Modernizácia bratislavského železničného uzla

Modenizácia železničného uzla Bratislava má priniesť aj zlepšenie napojenia staníc a zastávok na MHD.

Cieľom projektu Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) je komplexná modernizácia železničnej infraštruktúry v Bratislave. Pre projekt bola v roku 2019 spracovaná Štúdia realizovateľnosti, ktorá je podkladom pre ďalšiu projektovú prípravu. Vzhľadom na rozsiahlosť železničného uzla bude projekt rozdelený do viacerých samostatných častí - západná vetva, východná vetva a južná vetva. Ďalšou samostatnou časťou bude obnovenie železničnej trate Bratislava predmestie - Bratislava filiálka s vybudovaním novej železničnej stanice pri Trnavskom mýte.

Aktuálny stav (k 10/2024)

Pre modernizácie západnej a východnej vetvy železničného uzla boli v rokoch 2020 a 2021 spracované zámery pre posúdenie ich vplyvov na životné prostredie. Následne prebehlo vypracovanie podrobných správ o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti. Pre južnú vetvu železnice pripravili v roku 2022 zámer pre komplexnú rekonštrukciu trate medzi stanicami Bratislava-Nové Mesto a Bratislava-ÚNS.

Harmonogram prípravy a výstavby projektov železničnej infraštruktúry schválený vládou SR predpokladá realizáciu prvej fázy pre vetvy Západ a Východ v rokoch 2027 - 2029. S komplexnou rekonštrukciou trate Bratislava-Nové Mesto – Bratislava-Petržalka harmonogram počíta v rokoch 2023 - 2024 2025 - 2026 (aktualizovaný HMG) v úseku po stanicu Bratislava-ÚNS a v rokoch 2025 - 2027 až po stanicu Bratislava-Petržalka. Realizácia jednotlivých projektov však bude závisieť od finančných možností ŽSR.

Počas prípravy správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie pre projekt modernizácie vetvy Západ prišlo k viacerým zmenám, najmä k vypusteniu modernizácie staníc Devínska Nová Ves a Bratislava hlavná stanica z tohoto projektu, keďže medzičasom boli zahrnuté do iných projektov. Vypracovaná správa o hodnotení bola daná na pripomienkovanie v apríli 2024.

Koncom marca 2024 ŽSR vyhlásili verejné obstarávanie na zhotoviteľa rekonštrukcie trate Bratislava-Nové Mesto – Bratislava, ÚNS v predpokladanej hodnote 21,7 mil. € bez DPH. Požadovaná doba realizácie prác je do 270 dní od odovzdania staveniska. V júni 2024 začalo stavebné konanie pre túto rekonštrukciu. Začiatok realizácie je plánovaný v prvom štvrťroku 2025.

Na konci júla 2024 bola zverejnená správa o hodnotení pre vetvu Východ. Oproti pôvodnému zámeru s dvoma variantami boli doplnené ďalšie tri varianty na základe aktualizácie vstupných údajov (napr. zosúladenie s územným plánom hlavného mesta a pripravovanými projektami).


Modernizácia vetvy Západ

V rámci tohto projektu pôjde o komplexnú modernizáciu železničnej trate v úseku, ktorý bude začínať za stanicou Devínska Nová Ves v smere k Lamaču a končiť pred portálmi bratislavských tunelov v dĺžke 10,7 km. Cieľom tejto modernizácie je zabezpečenie európskych parametrov trate, zvýšenie rýchlosti vlakov na 120 km/h v celom úseku, zvýšenie priepustnosti trate, komplexná rekonštrukcia železničného spodku a zvršku, trolejového vedenia a mostných objektov, vrátane výhľadového vybudovania tretej traťovej koľaje. Súčasťou je aj inštalácia nového zabezpečovacieho zariadenia a nasadenia systému ETCS, ako aj modernizácia všetkých riadiacich a komunikačných systémov. Realizované budú aj protihlukové opatrenia na elimináciu negatívnych vplyvov železničnej dopravy na okolie.

