Nástup éry moderných autobusov so sebou v roku 1937 priniesol typ Tatra 27/91. Išlo o Tatru 27 s "avantgardnou" karosériou a naftovým motorom Tatra 91, preto sa tieto autobusy označovali aj ako Tatra 27/91. Moderný vzhľad a dieselový pohon boli najväčšími prínosmi týchto autobusov, ktorých bolo celkovo dodaných 12 kusov. V závode Ringhoffer-Tatra v Kopřivnici si ich výrobu BEÚS objednal v polovici roka 1936. Náklady na nákup autobusov predstavovali 2 413 023 korún.
Tatry 27/91 sa oproti vtedajším autobusom líšili hlavne trambusovou karosériou, takže motor bol už umiestnený v interiéri. V tej dobe to bolo novátorské riešenie, nakoľko ďalšie autobusy s trambusovou karosériou sa v Bratislave objavili až o 12 rokov neskôr. Ďalšou novinkou boli štvordielne skladacie dvere umiestnené na ľavej strane hneď za prednou nápravou. Tatry 27/91 boli posledným typom autobusu dodaným do Bratislavy ešte pre ľavostrannú premávku. Vpredu boli na oboch stranách dvere pre vodiča resp. spolusediaceho. Sedadlá boli vo vozoch #37 - 46 umiestnené pozdĺžne, posledné dva autobusy už mali priečne usporiadanie sedadiel. Vozy #47 a 48 mali na streche aj "záhradku" na batožinu. Vozidlá boli vybavené hydraulickými brzdami ATE Lockheed.
Úpravy
Prvou úpravou bolo mierne predsunutie mriežky chladiča motora, ktorá bola pôvodne zarovno karosérie. Táto zmena pravdepodobne vznikla na zabezpečenie možnosti upevnenia ochranného koženého krytu v zimnom období. Po dvoch rokoch prevádzky museli byť autobusy v roku 1939 kvôli prechodu pravostrannú premávku prestavané, pričom vstup bol premiestnený na pravú stranu. Rekonštrukciu vykonala firma Ringhoffer-Tatra v máji až septembri 1939. Prestavba autobusov vyšla podnik na 121 853 Korún slovenských.
Prevádzka
Autobusy nahradili prvé vozidlá značky Škoda 505, ktoré boli od dodania Tatier 91 postupne v priebehu štyroch rokov vyradené. Prvé 4 vozy (#37 - 40) boli dodané začiatkom mája 1937, prihlásené 3.5.1937 a jazdiť začali 5. mája. Ďalšie autobusy prišli v druhej polovici júna, tieto boli prihlásené a sprevádzkované v rozmedzí od 19. júna do 5. júla 1937.
Tatry 27/91 slúžili počas vojny Slovenskému Červenému krížu (napr. vozy #37, 40 a 44). Podobne ako iné bratislavské autobusy, aj Tatry 91 sa stali obeťou 2. svetovej vojny, kedy sa stratila väčšina týchto vozidiel. Po vojne sa snahy o navrátenie týchto autobusov oplatili a opäť začalo premávať osem Tatier 91. Išlo o vozidlá #37 (nájdený v piešťanských kúpeľoch), 39, 41, 43, 44, 45, 46 a 47.
Vyraďovanie a likvidácia
Autobusy #38, 40, 42 a 48 už po vojne v Bratislave nejazdili, ich čísla dostali až autobusy zakúpené v roku 1949 z pražského dopravného podniku (dve Tatry 24 a jeden autobus Deutz).
Zvyšné Tatry 27/91 boli vyradené v roku 1950. Po vyradení boli niektoré autobusy odpredané do iných miest, pretože nových autobusov bolo v tom čase málo a mestská doprava sa zriaďovala v každom väčšom meste. Tri Tatry 27/91 podnik predal do Komárna, kde slúžili v mestskej doprave (zmienka o nich pochádza z roku 1951), pravdepodobne po jednom vozidle dostal v roku 1950 Prešov a Děčín.
