História MHD v Banskej Bystrici

História trás autobusových a trolejbusových liniek

V Banskej Bystrici sú zmeny trasovania liniek MHD veľmi časté a preto len najväčšie sú popísané osobitne. Súpisy liniek boli platné vždy ku koncu popisovaného obdobia.

Prehistória - obdobie bez MHD

Bohaté stredoslovenské banské mestá boli už v stredoveku pospájané kvalitnými spevnenými cestami. Tým sa odlišovali od zvyšku Slovenska, kde kvalitnejšie spojenie priniesla až železnica. Tá samozrejme neobišla ani Bystricu. Z rozvojom autobusovej dopravy vznikali súkromné autobusové linky do okolitých miest a dedín.

Banská Bystrica vzhľadom na svoju veľkosť a rozlohu dlho nepociťovala potrebu mestskej hromadnej dopravy. Železnica zo Zvolena prišla v roku 1873 a ďalej do Podbrezovej pokračovala od roku 1884. V meste sa nachádzali 3 železničné stanice. Veľká stanica (v miestach kde je Srdiečko, pôvodne na východných lúkach), Svätojánska (dnes Banská Bystrica mesto) a zastávka Banská Bystrica súkromnej trate Banská Bystrica - Harmanec (1913). Nachádzala sa v blízkosti nadjazdu pod Jesenským vŕškom. Po dokončení trate Banská Bystrica - Dolná Štubňa (1940) bola stará trať zrušená a zastávka sa nachádzala pred Banskobystrickým (Kačickým) tunelom, blízko dnešného Aurisu. Železnice prevádzkovali aj autobusovú linku Banská Bystrica - Ružomberok.

Už v rokoch 1935 - 37 pripravil pracovník Mestskej elektrárne v spolupráci so Siemensom a BEUSom projekt trolejbusovej dopravy v meste. Prvá trať mala viesť od Radvanskej stanice cez Námestie na veľkú železničnú stanicu, ďalšia z Uhliska cez Striebornú do Tajova a Kremnice, či cez Lazovnú do Jakuba, prípadne až do Ružomberka. Napriek predpokladanej rentabilnosti projekt nenašiel pochopenie u vedenia mesta. Predpokladalo sa napätie 500 V v meste a 1000 V na vzdialenejších tratiach. Cez samotné Námestie by trolejbusy premávali na akumulátor. Uvažovalo sa s nákladmi 1 480 000 Kčs (3 vozidlá po 300 000, 8 km trate po 40 000).

Projekt sa oprášil až v roku 1949 keď sa začalo uvažovať nad traťou Banská Bystrica - Sliač - Zvolen, resp. Kováčová.

Hostiteľské závody mesta Banskej Bystrice, k.p. 1949 - 1950

V čase povojnového rozvoja bola potreba MHD akútna a hľadala sa možnosť ako zabezpečiť vozidlá. V roku 1949 bol založený komunálny podnik Hostiteľské závody mesta Banskej Bystrice. Listom zo dňa 28.5.1949 oslovil Miestny národný výbor (MNV) Banská Bystrica národné výbory v Čechách so žiadosťou o odpredaj autobusov. Kladne reagoval len Dopravní podniky hlavního města Olomouce s ponuku odpredaja 4 autobusov Škoda 505 z rokov 1928 až 1932. Na základe toho sa Rada Jednotného národného výboru Banská Bystrica (JNV) dňa 6.7.1949 uznesením č. 549/1949 vyčlenila na nákup a generálnu opravu 4 autobusov 1 milión Kčs. Nakoniec oblastné riaditeľstvo ČSAD n.p. v Bratislave rozhodnutím č. A-376/27-30-32-49 zo dňa 26.10.1949 odpredalo 4 autobusy Škoda 256B z roku 1946 z Trnavy a tie boli dané ako majetkový vklad do Hostiteľských závodov mesta Banskej Bystrice, komunálny podnik na začatie prevádzky verejnej miestnej dopravy.