Modernizácia stanice Devínska Nová Ves bola presunutá do projektu zdvojkoľajnenia trate Devínska Nová Ves – štátna hranica s Rakúskom, pri ktorom bolo v marci 2024 ukončené zisťovacie konanie v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie.

V prípade stanice Bratislava hlavná stanica vznikla potreba nanovo preriešiť rozsah a spôsob jej modernizácie v súvislosti s prípravou Národnej štúdie realizovateľnosti novej vysokorýchlostnej trate prepájajúcej štáty V4, ktorá má viesť aj cez Bratislavu. Štúdia má byť dokončená do decembra 2024.

Traťové úpravy

Modernizácia samotnej trate má pozostávať z komplexnej rekonštrukcie železničného zvršku a spodku, mostných objektov, trakčného vedenia a napájania, nového zabezpečovacieho zariadenia a tiež výstavby tretej koľaje v celom modernizovanom úseku. Doplnenie tretej koľaje si bude vyžadovať aj výstavbu niekoľkých nových mostov - vedľa plánovaného mosta ponad predĺženú Saratovskú ulicu, vedľa existujúceho Červeného mosta a vedľa mosta ponad Limbovú ulicu. Rovnako je pri realizácii tretej koľaje plánované vybudovanie druhého cestného mosta na Hodonínskej ulici, aby bolo možné zachovať cestnú premávku počas rekonštrukcie pôvodného mosta.

Úpravy staníc a zastávok

V modernizovanom úseku bude modernizovaná železničná stanica Lamač a zastávka Železná studienka. Ich modernizácia bude zahŕňať úpravu koľajiska, nástupíšť a vybudovanie bezbariérových prístupov k nástupištiam prostredníctvom podchodov s výťahmi. Úpravy zastávky Železná studienka si budú vyžadovať presunutie historického strážneho domčeka na nové miesto v rámci zastávky.

Stanica Lamač má byť v prvej etape zrekonštruovaná v súčasnom štvorkoľajnom usporiadaní s doplnením nového krajného nástupišťa (so zachovaním rýchlostného obmedzenia na 80 km/h), neskôr po vybudovaní tretej koľaje bude prebudovaná na trojkoľajnú železničnú zastávku s dvoma krajnými nástupišťami. Prispôsobená novým šírkovým pomerom trate bude aj existujúca lávka pre peších.

Pôvodne bola do tohto projektu zahrnutá aj výstavba novej zastávky Patrónka pred mostom nad Limbovou ulicou (v smere od Lamača). Jej navrhované riešenie sa ale ukázalo ako technicky nerealizovateľné, preto bola z projetku vypustená.

Ďalšie dve nové zastávky Bory a Devínska Nová Ves nie sú riešené v tomto projekte, no navrhované úpravy trate s nimi počítajú.

Indikatívny harmonogram modernizácie

Železnice predpokladajú modernizáciu tohto úseku v niekoľkých etapách v dlhších časových horizontoch v závislosti od potrieb železničnej dopravy a možností správcu železničnej infraštruktúry. Predpoklad realizácie jednotlivých častí projektu je nasledovný:

