Prvým, najmenším, je motivácia. Hlavným dôvodom vzniku novej zastávky nebolo zlepšenie kvality cestovania, ale to, že v mieste bývalej zastávky chce mať investor výjazd z budúcej novostavby tzv. Polyfunkčného centra Nová Mýtna. Potreba lepšieho prestupu nie je nová, trvá prakticky od začiatku premávky po tzv. priečnej osi od roku 1980. Napriek tomu sa roky nič nedialo. A v opačnom smere, kde zastávka (zatiaľ) žiadnemu investorovi neprekáža, sa aj naďalej nič nedeje. Ak by teda nebolo projektu novostavby, zastávky by asi zostali tam, kde boli.
Druhým, najdôležitejším háčikom je realizácia. Zastávka bola „vybudovaná“ nastriekaním vodorovného a umiestnením zvislého značenia, čiže bez nástupného ostrovčeka a s výstupom cestujúcich priamo do jazdnej dráhy automobilov bez akejkoľvek ochrany (dopravné značky za ochranu považovať nemožno, pretože vodiči ich často ignorujú a nerešpektujú povinnosť zastaviť za električkou na zastávke bez nástupného ostrovčeka). Takéto zastávky sú dnes už, vďaka bohu, ojedinelé, v Bratislave sa okrem oboch zastávok na Radlinského ulici vyskytuje už len na Štúrovej ulici. Presunom zastávky sa výrazne zvýšilo nebezpečenstvo pre cestujúcich, pretože v pôvodnej polohe bola frekvencia cestnej dopravy minimálna, kým v novej polohe je výrazne vyššia kvôli využívaniu Radlinského ulice na jazdu od Mýtnej na Americké námestie.
Možno sa sporiť o tom, či by bolo možné na novej zastávke vybudovať nástupný ostrovček a komunikáciu posunúť. Priestor pred daňovým úradom je pomerne stiesnený, ale pred zriadením zastávky bolo dosť priestoru na jazdný pruh pre cestnú dopravu a chodník bol dosť široký na to, aby na ňom mohli parkovať autá. Ak by však aj nebolo možné splniť požiadavky noriem na minimálnu šírku chodníka, šírku jazdného pruhu a šírku ostrovčeka, stále tu bola možnosť vybudovať zastávku tzv. viedenského typu, aká je aj na Jesenského ulici oproti SND, t. j. s vozovkou zvýšenou v priestore zastávky na úroveň chodníka. To má viacero výhod. Cestujúci nemusia vstupovať do mlák pri obrubníkoch, znižuje sa výškový rozdiel medzi schodmi električiek a úrovňou nástupišťa a zvýšená vozovka predstavuje bariéru pre automobily – bariéru mechanickú, ktorá zabraňuje rýchlej jazde, ale aj optickú, ktorá zastávku zvýrazní podstatne lepšie, než vodorovné či zvislé značenie. Tým sa dosahuje výrazne vyššia úroveň ochrany vystupujúcich a nastupujúcich cestujúcich pred automobilmi.
Tretím háčikom, ku ktorému by sa dalo pripísať hneď niekoľko otáznikov, je to, prečo nebola vybudovaná zastávka viedenského typu. Krajský dopravný inšpektorát PZ SR vydal 19.11.2009 stanovisko č. KRP-4-183/DIO-2009, ktorým nesúhlasil s výstavbou zastávky pred daňovým úradom a následne 2.12.2009 stanovisko č. KRP-4-197/DIO-2009, ktorým súhlasil s výstavbou zastávky iba pod podmienkou, že nebude viedenského typu. Zákon ukladá polícii dohliadať na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, ale v sedembodovom odôvodnení, ktoré obsahuje prvé stanovisko a na ktoré sa odvoláva aj druhé, sa KDI zaoberá výlučne plynulosťou a bezpečnosť úplne ignoruje. Ako keby si policajní úradníci neuvedomovali, že súčasťou cestnej premávky sú aj chodci, a teda aj cestujúci, ktorí sa chodcami stávajú okamihom vystúpenia z vozidla. Na ich bezpečnosť by sa malo myslieť v prvom rade, pretože z účastníkov cestnej dopravy sú najzraniteľnejší. Žiaľ, v tomto meste sa na chodcov myslí málokedy. Nevhodne umiestnené či chýbajúce priechody pre chodcov či nastavenie signálnych plánov križovatiek v prospech áut na úkor peších sú bežné. Avšak to, že polícia už plynulosť automobilovej dopravy uprednostňuje aj na úkor bezpečnosti peších, už treba hodnotiť ako hrubú chybu. Polícia navyše vo svojom stanovisku predpokladá, že na tejto komunikácii bude narastať tranzitná doprava. Pritom z dlhodobého hľadiska je nevyhnutné tranzitnú dopravu z centra vytláčať na dostatočne výkonné komunikácie po jeho obvode. Cesta z Mýtnej cez Vazovovu a slalom na Floriánskom námestí na Americké námestie k takým rozhodne nepatrí, preto by malo byť snahou tranzit na Radlinského ulici skôr utlmovať, než hľadať možnosti na jeho zvyšovanie.
Nová zastávka je síce svojou polohou prínosom pre kvalitu MHD, avšak spôsob jej realizácie je veľmi nešťastný. Treba urýchlene nájsť riešenie, ako dostatočne chrániť cestujúcich, vrátane zváženia odklonu automobilovej dopravy (napr. cez Mýtnu a Karvašovu).
Autor je členom občianskej iniciatívy Lepšia doprava.