1. mája 1950 bola slávnostne otvorená prvá linka Kráľová kúpele - Námestie - Majer Cintorín hrdinov. Linka premávala od 2:10 do 22:40 s prestávkami predobedom a večer za jednotné cestovné 3 Kčs. Od 1.8.1950 sa počet autobusov v premávke zvýšil z 2 na 4. Za toto obdobie bolo prepravených 702 370 osôb s tržbou 1 837 000 Kčs. Nízka kapacita spôsobovala preťažovanie a vysokú poruchovosť autobusov. K 31.12.1950 bolo v stave 7 autobusov.

Dopravné závody mesta Banskej Bystrice cca 1951 - 1952

V roku 1951 si posilnenie dopravy vyžiadalo otvorenie novej železničnej stanice (1.5.1951) a pričlenenie okolitých obcí (Radvaň, Kráľová, Majer, Kostiviarska, Sásová, Rudlová, Kynceľová). Zvýšené nároky sa riešili nákupom a generálnou opravou ďalších ojazdených autobusov. V roku 1951 bolo v stave 9 autobusov.

Dopravu zabezpečoval komunálny podnik Dopravné závody mesta Banskej Bystrice.

Dopravný podnik mesta Banskej Bystrice 1953 - 1962

Niekedy v polovici roku 1953 sa Dopravné závody premenovali na Dopravný podnik mesta Banskej Bystrice, komunálny podnik. DP k 1.7.1953 prevádzkoval už 4 linky.

Všetky linky mali dĺžku 21 328 m, so zachádzkami 24 410 m. Dĺžka siete dosiahla 20 477 m. Priemerná cestovná rýchlosť dosiahla 8,4 km/h. Chod miestnej dopravy zabezpečovalo 23 vodičov, 17 sprievodkýň, 4 sprievodcovia, 4 údržbári a 4 ďalší 4 zamestnanci. To všetko v provizórnych podmienkach drevenej garáže pre 4 autobusy. Zvyšné vozidlá museli parkovať von, čo spôsobovalo problémy hlavne v zime pri natáčaní studených motorov.

Významný rozvoj nastal od roku 1955, keď zo 14 vozidiel vzrástol autopark Dopravného podniku mesta Banskej Bystrica na 22 vozidiel na 13 linkách v roku 1960.

K 31.3.1961premávalo 13 liniek. Všetky linky premávali cez Námestie SNP. Na Uhlisko premávala jediná linka cez ul. Februárovho víťazstva (Národná), do Sásovej a Rudlovej cez Stalinovu (Skuteckého), na Partizánsku cez Širokého (Horná) a na Uľanku jednosmerne cez Lazovnú.

Československá automobilová doprava Banská Bystrica n.p.
dopravný závod 901 Banská Bystrica 1963 - 1988

V súvislosti prípravou novej organizácie riadenia dopravy došlo k 1. januáru 1963 k začleneniu väčšiny dopravných podnikov do ČSAD. Od 1.4.1963 vznikol krajský podnik ČSAD Banská Bystrica n.p. s 12 dopravnými závodmi a 28 prevádzkami.

V roku 1970 premávalo 18 liniek MHD. Mnoho z nich obsluhovalo priemyselné oblasti (Senica, Kráľová, Iliaš).

V januári 1974 premávalo po meste 23 liniek. Na Fončorde bola hotová oblasť Internátnej a Spojovej, dokončovala sa dolná Sásová. Sládkovičova ulica ešte začínala na Huštáku. Na Fončordu sa šlo zo Sládkovičovej cez Jilemnického. Hlavný prestupný bod tvorilo Námestie SNP, kde okrem liniek 10 a 17 premávali všetky ostatné.