  • V krátkodobom horizonte do roku 2027:
    • modernizácia zastávky Bratislava-Železná studienka pri existujúcich koľajách - vybudovanie nových nástupíšť a príslušenstva, vybudovanie podchodu pre peších a zabezpečenie vyhovujúceho pešieho prístupu k zastávke od Cesty na Červený most;
    • modernizácia úseku ŽST Devínska Nová Ves (mimo) – ŽST Bratislava-Lamač (vrátane) na jestvujúcich koľajách vrátane zabezpečovacích zariadení pre zabezpečenie interoperability koridoru;
    • modernizácia ŽST Bratislava-Lamač v existujúcom štvorkoľajnom usporiadaní (so zachovaním rýchlosti vlakov 80 km/h) - doplnenie nového krajného nástupiska, vybudovanie podchodu pre peších pre zabezpečenie bezbariérového prístupu, rekonštrukcia lávky pre peších.
    • Odhadované investičné náklady: 132 518,120 tisíc €.
  • V strednodobom horizonte do roku 2030:
    • modernizácia úseku ŽST Bratislava-Lamač - ŽST Bratislava – hlavná stanica (mimo) na jestvujúcich koľajach vrátane zabezpečovacích zariadení pre zabezpečenie interoperability koridoru.
    • Odhadované investičné náklady: 39 889,775 tisíc €.
  • V dlhodobom horizonte po roku 2030:
    • doplnenie tretej koľaje v úseku od bratislavských tunelov po ŽST Bratislava-Lamač (vrátane) a prebudovanie ŽST Bratislava-Lamač na trojkoľajnú železničnú zastávku s dvoma krajnými nástupišťami - 1. etapa;
    • doplnenie tretej koľaje v úseku ŽST Bratislava-Lamač – ŽST Devínska Nová Ves (mimo) - 2 etapa.
    • Odhadované investičné náklady: 71 313,012 tisíc € (1. etapa), 69 550,255 tisíc € (2. etapa).

Modernizácia vetvy Východ

Modernizácia východnej časti bratislavského železničného uzla bude riešiť úsek ohraničený železničnými stanicami Bratislava hlavná stanica (od mosta nad Sliačskou ul. smer Vinohrady), Bratislava-Nové Mesto, Bratislava-Predmestie, Bratislava-Vajnory a Bratislava-Rača.

Aj tu sa počíta s dobudovaním nových železničných zastávok a doplnením druhej traťovej koľaje medzi stanicami Bratislava hlavná stanica a Bratislava-Nové Mesto. Na rozdiel od západnej vetvy, kde sa nenachádzajú úrovňové križovania s cestnými komunikáciami, na východnej vetve sa ich nachádza niekoľko. V rámci modernizácie majú byť všetky nahradené mimoúrovňovými.

Traťové úpravy

Modernizácia samotných tratí bude pozostávať z komplexnej rekonštrukcie koľajového zvršku a spodku, výmeny trakčného vedenia, vybudovania nových zabezpečovacích zariadení, realizácie protihlukových riešení a rekonštrukcie mostných objektov. Modernizované budú aj riadiace a komunikačné systémy. Na dvoch úsekoch príde k vybudovaniu druhej traťovej koľaje, konkrétne medzi stanicami Bratislava hlavná stanica a Bratislava-Nové Mesto a medzi odbočkou Močiar a stanicou Bratislava predmestie.

Rekonštrukcia tratí umožní zvýšiť traťovú rýchlosť vlakov a odstrániť viaceré súčasné obmedzenia rýchlosti z dôvodu zlého stavu koľají. Navrhované traťové rýchlosti sú nasledovné:

  • ŽST Bratislava hl. st. (mimo) ŽST Bratislava-Rača (mimo) 100 km/h
  • ŽST Bratislava hl. st. (mimo) ŽST Bratislava-Vajnory: 100 km/h (po 59. km) / 120 km/h (od 59. km)
  • ŽST Bratislava hl. st. (mimo) ŽST Bratislava-Nové mesto (mimo): 70 km/h
  • Odb. Vinohrady ŽST Bratislava predmestie (mimo): 60 km/h
  • Odb. Močiar – ŽST Bratislava predmestie (mimo): 80 km/h
  • Odb. Močiar – Odb. Vinohrady: 60 km/h
  • ŽST Bratislava predmestie: 60 km/h
  • ŽST Bratislava predmestie (mimo) ŽST Bratislava-Nové Mesto (mimo): 60 km/h

V riešenom úseku sa nachádza v súčasnosti 9 úrovňových priecestí, z ktorých jedno bude zrušené bez náhrady (Žabí majer), tri málo frekventované (Žabí majer) budú ponechané a zabezpečené, priecestie na Nobelovej sa nahradí novým podjazdom v predĺžení Odborárskej ulice a tri priecestia budú nahradené novými nadjazdami (pri Kalnom jazere, na ul. Pri mlyne a Pri Šajbách - nahradené novým obchvatom a nadjazdom v predĺžení ulice Pri vinohradoch, v pôvodnej polohe pribudne podchod pre peších). Priecestie na Račianskej pri Peknej ceste sa nahradí buď podjazdom, alebo nadjazdom.

