Bratislavská elektrická účastinárska spoločnosť objednala v roku 1939 na začatie premávky moderných trolejbusov v Bratislave štrnásť vozidiel vo firme M.A.N. Nürnberg. Objednanie trolejbusov súviselo aj s plánovaným vyraďovaním starých autobusov, ktoré mali nahradiť práve nové trolejbusy. Karosériu na nemeckom podvozku MAN MPE vyrobila továreň Sodomka Vysoké Mýto a elektrickú výzbroj dodala filiálka fabriky Siemens - Schuckert v Bratislave. Vozidlá boli dodané v predstihu v roku 1940 ešte pred výstavbou prvej trolejbusovej trate. Denník Slovák 17. novembra 1940 napísal: "V Bratislave je už 14 trolejbusových vozňov. Chybujú však ešte niektoré špeciálne výrobky, ktoré sa namontujú na trať. S určitosťou sa však ráta, že na jar 1941 už troleybusy budú chodiť." Nakoniec sa však do prevádzky s cestujúcimi dostali až koncom júla 1941.
Prehľad vozidiel
Séria
Typ
Evidenčné čísla
Rok výroby
Sprevádzkovanie
Vyraďovanie
Počet
1.
MAN MPE - Sodomka - Siemens
61 – 74
1940
1941
1955 – 1959
14
Spolu
1940
14
Technické parametre
Dĺžka
9180 mm
Šírka
2500 mm
Výška
2770 mm
Výška podlahy
750 mm
Rázvor
4250 mm
Počet dverí
1 + 1 manipulačné pre vodiča
Počet miest na sedenie
28 + 1
Počet miest na státie
22
42 (maximálne)
Celkový počet miest
50 + 1
70 + 1 (maximálne)
Pohotovostná hmotnosť
7720 kg
Celková hmotnosť
12970 kg
Elektrická výzbroj
Siemens, stýkačová
Motor
Siemens D 602/c (550 V), štvorpólový, dvojkolektorový so sériovým vinutím, vzduchom chladený
Vozidlá mali oceľovú karosériu zvnútra obloženou drevom, pričom v pravej bočnici boli jediné štvordielne skladacie dvere pre cestujúcich. Sedadlá výrobca umiestnil pozdĺžne a na zadnom čele priečne. Priestor pre vodiča, do ktorého sa dalo nastúpiť aj cez manipulačné dvere v ľavej bočnici trolejbusu, oddeľovala drevená stena a sklené výplne. Vetranie interiéru zabezpečilo 6 bočných spúšťacích okien. Interiér osvetľovalo 8 žiarovkových svietidiel. Prúd z trolejového vedenia do vozidla prenášali palicové zberače umiestnené nad sebou bez sťahovacích lán, takže manipuláciu so zberačmi vodič vykonával pomocou bambusovej tyče. Na zadnom čele upevnili pod oknom rezervné koleso.
Prevádzka
Prvé skúšobné jazdy trolejbusov sa vykonávali už koncom roku 1940 na krátkej pokusnej trati na Dostojevského rade v blízkosti vozovne.
Pravidelnú premávku začínali tieto vozidlá na prvej trolejbusovej linke „M“ dňa 31. júla 1941 a o krátky čas sa zaradili aj na ďalšie trolejbusové linky „P“ a „H“. Vo všetkých prípadoch išlo o pôvodné autobusové linky. V premávke slúžili do konca 50-tych rokov, krátky čas aj s vlekmi Karosa D 4. Začiatkom 1950-tych rokov prešli vozidlá generálnymi opravami v dielňach dopravného podniku. Zaujímavosťou bol fakt, že sa počas premávky dvere nezatvárali, takže sa z trolejbusov dalo vyskakovať aj za jazdy podobne ako z dvojnápravových električiek.
Podobne ako švajčiarske Oerlikony, aj trolejbusy MAN trpeli v 1950-tych rokoch výrazným nedostatkom náhradných dielov, čo malo negatívny vplyv na ich prevádzkovanie.
Vyraďovanie a likvidácia
Po nehode bolo v roku 1955 vyradené vozidlo #61, zvyšné po prečíslovaní na #122 - 134 vyradili z prevádzky v rokoch 1957 až 1959. V roku 1959 boli vyradené posledné tri trolejbusy tohto typu. V premávke boli nahradené novými trolejbusmi typu Škoda 8 Tr.
Pravdepodobne jedno vozidlo po vyradení z osobnej prevádzky slúžilo do roku 1961 ako pracovné, alebo školské.