Toto obdobie predstavovalo veľký rozmach priemyslu (a tým aj rozvoj MHD), s čím súviselo trasovanie liniek do týchto oblastí. Priemyselná oblasť Juh (Kráľová - Zvolenská cesta - Iliaš) mala postupne zabezpečené priame spojenie so všetkými mestskými časťami. Bola dokončená výstavba dolnej časti sídliska Rudlová - Sásová a Fončorda. Radvaň sa premieňala na sídlisko. Dostavaný bol tzv. KÚNZ (Krajský ústav národného zdravia, neskôr Nová nemocnica, neskôr Nemocnica F. D. Roosevelta) a vytváralo sa spojenie týchto častí mesta MHD. K Banskej Bystrici boli pripojené ďalšie obce, preto boli niektoré linky predĺžené. Zaviedla sa nočná linka 4.

V júni 1981 premávalo 36 liniek. V tej dobe boli kvôli stavbe nového Prioru (neskôr K-Mart, potom Tesco, dnes ...) všetky linky odklonené z Nám. Klementa Gottwalda (dnešné Nám. Ľudovíta Štúra) v smere od Huštáku a Radvaň bola spojená s centrom len cez Fončordu, alebo Zvolenskú cestu. Spojnica Tulskej a Internátnej s Okružnou sa zjednosmernila, niektoré sásovské linky mali konečnú na Zápotockého. Mesačný lístok stál 80 Kčs.

V Sásovej pokračuje výstavba hornej časti sídliska Osloboditeľov, čiže Sásová - Rudlová (skrátene Sásová) - najväčšie banskobystrické sídlisko. Pre KÚNZ bolo vytvorené veľmi dobré spojenie MHD so všetkými časťami mesta. Mládežnícka ulica aj vďaka stavebnej činnosti v Radvani a na Fončorde zaznamenala svoj najväčší dopravný rozkvet s počtom 17 liniek.

K júnu 1986 premávalo 44 liniek. Doprava na Gliderovej a Golianovej bola ešte obojsmerná, v Radvani premávajú linky priamo cez sídlisko, ďalšie linky z Mládežníckej boli predĺžené na Námestie Kl. Gottwalda.

Československá automobilová doprava Banská Bystrica š.p., odštepný závod
dopravný závod 901 Banská Bystrica 1989 - 1993

Ako sa neskôr ukázalo, pre novú nemocnicu (KÚNZ) nebol potrebný až taký vysoký počet liniek, preto sa tento zredukoval. Sídlisko Sásová bolo prakticky dokončené a linky začali premávať na svoje terajšie konečné (ul. MPČL, Golianova, Asmolovova). V tej dobe sa začínalo dbať viac na životné prostredie a preto sa ako najlepšia alternatíva javila výstavba trolebusových tratí. Prvé ambiciózne projekty hovorili dokonca o trolejbusovej trati do Sásovej. K tomuto však zatiaľ, kvôli nedostatku financií, nedošlo (a nejak sa už o tom ani nehovorí). Skúšobná prevádzka s napätím 750 V prebiehala od konca roku 1988 s prototypmi trolejbusov 14Tr a 15Tr na okruhu okolo Sídliska (žel. stanica - ul. 29. augusta - Partizánska - Nám. V.I.Lenina - žel. stanica).

V roku 1989 dochádzalo k zmenám právnej subjektivity z národných na štátne podniky. Názov "dopravný závod" za zachoval len v ČSAD Banská Bystrica, iné používali len odštepné závody.
Súpis liniek v roku 1989.

Po overení boli v 1. etape postavené trate v celkovej dĺžke cca 26 km:
Železničná stanica ČSD - Kolkáreň - Kremnička vozovňa TD, KÚNZ - Nám. Klementa Gottwalda, a Wolkerova - Kolkáreň.

Prevádzka sa slávnostne otvorila 24.8.1989. Prvá linka premávala na trase linky 36, predĺženej do vozovne v Kremničke.