Úpravy staníc a zastávok

Modernizácia železničných staníc a zastávok (Bratislava-Vinohrady, Bratislava predmestie, Bratislava-Vajnory) bude zahŕňať úpravu koľajiska, rekonštrukciu/úpravu nástupíšť a vybudovanie mimoúrovňových bezbariérových prístupov k nástupištiam. S úpravov budov jednotlivých staníc sa počíta len v najnutnejšom rozsahu pre umiestnenie nových technológií. Stanice Bratislava-Rača a Bratislava-Nové Mesto už zmodernizované boli, preto budú realizované len nevyhnutné úpravy koľajiska. Bližší popis zmien je uvedený nižšie.

  • Zastávka Bratislava-Vinohrady
    • Vybudujú sa nové krajné zastrešené nástupištia v upravených polohách, čo si vyžiada aj prestavbu mostov nad Račianskou ulicou.
  • Stanica Bratislava predmestie
    • Pôvodný návrh počítal s úpravou nástupíšť, doplnením druhej lávky pre peších a vybudovaním výťahov pre bezbariérový prístup k nástupištiam. V troch nových variantoch sa počíta novým s 4-koľajným riešením a zmenou dopravnej funkcie na odbočku. Navrhovaný je posun nástupíšť severným smerom, umiestnených pod železničným mostom so zastávkou Bratislava-Vinohrady, čím sa zjednoduší prestup medzi týmito zastávkami. Prístup na nástupištia má zabezpečiť nový podchod v mieste pôvodného priecestia na Nobelovej, pričom súčasná lávka pre peších bude zrušená.
  • Stanica Bratislava-Vajnory
    • Uvažuje sa s výstavbou nových zastrešených nástupíšť s mimoúrovňovým bezbariérovým prístupom prostredníctvom nového podchodu. Po prípadnom predĺžení Vajnorskej električkovej radiály k Vajnorskému jazeru sa počíta s vybudovaním podchodu medzi zastávkou električky a stanicou Vajnory (mimo tohto projektu).
  • Nová zastávka Bratislava východ
    • Zámer uvažuje s dvoma variantami riešenia tejto novej zastávky. V prvom variante sa zastávka nachádza priamo pri obytnej zóne Rendez, v druhom variante je zastávka umiestnená východnejšie vedľa komunikácie na Dopravnej ulici. Na zastávke má byť zastrešené nástupište a štandardný zastávkový mobiliár. Preferovaný je variant s umiestnením zastávky pri obytnej zóne.
  • Nová zastávka Bratislava-Krasňany
    • Nová zastávka by sa mala nachádzať v Krasňanoch pri polygrafickej škole. Uvažuje sa so zastrešenými krajnými nástupišťami s podchodom k nástupištiam. Podchod bude slúžiť aj na prístup k záhradkárskej kolónii a vybuduje sa aj v prípade nerealizácie tejto zastávky.
  • Nová zastávka (TIOP) Mladá garda
    • Táto zastávka nie je predmetom tohto zámeru, ale je súčasťou samostatného projektu.

Indikatívny harmonogram modernizácie

Železnice predpokladajú modernizáciu tohto úseku v niekoľkých etapách v dlhších časových horizontoch v závislosti od potrieb železničnej dopravy a možností správcu železničnej infraštruktúry. Podľa správy o hodnotení EIA sa počíta s realizáciou projektu v rokoch 2031 až 2035.

Odhadované náklady na realizáciu sú v závislosti od variantu od 528 mil. do 555 mil. €.


