Rakúska firma Österreichische Daimler Motoren Gesellschaft vo Wiener Neustadt dodala pre trolejbusovú linku do Vydrickej doliny v roku 1909 do Bratislavy okrem letných trolejbusov aj dva uzavreté trolejbusy #5 a 6 a nákladný trolejbus #7 systému Mercédès-Électrique-Stoll (známeho aj ako Elektro-Dailmer-Stoll). Karosérie vozidiel vyrobila viedenská firma Jacob Lohner & Co.
Prehľad vozidiel
Séria
Typ
Evidenčné čísla
Rok výroby
Sprevádzkovanie
Vyraďovanie
Počet
1.
Mercédès-Électrique-Stoll
5 – 6
1909
1909
1915
2
2.
Mercédès-Électrique-Stoll
7
1909
1909
1915
1
Spolu
1909
3
Technické parametre
Dĺžka
4900 - 5500 mm
Šírka
1800 mm
Rázvor
3500 mm
Počet miest na sedenie
17 + 1
Počet miest na státie
7
Celkový počet miest
24 + 1
Pohotovostná hmotnosť
2750 kg
Elektrická výzbroj
Mercédès-Électrique, priama, odporová s ručným kontrolérom
Motor
Mercédès-Électrique (patent Porsche), v náboji zadného kolesa, 450 V DC
Vozidlá s drevenou karosériou postavenou na oceľovom ráme mali uzavreté oddiely pre cestujúcich a otvorené stanovište vodiča na čele. Cestujúci nastupovali do salóna z ľavej strany vedľa vodiča. Trolejbusy boli vyfarbené svelosivou a bielou farbou so zlatým nápisom PVAV.
Úpravy
Nákladný trolejbus #7, ktorý bol pôvodne určený na prepravu tovaru a stavebného materiálu, bol v závere roku 1909 u výrobcu prestavaný na osobný uzavretý trolejbus.
Prevádzka
Uzavreté vozidlá boli určené na prepravu Prešporčanov do Vydrickej doliny najmä počas chladnejších mesiacov a za nepriaznivého počasia, ale pri vyšších nárokoch na prepravu boli nasadzované do prevádzky aj v letných mesiacoch. Prevádzku vozidiel nepriaznivo ovplyvňovala vysoká poruchovosť motorov a krátka životnosť gumených obručí kolies, čo bolo spôsobené prevádzkou po veľmi zlej ceste.
Vyraďovanie a likvidácia
Všetky trolejbusy boli vyradené po skončení prevádzky trolejbusovej trate na Železnú studničku v závere roka 1914 a v roku 1915 boli odpredané spolu s ostatným zariadením trolejbusovej trate Rothovej továrni na náboje.