Po dokúpení kĺbových trolejbusov sa 16.6.1990 mohla začať premávka aj na zvyšných trasách. Zavedenie trolejbusovej dopravy malo radikálny dosah na dovtedajšie linkové vedenie autobusov. Linka 36 sa zmenila na 3, autobusové linky obdržali nové čísla vyššie ako 20. Trolejbusová doprava sa skladala zo 7 liniek. Všetky mali pomerne husté intervaly medzi spojmi, ale po niekoľkých mesiacoch sa ukázalo, že linky 4 - 7 nepotrebujú také množstvo ponúkanej prepravnej kapacity a boli obmedzené na cca 60 minútový interval po celý deň. Kvôli pripravovanej revitalizácii centra mesta bola cez Námestie SNP čiastočne obmedzená MHD a odklonená na Nábrežie Duklianskych Hrdinov. Zavedené boli aj nočné spoje 101, 102 a 103 s dobrými intervalmi, ktoré ale príliš dlhú existenciu nemali a po napadnutí vodiča boli zrušené. Linka 101 zachádzala k Hungárii.
Stav liniek k aprílu 1992. Premávalo vtedy 9 trolejbusových (z toho 2 nočné) a 24 autobusových liniek (z toho 1 nočná).

V roku 1993 definitívne prestala chodiť všetka MHD cez Námestie SNP a zobojsmernila sa trolejbusová trať okolo Sídliska (od Námestie Slobody na železničnú stanicu). Od 1. augusta 1993 premávali po nábreží linky 21 23 26 29 31 39 40 43 a 44. Linka 35 mala novú konečnú na AS ČSAD, naopak linky 24 27 37 ktoré mali pôvodne konečnú na druhej strane Námestia (resp. na ČSD) končili už na Fortničke. Linka 32 začala jazdiť do Majera miesto linky 36, linka 25 bola presmerovaná cez Jesenský vŕšok, čím stratila opodstatnenie linka 34. Bola zrušená linka 22 na plaváreň Štiavničky, nová linka s týmto číslom premávala po trase Skubín - Podlavice - park - nábrežie - Majer hlavne cez víkend. Linka 29 tiež posilnila dopravu do Skubína. Naopak na Mládežnícku šla linka 26. Linka 33 prešla na trasu Starohorská - Karlovo - Nemocnica. Nová linka 36 začala po trase Pieninská - Rudlovská cesta - AS SAD premávať (v pracovných dňoch) až neskôr.
Pre nemobilných občanov sa zriadila špeciálna linka 50 spájajúca 2x denne Viestovu na Uhlisku so Sásovou a Novou Nemocnicou. Neskôr sa premenovala na linku ZŤP (ako linka 100 na Citybus) a jej trasa ani CP neboli zverejňované aj keď zrejme normálne fungovala až do zriadenia linky 80.

Slovenská autobusová doprava Banská Bystrica š.p., odštepný závod
dopravný závod 901 Banská Bystrica 1994 - 1995

V roku 1992 skončila systematická obnova vozového parku a v roku 1993 sa drasticky znížili dotácie od štátu. Opäť sa menila organizačná štruktúra a k 1.1.1994 došlo k rozdeleniu krajských podnikov Slovenskej automobilovej dopravy na podniky osobnej (SAD) a nákladnej (NAD) dopravy.

Mesto pokračovalo v investícii do MHD. V 2.etape výstavby trolejbusových trás boli postavené trate Kyjevské námestie - Tulská - Moskovská - Poľná (2050 m v auguste 1994) a Kyjevské námestie - Internátna (1140 m v decembri 1994). Pri príležitosti 50. výročia SNP sa slávnostne začala premávka liniek 6 a 7 na Tulskú. Na trase budúcej linky 4 na Internátnu dočasne premávala linka 31 (do 6.1.1995). Linkou 5 sa sčasti nahradil nočný spoj (linka okrem skorého rána a neskorého večera jazdila aj 2x denne v dňoch pracového voľna). Trolejbusy prebrali väčšinu výkonov medzi Fončordou a centrom. Spolu s kritickou finančnou situáciou kvôli zníženiu štátnych dotácii to prinieslo v roku 1994 rozsiahle zmeny v trasovaní liniek. Od marca sa zaviedlo nastupovanie prednými dverami, od júna predaj lístkov vodičmi a reorganizácia dopravy od 1.9. znamenala redukciu autobusových liniek súbežných s trolejbusmi, pričom sa využil prieskum dopravných prúdov mestského úradu. Priame linky (21, 41 a 43) z Fončordy do Sásovej boli nahradené linkami 21 22 a 26 na AS SAD. Linka 31 bola rozdelená medzi 27 (Sásová - Uhlisko) a 34 (AS - Podlavice). Linka 23 bola skrátená a prečíslovaná na 53 (AS SAD - Nemce). Nová linka 24 začala premávať po trase Starohorská - Karlovo - Fortnička, až neskôr sa predĺžila na Mládežnícku. Cieľom zmien bolo okrem zníženia nákladov aj zvýšenie tržieb pri prestupovaní cestujúcich. Pre lepší prístup starších občanov na zrekonštruované Námestie SNP bola zriadená bezplatná linka 100.

