Vlečné vozne #101 - 104 z produkcie fabriky Ganz a spol., Budapešť boli dodané v roku 1896 a nahradili vlečné vozne #6 - 9, ktoré boli prerobené na motorové.
Vozne mali drevenú karosériu na oceľovom ráme s vonkajším oplechovaním. Bočné okná boli odnímateľné. Na ochranu cestujúcich v salóne pred nepriaznivým počasím pri absencii okien slúžili zvinovacie ochranné plachty upevnené na bočniciach pod strechou. Čelá salónu pre cestujúcich boli uzavreté zasklenými drevenými stenami s dverami. Strecha bola na rozdiel od motorových vozňov plochá a bez vetracej nadstavby. Reflektory boli zavesené pod strechou. Drevené lavice v interiéri určené na sedenie boli umiestnené pozdĺžne. Vozidlo bolo odpružené pružinami a na spriahanie s motorovými vozňami slúžili mechanické spriahadlá tanierového typu. Bližšie technické informácie k týmto vozňom sa nezachovali. Pôvodné vyfarbenie bolo rovnaké ako pri vozidlách z roku 1895, teda boli v žltej farbe s tmavočervenými-purpurovými poliami. Erb mesta uprostred bočníc bol vyhotovený zlatou farbou.
Úpravy
Vozne #101 - 103 boli v rokoch 1897 - 1901 prerobené na motorové s tyčovým zberačom prúdu, ktorý im bol vymenený za lýrový okolo roku 1906. Reflektor bol presunutý na strechu. Pri rekonštukcii boli čelá plošín uzavreté zasklenou stenou s dreveným rámom. Postupne sa vozidlá začali natierať zelenou farbou.
Prevádzka
Vlečné vozne #101 - 104 sa do premávky zaradili od 15. augusta 1896. Spočiatku jazdili s motorovými vozňami Ganz #1 - 9, neskôr aj s vozňami série #10 - 15. Po prerobení na motorové jazdili samostatne. Vozeň #104 pravdepodobne zostal po celý čas ako vlečný.
Vyraďovanie a likvidácia
Vozne #101 - 103 jazdili ako motorové až do roku 1912. Koncom roka 1912 sa už v premávke neobjavovali, keďže boli dodané nové väčšie motorové vozne #21 - 30. Odstavené vozne boli pravdepodobne poškodené pri požiari vozovne 2. mája 1915. Vlečný vozeň #104 bol v premávke ešte krátku dobu aj v roku 1915.
