Premávka nočných spojov počas zmeny času (noc 26.10.2019 / 27.10.2019)

Tak je jasné, že takéto niečo mohlo fungovať len na relatívne izolovanom mieste v stredoveku (ak to nie je výmysel autorky).

Ale hneď mi napadol problém práve s dopravou a to by bola nemožnosť urobiť normálny grafikon, keď by sa dĺžka časových jednotiek menila v priebehu roka a okrem rovnodenností by bola rôzna cez deň a v noci

Ahááá. Takže na severnom pole by vlastne bola v lete hodina dlhsia ako slnečný deň

Mali by polárny deň a polárnu noc

Nemám to z vlastnej hlavy, tak to vraj mali v Londýne na začiatku 14. storočia podľa fantasy detektívky "Svitky z londýnského mostu": https://www.databazeknih.cz/knihy/svitky-z-londynskeho-mostu-172459?c=all

Vojine Kefaline, a za polárnym kruhom by mali čo, keď tam určitú čas roka slnko nezapadá, resp. nevychádza? Nehovoriac o tom, že časové pásma by museli byť určené aj rovnobezkami, takže by sa menilo časové pásmo aj prechodom z Maďarska do Srbska.

Ak by sme sa mali riadiť svetlom a tmou, tak by som zaviedol také meranie času, že pri východe slnka by bolo vždy 6:00 a pri západe 18:00. To by znamenalo, že v lete by boli denné hodiny dlhšie než nočné a v zime naopak, ale bolo by to úplne v súlade s prírodou, ako sa ňou riadili naši predkovia.

Samozrejme. Aj keď vplyv precesie je vzhľadom na dĺžku periódy zanedbateľný (27k rokov). Ale všetko, čo ovplyvňuje pohyb Zeme voči Slnku spôsobuje rozdiel medzi hviezdnym a slnečným dňom. To video je inak zaujímavé až do konca.

Pre neagličtinárov vysvetlím:
Hoci nás na ZŠ tak nenápadne nabádali, že Slnko je stálica, Slnko aj celá Slnečná sústava sa pohybuje. Pohybuje sa aj Mliečna dráha aj ostatné galaxie. A pohybujú sa rôznou rýchlosťou. Prakticky vo vesmíre nie bod, o ktorý sa môžeme oprieť. Teda Einsteinova veta "všetko je relatívne" je absolútne (pekný oxymoron) pravdivá. Ak meriame napr. rýchlosť, musíme povedať vo vzťahu k čomu.

Učili nás, že, deň v astronomickom zmysle je, keď sa zem otočí o 360° a ubehne 24 hodín. Ako však zmeriame 360° ak sa všetko okolo nás hýbe tiež? Ak si v dave ľudí, napríklad na demonštrácii a pači sa ti pekná žena, ktorej sa najprv otočíš chrbtom (180°) a potom znova čelom (180°), ako si môžeš byť istý, že ona sa nepohla a že si sa skutočne otočil o 360°?

Preto sme za referenčný bod zobrali tzv. stále hviezdy. To sú zdjednodušene všetky okrem Slnka, lebo ich pohyb je za dlhé obdobie takmer nulový. Teda prehlásili sme, že Zem sa otočí o 360° medzi dvoma výskytmi vybranej hviezdy na rovnakom mieste na oblohe. Určili sme, že to je 23 hodín 56 minút a 4.091 sekúnd (hodina vznikla skôr ako tieto poznatky )

A tu je problém. Zem sa netočí okolo vlastnej osi, ale aj okolo Slnka a kým sa Zem otočí o 360°, zmení sa aj poloha Zeme voči Slnku. Teda aby človek zažil poludnie (teda polohu Slnka najvyššie počas dňa), musí sa zem otočiť o 360° + nejaké stupne navyše. A to je slnečný deň.

No a tu vstupuje niekoľko ďalších premenných, pričom význané sú:
- uhlová rýchlosť (Zem sa točí aj okolo vlastne osi rýchlejšie v závislosti od gravitačného vplyvu Slnka v aféliu a perihéliu),
- naklonenie osi (trajektória zenitov)
- relatívna vzdialenosť od Slnka (keď je ďalej, ten uhol na dopočítanie je menší).