Zaviedol sa nový systém číslovania:
linky 2x viedli do Sásovej a Rudlovej, 3x do ostatných mestských častí (Senica, Podlavice, ...), 4x do mestských častí ležiacich mimo mesta (Rakytovce, Iliaš, Uľanka, Šalková, ...) a linky 5x viedli do samostatných obcí (Nemce, Hronsek, Malachov).
Linka 24 bola prečíslovaná na 44, linka 25 na 43, linka 27 na 42, linka 30 na 52, linka 33 na 25, linka 37 na 51 a linka 42 na 23. Ďalšie linky boli prerozdelené. Po otestovaní nového systému sa na linkách robili zmeny. Súpis liniek k 1.2.1995 (7 trolejbusových liniek a 22 autobusových liniek (všetky denné) pričom na linke 5 jazdili autobusy aj trolejbusy). K 1.5.1995 sa linka 51 predĺžila na AS SAD a linka 52 na Strieborné námestie.

Slovenská autobusová doprava Banskobystrická dopravná spoločnosť š.p. Odstepný závod,
závod mestskej hromadnej dopravy 1996 - 2000

Od 1.7.1995 sa s.p. SAD Banská Bystrica rozdelil na jednotlivé okresné podniky SAD. SAD BBDS sa rozčleňuje na závody, vrátane závodu MHD.

K 27.12.1996 sa podarilo založiť a.s. Mestská hromadná doprava Banská Bystrica. Je v 100% vlastníctve mesta. Mesto do tejto spoločnosti vložilo kĺbový TAM BUS a trolejbusové trate vo svojom vlastníctve. Vďaka tomu od roku 1997 poberá dotácie (transfery) na MHD od štátu priamo mesto, a to vrátane investičných dotácií. To pomohlo zabrániť ďalšiemu úpadku a vozidlový park sa v ďalších rokoch rapídne zlepšil.

Konečná na AS SAD sa presunula na parkovisko Mičinská (od 5.9.1996), na AS zachádza jedine linka 100. Linka 23 prešla do ilegality, premávali na nej vybrané spoje liniek 22 a 26, cestovný poriadok mala len na úseku Smrečina - Čistiarne. Od 1.2.1996 do 1.11.1998 premávali na linke 2 sobotné a na linke 6 zas nedeľné spoje.

V roku 1997 bola linka 36 (Fortnička-Skubín) zrušená a zlúčená s linkou 34, oddelením zas vznikla linka 37 zachádzajúca až na Mlynskú (od 11.1.1997). Linka 100 bola od 21.10.1996 skrátená po Nám. Štefana Moysesa. Od 1.5.1997 vznikla druhá nočná linka 10 (cez starú nemocnicu, Sásovú a Podlavice), premávajúca spočiatku spolu s linkou 5 v intervale 45 minút. Neskôr sa viaceré linky prehodnotili. Pre nočné linky sa interval 45 minút ukázal ako neefektívny, preto bol obmedzený. Linka 32 bola zlúčená s linkou 53 (Mládežnícka - Nemce). Linky 33 (jazdiaca len v pracovných dňoch THK - Senica) a 35 (len v dňoch prac. voľna THK - Rudlová) boli zlúčené do linky 33 (denne THK - Senica). Zavedené boli nové linky: linka 20, expresné 29 (1.5.1997) a 30 (1.9.1997). Zrušená bola aj linka 52. Linka 27 bola prečíslovaná na 31, spolu s linkou 28 zmenili kvôli stavbe mosta pri Drukose trasu okolo Uhliska s priebežnou konečnou na Mičinskej. Počas stavby komunikácie v Sásovej (časť malého obchvatu pod Rudlovským cintorínom) bola linka 22 dočasne skrátená po Ďumbiersku MŠ, linky 21 a 26 premávali cez Partizánsku cestu.