Rekonštrukcia vetvy Juh

V prvej etape príde k rekonštrukcii úseku Bratislava-Nové Mesto – Bratislava-Ústredná nákladná stanica, druhá etapa zahŕňa rekonštrukciu úseku Bratislava-ÚNS – Bratislava-Petržalka. Projektovo je zatiaľ pripravená prvá etapa.

Cieľom komplexnej rekonštrukcie železničnej trate medzi stanicami Bratislava-Nové Mesto a Bratislava-Ústredná nákladná stanica v dĺžke cca 3,9 km je odstrániť súčasný nevyhovujúci stav železničnej infraštruktúry, vrátane mostných objektov, a tým zvýšiť traťovú rýchlosť zo súčasných 60 km/h na 80 km/h (okrem priecestia Ivanská cesta), zvýšiť bezpečnosť premávky a tiež zlepšiť komfort cestovania pre používateľov vlakovej dopravy. V predmetnom úseku sa v súčasnosti nenachádza žiadna zastávka ani stanica, no v budúcnosti tu pribudne nová zastávka Ružinov, ktorá je v súčasnosti v projektovej príprave.

Zámer rekonštrukcie počíta so zachovaním súčasného vedenia trate, pričom príde k obnove železničného zvršku aj spodku, výmene trolejového vedenia a úprave zabezpečovacích zariadení. Na trati sú dva mosty nad cestnými komunikáciami (Krasinského a Čučoriedková + Gagarinova/Popradská), ktoré budú taktiež opravené. V súčasnosti trať úrovňovo križuje tri komunikácie - na Ivanskej ceste, na Vrakunskej ceste a na ulici Na piesku. Tieto priecestia budú zachované aj po rekonštrukcii, na Vrakunskej ceste a ul. Na piesku je pre zvýšenie bezpečnosti navrhované doplnenie závor. Na Ivanskej ceste, kde dochádza k častým stretom cestných vozidiel s vlakmi, sa s osadením závor nepočíta. Na križovatke Trnavskej, Vrakunskej a Ivanskej cesty mesto Bratislava dlhodobo plánuje vybudovanie cestnej svetelnej signalizácie, v rámci ktorej má prísť k úprave Vrakunskej cesty s doplnením odbočovacieho pruhu a vybudovaniu nového priechodu pre peších. Rekonštrukcia priecestia bude rešpektovať tieto plánované úpravy.

Aktuálne prebieha výber zhotoviteľa rekonštrukcie úseku Bratislava-Nové Mesto – Bratislava-Ústredná nákladná stanica. Železnice od zhotoviteľa požadujú realizáciu prác do 9 mesiacov po odovzdaní staveniska. V júni 2024 začalo stavebné konanie pre túto rekonštrukciu. Realizácia by mala prebehnúť v roku 2025.


Ďalšie informácie

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: Urbanway 2423 #22:
Počet vodičov nie, ale celkový výkon vodičov mierne áno + spomínané PHM + menší počet potrebných vozov.
Reakcia na: marek1978 #24:
Vďaka za informáciu. Na profesii som totiž ešte nevidel, že by hľadali vodičov brigádnikov na trolejbusy alebo autobusy.
Reakcia na: Urbanway 2423 #23:
Ma a dost.
Reakcia na: 810zssk #20:
Má DPB aj nejakých brigádnikov na autobusoch a trolejbusoch, ktorí by nemali stabilné zadelenie a brali by si služby, ktoré sa nepodarilo obsadiť, čiže by slúžili ako náhrada? Pre niekoho by to možno mohlo byť zaujímavé, že by odjazdil 1-2x do týždňa jednu službu viac-menej kedy chce (podľa toho, čo by bolo voľné), čím by v podstate pomohol DPB.
Reakcia na: 810zssk #19:
Ak by si ráno vystriedal vodiča na nočných poradiach, tak by sa ti tak či tak počet potrebných vodičov v rannej špičke neznížil, len by sa ušetrila nafta. Najväčší zmysel by dávalo posunúť im tie služby, ako som písal, ale žiaľ je to nereálne.
Reakcia na: Ecomat #17:
Ok, chápem, že DPB sa snaží vyjsť čo najväčšiemu počtu vodičov v ústrety, aby ich v DPB zostalo čo najviac. Vďaka za vysvetlenie. 🙂
Reakcia na: Urbanway 2423 #16:
Časti vodičov súčasný model údajne vyhovuje. Ale súhlasím že by mali existovať aj čisto ranné a čisto poobedné zadelenia (tak ako sú čisto nočné) a nech si ľudia výberu. To otáčanie biorytmov o 24 hodín každých 6 dní je masaker a odrádza od tej práce veľa ľudí.
Reakcia na: Urbanway 2423 #15:
Ten model že by nočné poradie ešte odjazdilo rannú špičku je fajn, určite je nezmysel dnešný systém kedy 20 autobusov ide do vozovne v čase keď oproti nim idú stovky autobusov z vozovne. Ale tú rannú špičku by mal už robiť ranný vodič po vystriedaní, nie nočný.

