom schodíku. Jednotlivé typy sa líšili použitým typom sedadiel. V type ŠD 11 osadili pohodlnejšie vysoké sklápacie sedadlá s koženkovo-textilným poťahom. Nad sedadlami umiestnili nosiče na príručnú batožinu. Pracovisko vodiča nebolo oddelené od priestoru pre cestujúcich a nemalo bočné manipulačné dvere. Vykurovanie interiéru zabezpečili naftovým agregátom. V type ŠD 11 2040 T zabezpečili vetranie cez stropné vetráky, klapky v prednom čele a horné posuvné časti bočných okien. V luxusnejšom prevedení (ŠD 11 2040) použili aj nútený rozvod vzduchu kanálmi pod stropom s vývodmi nad každým sedadlom. V interiéri použili žiarivkové osvetľovacie telesá, pri type ŠD 11 2040 použili aj individuálne osvetlenie nad každým sedadlom. V druhej polovici 70-tych rokov sa začali montovať bočné okná s dvomi otváracími posuvnými časťami, pričom otváracie časti malo už len každé druhé okno.