Súpis liniek k aprílu 1999. Premávalo 6 trolejbusových a 24 autobusových liniek (z toho 2 nočné a 2 expresné). Od 1.7.1999 jazdí linka 20 aj cez prázdniny.

Slovenská autobusová doprava Banskobystrická dopravná spoločnosť a.s.,
závod mestskej hromadnej dopravy 2001 - 2002

V rámci predprivatizačnej transformácie sa zmenila právna subjektivity BBDS na akciovú spoločnosť. Pre závod MHD sa nič nemení.

Po dokončení stavby bola Ďumbierska opäť priamo spojená s Rudohorskou, spojenie s Javorníckou sa prerušilo. Linka 22 sa od 20.8.2000 znovu predĺžila na Pieninskú. Linka 26 ostala na pôvodnej trase, takže 21 bola zrušená. Linka 20, zabezpečujúca spojenie Karpatskej a Javorníckej s Námestím Slobody, prešla na súčasnú trasu. Počas neprítomnosti malých TAM BUSov premávala na linke 100 Karosa B731 len po Hungáriu.

Zaviedlo sa 2. pásmo pre obce mimo mesta, vďaka čomu sa obnovila linka 52 do Hronseku (1.6.2000). Po dohode s obcami sa MHD zavádzala aj ďalších obcí. Linka 41 bola prečíslovaná na 55 (1.6.2000) a potiahnutá opäť cez Badín do Hronseku. Linka 44 bola prečíslovaná na 54 (1.12.1999) a potiahnutá až do Harmanca, druhá konečná sa presunula z Huštáku na Parkovisko Mičinská. Vybrané ranné spoje zachádzajú na AS SAD. Existujúce linky 51 a 53 ostali celé v 1. pásme. Zaviedol sa nový číselný rad 9x pre expresné linky. Linka 29 sa zmenila na 90, linka 30 na 91. V súvislosti s otvorením hypermarketu TESCO bola zavedená bezplatná expresná linka 99 zo železničnej stanice (5.8.2000). Linka 23 sa opäť zviditeľnila a je uvádzaná na zastávkach aj autobusoch. Premávalo 6 trolejbusových a 24 autobusových liniek (z toho 2 nočné a 3 expresné).

Po vyhodnotení skúseností prišli ďalšie zmeny k 1.4.2001. Linka 45 sa prečíslovala na 56 a predĺžila až do Môlče. Oprava mosta cez Hron v Iliaši a minibusy Mercedes Vario umožnili zaviesť linku 93 (Podlavice - Iliaš). Linku 26 doplnila linka 92 (Tatranská - Mičinská), linku 54 zas linka 94. Linka 28 jazdila len pracovné dni, večer a cez víkend do Rudlovej zachádzala linka 31, ktorá bola predĺžená na Hlbokú. Po návrate minibusu TAM z GO v januári začala linka 100 opäť končiť na Nám. Š. Moysesa, od apríla zachádzajú vybrané spoje cez víkend na Srnkovú a v smere do centra na Jesenský vŕšok. 2. tarifné pásmo začalo platiť aj pre linky 51 a 53. Linka 34 začala jazdiť obojsmerne cez Sídlisko na žel. stanicu. Premávalo 6 trolejbusových a 27 autobusových liniek (z toho 2 nočné a 6 expresných).

