Vozidlá › Autobusy › Tatra 24/58

Nákupu autobusov Tatra 24/58 predchádzalo testovanie vozidla Tatra v lete roku 1932. Tento skúšobný autobus jazdil v Bratislave od 21. augusta do 10. septembra 1932 a dostal číslo 16. V nasledujúcom roku boli zakúpené 2 vozidlá Tatra 24/58 #49 a #50, ktorých výrobcom bol závod Tatra a. s., Kopřivnice. Vozidlo #50 bolo v mestskom prevedení a voz #49 bol výletný autobus (autokar). Autobus #49 vyšiel dopravný podnik na 100 000 Kč a autobus #50 bol zakúpený za 111 650 Kč.

Tatry 24/58 boli veľké a výkonné trojnápravové autobusy. Podvozok sa skladal z centrálnej nosnej rúry s výkyvnými polonápravami, pričom poháňané boli zadné polonápravy. Táto originálna tatrovácka koncepcia umožňovala vďaka výkyvným polonápravám zabezpečiť výborné jazdné vlastnosti a odpruženie aj na zlých cestách. Motor bol umiestnený vpredu pod kapotou mimo interiéru. Karosériu výrobca vyrobil z dreva a zvonka oplechoval. Strecha bola proti premokaniu chránená impregnovanou textíliou.

Autobus #50 mal pôvodne dvoje zatvárateľné dvojdielne dvere na ľavej strane. Zadné dvere sa podobne ako pri vozidlách Praga NO pravdepodobne nepoužívali. Stanovište vodiča bolo oddelené od priestoru pre cestujúcich posuvnými dverami a vodič mal k dispozícii samostatné nástupné dvere na pravej strane. Podlaha bola pri zadných dverách znížená a sedadlá v interiéri umiestnené pozdĺžne. Znamenie vodičovi sa dávalo potiahnutím remeňa, ktorý bol natiahnutý pod stropom pozdĺž vozidla a napojený na zvonček u vodiča. Karoséria niesla červené vyfarbenie so žltým podokenným pásom a bielym priestorom okolo okien.

Výletný autobus #49 mal v interiéri čalúnené sedadlá v priečnom usporiadaní 2 + 2, ako to bývalo bežné pri takýchto autobusoch. Interiér osvetľovali dva rady malých žiarovkových svietidiel nad sedadlami. Pod stropom po pravej strane sa taktiež nachádzal signalizačný remeň napojený na zvonček u vodiča. Nad uličkou sa po oboch stranách nachádzali pozdĺžne tyče so závesnými držadlami. Na ľavej strane boli v prednej časti jedny ručne otvárané jednokrídlové dvere, ktoré sa otvárali smerom von. Náter autobusu bol podobný ako pri vozidle #50, ale nemal pod oknami žltý pás. Na streche mal "záhradku" na batožinu.

V roku 1939 boli oba autobusy prestavané na pravostrannú premávku (premiestnenie dverí na pravú stranu). Autobus #50 bol v roku 1944 prestavaný na pohon drevoplynom a dostal novú karosériu od firmy Sodomka. Drevoplynový generátor bol umiestnený vľavo vnútri v priestore, kde boli pôvodne predné dvere. Autobus dostal novú karosériu s oblými tvarmi, podobnú autobusom MAN MP či Praga NDO. Z pôvodného autobusu sa použil podvozok a motor, ktoré boli v dobrom stave. Rekonštruované vozidlo bolo určené pre linku F.

V období vojny sa prestaval na pohon drevoplynom aj autobus #49, karoséria zostala pôvodná.

Autobusy sa dožili príchodu frontu 2. svetovej vojny v roku 1945. Oba vozy sa napriek tomu dožili premávky aj po vojne, kedy boli sprevádzkované medzi prvými autobusmi v januári 1946, avšak je pravdepodobné, že autobus #50 jazdil už aj koncom roka 1945.

Autobusy boli vyradené až po roku 1950.