VozidláViedenská električka / Pressburgerbahn › Ringhoffer BCa / BCDa / BCDFa

Ringhoffer BCa
Ringhoffer BCDa
Ringhoffer BCDFa
Vlak tvorený vozňom Ganz Eg a diaľkovými vozňami Ringhoffer BCa + Ringhoffer BCDFa
Zmiešaný vlak tvorený lokomotívou GWM-AEG Ewp a vozňami Ganz Jk a Ringhoffer BCa
Ganz CMg + Ringhoffer BCa
Vlak tvorený motorovým vozňom Ganz CMg a diaľkovým vozňom Ringhoffer BDCFa

Úvod

Osobné štvornápravové vozne s rozchodom 1435 mm pre diaľkovú dopravu na elektrickej železnici Viedeň - Bratislava vyrobili pražské Ringhofferove závody v počte 14 kusov v roku 1913. Všetky vozne boli v majetku spoločnosti Lokalbahn Wien - Pressburg (LWP). V roku 1916 k nim pribudlo ďalších 14 vozňov vyrobených Vagónkou Studénka. Osobné vozne boli na uhorskom (neskôr československom) úseku tejto železnice ťahané lokomotívami Ganz Eg a v neskoršom období aj motorovými vozňami Ganz CMg.

Prehľad vozidiel

Séria Typ Evidenčné čísla Rok výroby Sprevádzkovanie Vyraďovanie Počet
1. Ringhoffer BCa BCa 1200 – BCa 1206 1913 1914 1953 – 1959* 7
2. Ringhoffer BCDa BCDa 1300 – BCDa 1303 1913 1914 1943 – 1961 4
3. Ringhoffer BCDFa BCDFa 1400 – BCDFa 1402 1913 1914 1959 – 1961* 3
Spolu 1913   14
* Zachovalo sa historické vozidlo

Technické parametre

Dĺžka 14035 mm (BCa)
14345 mm (BCDa, BCDFa)
Dĺžka so spriahadlami 14695 mm (BCa)
15005 mm (BCDa, BCDFa)
Šírka 2560 mm
Rázvor 2500 mm (rázvor každého podvozku)
8500 mm (vzdialenosť otočných čapov)
11000 mm (rázvor vozidla)
Počet dverí 2
Počet miest na sedenie 16 + 43 (BCa)
10 + 40 (BCDa)
9 + 28 (BCDFa)
Pohotovostná hmotnosť 16000 - 17000 kg

Fotografie

Opis

Oceľová skriňa vozňov, v spodnej časti obložená drevom, bola osadená ráme s dvoma otočnými dvojnápravovými podvozkami. Vozne mali na oboch koncoch otvorené nástupné plošiny. Salón pre cestujúcich bol rozdelený na druhú triedu s čalúnenými sedadlami v priečno-pozdĺžnom usporiadaní a tretiu triedu s drevenými lavicami v priečnom oddielovom usporiadaní. Nad sedadlami sa nachádzali police na odkladanie príručnej batožiny. Interiér vozňov navrhol významný viedenský architekt Otto Wagner.

Vozne BCDa mali medzi druhou a treťou triedou batožinový oddiel a vozne BCDFa navyše aj poštový oddiel. Tieto dva typy bolo vybavené aj toaletou.

Vozne mali elektrické osvetlenie a vykurovanie. Vetranie zabezpečovali bočné spúšťacie okná a stropné ventilácie. Vyfarbenie vozňov bolo hnedé s bielou okennou časťou. Na spriahanie vozňov slúžili tanierové spriahadlá električkového typu. Vozne boli vybavené vákuovými brzdami a ručnou brzdou ovládanou z plošín vozňov.

Úpravy

Pre nízku využívanosť druhej triedy a vyšší dopyt po tretej triede boli v 20. a 30. rokoch 20. storočia vozne typu BCDa prerobené na vozne len s treťou triedou bez batožinového oddielu (Ca) a vozne BCDFa boli prerobené na vozne tretej triedy s batožinovým oddielom (CDa).

Prevádzka

Vozne zabezpečovali osobnú dopravu medzi Viedňou a Bratislavou, pričom na mestských úsekoch elektrickej železnice boli pôvodne ťahané jednosmernými lokomotívami radu Eg a na medzimestskom úseku medzi Schwechatom a Bergom ich ťahali striedavé lokomotívy radu Ewp, prípadne aj Ewl. Vlaky na mestských úsekoch z prevádzkových dôvodov pozostávali z lokomotívy a dvoch, maximálne troch osobných vozňov, medzi Schwechatom a Bergom boli vlaky tvorené maximálne piatimi vozňami.

Po vzniku Československa počet cestujúcich do Bratislavy poklesol, preto medzi Bergom a centrom Bratislavy postačoval jeden diaľkový vozeň, ktorý bolo možné ťahať aj motorovým osobným vozňom Ganz CMg. V tomto prípade sa museli na plošinách osobného vozňa nachádzať brzdári, ktorí obsluhovali ručnú brzdu pri zjazde zo Starého mosta, pretože motorové vozne CMg neboli vybavené vákuovou brzdou.

Prevádzka priamych diaľkových vozňov z Viedne do centra Bratislavy trvala do roku 1935, kedy bol úsek trate Kopčany - Starý most - Nám. Ľ. Štúra prestavaný na rozchod 1000 mm. Vlaky z Viedne potom premávali už len po stanicu Berg, neskôr počas 2. svetovej vojny po prestavbe úseku Berg - Petržalka (vtedy Engerau) premávali v rokoch 1941 - 1945 až do stanice Petržalka a od roku 1946 už len po Wolfsthal.

Po prevzatí prevádzky na rakúskom úseku Spolkovými dráhami Rakúska (BBÖ) v roku 1921 bolo vozňom postupne niekoľkokrát zmenené označenie a číslovanie podľa schém rakúskych spolkových železníc, resp. neskôr aj nemeckých ríšskych železníc. Pre lepšiu prehľadnosť a orientáciu uvádzame v katalógu len ich pôvodné označenia a čísla.

Vyraďovanie a likvidácia

Ako prvý bol počas druhej svetovej vojny v roku 1943 vyradený vozeň 1302. Väčšina zvyšných vozňov jazdila na rakúskom úseku trate Pressburgerbahn do prelomu 50. a 60. rokov 20. storočia. V roku 1959 bolo 7 vyradených vozňov odpredaných železničnej spoločnosti Stern und Hafferl. Posledné vozne Ringhoffer boli vyradené v roku 1961. Niekoľko vozňov bolo neskôr zachovaných pre muzeálne účely v múzeách v Mariazelli (BCDFa 1401), Schwechate (BCa 1201) a vozeň BCDFa 1400 sa od roku 2016 nachádza v Bratislave. Do dnešných dní sa zachovali aj vozne BCa 1202, 1203 a 1204, ktoré čakajú na svoj ďalší osud v rakúskom Großpetersdorfe, kde slúžili u firmy Südburgenländische Regionalbahn GmbH.

Katalóg vozidiel

BCa 1200 BCa 1201 BCa 1202 BCa 1203 BCa 1204 BCa 1205 BCa 1206

BCDa 1300 BCDa 1301 BCDa 1302 BCDa 1303

BCDFa 1400 BCDFa 1401 BCDFa 1402

Legenda a štatistika

BCa 1200vyradené vozidlo: 14 (100 %)
BCa 1201historické vozidlo: 3 (21,4 %)
Vozidlo môže byť priradené k viacerým kategóriám súčasne, farebne zvýraznená je iba najdôležitejšia kategória.

Komentáre

K tomuto materiálu zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.