V súvislosti s príchodom Citybusov bola od 14.1.2002 nahradená špeciálna linka ZŤP bežnou linkou 80 (Viestova - Sásová - Nemocnica), zároveň bola zrušená linka 28 a všetky spoje linky 31 idú cez Rudlovú. Po prestavbe trolejovej križovatky na Kyjevskom námestí bola od 1.7.2002 zrušená linka 4 a linka 7 bola presmerovaná na Internátnu. Od 1.12.2002 bola k bytovke na Pršianskej terase zavedená nová linka 32 (Podlavice - Kráľová, vrchy). K 1.3.2003 linka 100 nepremáva cez víkend, takže už neobsluhuje Srnkovú a Jesenský vŕšok. K 28.6.2003 bola linka 92 zrušená.

Slovenská autobusová doprava Banskobystrická dopravná spoločnosť a.s.,
prevádzka mestskej hromadnej dopravy 2003 - 2005

K 1.1.2003 boli zrušené závody, všetky prevádzky fungujú vrámci jedného podniku.

7.1.2004 vznikla nová linka 30. V sedle, večer a cez víkend nahrádza linky 31 a 33. Premáva po trase Hlboká - Uhlisko - THK. Linka 56 odvtedy zachádza do Senice. Vlnu protestov vyvolalo skrátenie linky 34 po Uhlisko cez Belušovu. Po mesiaci prišlo k prehodnoteniu a linka sa vrátila na pôvodnú trasu. Kvôli väčšej prehladnosti sa rozdelila na 3 linky - 34 (Podlavice), 35 (Skubín) a 36 (Mlynská).

Od 1.10.2004 premáva ďalšia linka objednaná Tescom - linka 98 Tesco - Sásová po hlavnej ceste. Má priebežnú konečnú na Karpatskej. Premáva vo štvrtok, piatok a sobotu.

Súpis liniek k 1.10.2004. Premávalo 5 trolejbusových a 31 autobusových liniek (z toho 2 nočné, 6 expresných a 6 do II. pasma).

Na základe požiadavky mesta boli od 3.1.2005 znížené výkony o cca 15%. Zrušené boli linky 5 10 23 24 30 31 32 33 42 a 100. Linka 20 bola presmerovaná z Ďumbierskej cez Karpatskú na Pieninskú, linky 34 35 a 36 boli miesto stanice presmerované cez Bellušovu na Parkovisko Mičinská, rovnako boli cez Bellušovu presmerované linky 52 54 a 55 (všetky spoje idú cez Iliaš). Linka 53 bola skrátená a presmerovaná do Majera, linka 56 (všetky spoje idú cez Senicu) na Parkovisko Mičinská. Bez dopravnej obsluhy ostali Rudlová, Hlboká, Mládežnícka, či Pršianska terasa (Kráľová, vrchy). Naopak vznikli nové trolejbusové linky 8 (Tesco HM - žel. stanica) a 9 (Tesco HM - Nemocnica FDR) a zrušila sa linka 99. Keďže trať k Tescu nebola včas skolaudovaná, dočasne na týchto linkách premávali autobusy. Linka 98 už premáva každý deň. Spoje linky 25 boli posilnené, linka 91 premáva len jednosmerne zo Sásovej.

Po protestoch obyvateľov a dlhých rokovaniach s mestom bola od 1.3.2005 obnovená linka 24 s polovičnou frekvenciou, na svoju trasu sa vrátili aj linky 34 42 a 56. Linky 35 a 36 boli presmerované cez Strieborné námestie a Jesenský vŕšok. Linka 53 končí na Parkovisku Mičinská, viaceré víkendové a večerné spoje linky 54 premávajú cez Karlovo. Vznikla aj nová linka 41 (Senica - Iliaš, II), opäť do Iliaša zachádzajú len vybrané spoje linky 55. Premávka liniek 43 a 80 bola predĺžená o 1 spoj.

Búrlivý vývoj od roku 2006, ako aj podrobnejšia história je popísaná v knihe 60 rokov MHD v Banskej Bystrici (www.kamim.sk/kniha/).