Plus by to ľahko umožnilo zavedenie veľmi potrebného a chýbajúceho rozjazdu o 4:30.
Reakcia na: Urbanway 2423 #16:
Zatiaľ všetky opatrenia DPB smerujú k tomu, aby dostali z vodičov väčší (faktický) výkon. Deje sa to spájaním liniek, rušením menej obsadených, skracovaním času na konečnej. Aj keď to v odpracovaných hodinách vodiča vychádza rovnako, nie je to rovnaké. Pretože je rozdiel, či čakáš na konečnej alebo jazdíš a je tiež rozdiel, či máš natrieskaný bus alebo poloprázdny. Preplnené vozidlo si vyžaduje viac pozornosti. Dlhé linky znamenajú, že ich nebudeš mnohokrát stíhať a tým prídeš o "voľno" na konečnej.
Tí, čo toto vymýšľajú si neuvedomujú, že ľudia nie sú stroje, že príliš vysoké tempo počas dlhej doby ľudí nadmieru vyčerpáva a že od určitej hranice to nie je udržateľné. Nie je možné z rovnakého počtu vodičov vyžmýkať dlhodobo väčší prepravný výkon.
Reakcia na: Urbanway 2423 #15:
nie nechápeš to správne .. problém je hlavne v tom že mnohí z nich robia nočné napríklad aj kvôli tomu že majú deti na ktoré sú sami a ráno resp. počas dňa sa im potrebujú venovať, čiže končiť o 8:00 namiesto 5:00 im logicky nevyhovuje, čiže ak im nastavíš takýto režim ktorý v BA podmienkach nikdy neexistoval, môže nastať situácia že sa títo ludia zdvihnu a v čase vážneho nedostatku personálu to imho nie je zrovna šťastné rozhodnutie ..
Reakcia na: andy27 #14:
Nezmenilo sa prednedávnom zadelenie zo 4/2 na 5/1 kvôli nedostatku vodičov? Nebolo by práve fixné rozdelenie na ranných a poobedných vodičov lepšie, keďže jeden vodič by mal vždy (t. j. aj v deň, kedy pracuje) napr. o 16:00 voľno (ranný) a druhý by zase mal vždy o 10:00 voľno (poobedný). Vodiči by sa nemuseli raz za týždeň prestavovať a mohli by si naplánovať nejaké aktivity napr. v už spomenutých časoch. Delené služby by mali samostatné zadelenie.
Reakcia na: Ecomat #13:
Chápem to správne, že problém by bol v tom, že noční vodiči vyslovene chcú jazdiť v noci po prázdnych cestách s minimom cestujúcich a preto by nechceli robiť počas rannej špičky?

Totiž v Prahe začínajú niektoré poradia nočných liniek až okolo 23:00 a končia okolo 06:00, čo je okrem iného kratšia služba ako u nás (to je ale podľa mňa skôr nevýhoda) a zase v Brne niektoré nočné služby začnú večer na dennej linke, potom jazdia celú noc a ráno opäť jazdia na dennej linke. Nočné služby, ktoré končia až poobede (medzi 12:00-14:00), majú dokonca aj striedanie v ranných hodinách. V iných mestách sa to teda dá, ale chápem aj argumenty vodičov, ktorým by tá pracovná doba nevyhovovala.
Reakcia na: Urbanway 2423 #12:
Zjavne chceš aby odišiel aj ten zvyšok, čo tam ešte zostal.

Zvyčajne sa robí systémom 4/2. Teda 4 dni pracuješ, dva voľno. Tie prvé 4 dni máš nástup ráno, teda okolo 4:00 a dalšie 4 dni máš nástup poobede, teda napr. o 13. Okrem toho ešte môžeš vyfasovať delenú smenu, takže začínaš skoro ráno, cez obed máš nezmyselné voľno, ktoré je väčšine nanič a potom robíš poobede dlho aby si ďalší deň išiel zase skoro ráno. S týmto systémom si nemáš ako nastaviť týždenný režim, rodinný život, šport, proste nič.
Reakcia na: Urbanway 2423 #12:
skús nočákistom naservírovať nástupy okolo 23:00 s tým že majú zasahovať ešte do rannej špičky .. v tú ranu ti nebudú chýbať vodiči len cez deň ale už aj v noci ..
systém nočných služieb a zadelení v BA je dobre tak jak je a neni náhoda že sú nastavené tak jak sú , netreba do nich rypať
Reakcia na: Urbanway 2423 #11:
Inak, počet potrebných vodičov by sa dal o trochu znížiť aj tým, že nočné služby by začínali až okolo 23:00 a ráno by nezaťahovali do vozovne, ale odjazdili by ešte rannú špičku, takže niektoré čisto ranné poradia by sa nemuseli vypraviť vôbec, lebo by ich odchody vykonali nočné služby. Večer by sa museli iba predĺžiť niektoré denné služby končiace okolo 20:00, takže vodičom by sa tiež iba predĺžila služba (nemusel by sa pridať ďalší vodič).
Reakcia na: andy27 #9:
Prečo sa vlastne v dopravných firmách striedajú ranné a poobedné služby? Nebolo by pre vodičov lepšie, keby niektorí robili stále ranné služby a iní stále poobedné, vďaka čomu by mali aspoň nejaký stabilný režim? Nevýhodou, ktorá mi napadá, sú napríklad návštevy lekára, ktoré by čisto ranní vodiči nestihli vybaviť ani pred, ani po práci.
Reakcia na: lamark #8:
1. Never kazdemu hausnummeru na plagate.
2. A keby aj, na tych cislach nie je v ramci zapadneho Slovenska nic nadstandardne.
Reakcia na: lamark #8:
Tie platy v inzerátoch sú nereálne. Možno niekto berie toľko raz za tri mesiace, keď sa vyplácajú bonusy, ale dlhodobo priemerné platy sú nižšie. Nie je fyzicky možné odrobiť toľko nadčasov a neochorieť. K tomu vstávať každý deň v iný čas, začínať o 03 ráno alebo končiť v noci, nemať voľné víkendy, atď. Ak by to bola taká zaujímavá robota, tak by nehľadali už viac ako rok neustále množstvo vodičov.
Reakcia na: andy27 #7:
DPB - Ponúkajú nadštandardné platy 1.700 až 2000 Eur,tak ako je možné,že majú fluktuáciu vodičov?
Reakcia na: upravovač fotiek #6:
Tým DPB som nie celkom istý, hlavne čo sa týka autobusov. Harmonogram sa neustále šróbuje tak, aby vyžmýkali z vodičov čo najväčší výkon. Aby sa situácia stabilizovala, musel by byť úspešný nábor vyšší ako odchod dlhšie obdobie. Podľa mňa to nebude z čoho financovať.