Pre praktickosť sme sa rozhodli, že nám je vlastne jedno, aký uhol sa musí dopočítať, proste prijmeme, že to bude 24 hodín. Preto občianske poludnie a astronomické poludnie nie je to isté.

Tebou spomínané javy ovplyňujú tieto premenné a preto aj astronomické poludnie a jeho odchýlku od občianskeho.

Prosím ťa, keď už tu máme zorientovaného človeka... Precesia a nutácia má tiež vplyv na premenlivosť dĺžky dňa, alebo to už sú príliš "pomalé" pohyby? (moje spomienky na tieto témy sú už dosť matné bohižiaľ)

Ak sa povznesiete na extrémny afekt prednášajúceho, tu
https://youtu.be/IJhgZBn-LHg?t=329

približne do času 7:22

je vysvetlenie, čo je to hviezdny a čo slnečný deň, ako sa slnečný deň dopočítava a že naše hodinky sa riadia priemerným slnečným dňom, ktorý môže byť kratší alebo dlhší

OT OFF

Lebo Zem nie je model. A hlavne jej pohyby nie sú rovnaké. Obežná dráha sa mení, mení sa rýchlosť rotácie okolo vlastnej osi, mení sa smen naklonenia osi voči Slnku a to všetko spôsobuje v dlhodobom (milióny rokov) hľadisku veľké zmeny, ktorých sa my nedožijeme.

Ostatne, orbita Zeme okolo Slnka nie je kružnica ale elipsa a Slnko nie je v jej strede. Najvzdialenejším bodom afélium a najbližším perihélium. V perihéliu sa Zem roztočí väčšou rýchlosťou a postupne spomaľuje až po afélium, kde potom, ako sa postupne blíži opäť k Slnku, zrýchľuje.

To ovplyvňuje aj trvanie dňa (nie v zmysle dĺžky, ale časového posunu). Preto nie je poludnie vždy v rovnakú minútu. Jozin má pravdu, v daný deň to vyšlo na 12.00.

Inak na túto tému som raz náhodne natrafil na ČT24 na rozhovor s českou profesorkou fyziológie (ak sa nemýlim), ktorá povedala, že väčšina ľudí (asi 90 percent) má prirodzený biorytmus dlhší ako 24 hodín. A ranné slnečné svetlo je niečo, čo nám ho pomáha skracovať. Teda podľa nej je dôležitejšie mať svetlo ráno ako večer.

Toto poprosím rozviesť viac, keďže moje základné znalosti astronómie hovoria, že toto možné nieje

A dnes, ako už bolo zmienené nižšie, bolo v Bratislave poludnie o 12:35, v nedeľu bude o 11:35

Pardon, náš občiansky čas práveže mešká Teda mal by si z biologického hľadiska ísť spať, ale hodín je ešte málo.

Zaujímavá mapka na túto tému.

https://i.dailymail.co.uk/i/pix/2014/03/03/article-2572317-1C01C1F900000578-96_964x492.jpg

Čas samozrejme prirodzený je. Konštruktom je spôsob, ako ho meriame. A chápem, čo chcel SuchSoft povedať.

Prijali sme časové pásma, ktoré predstavujú oblasti, kde je nameraný určitý čas a je rovnaký - to je spoločenský konštrukt. Prijali sme nejaké štandardy správania v rámci tohto času - to je tiež spoločenský konštrukt. Ale keďže vďaka rozloženiu časových pásiem, ktoré predstavujú diskrétne intervaly je napriek akejkoľvek snahe na ich okrajoch (pozri priloženú mapku) rovnaký občiansky čas, ale rôzny biologický čas, obyvatelia v týchto oblastiach majú posun medzi biologickými hodinami a občianskymi hodinami. A to je to, čo je neprirodzené.

V extrémnom prípade si predstavme, že celá Zem je jedno časové pásmo. Tiež by sme prijali striktné spoločenské pravidlá - ísť do práce do 9.30, obedovať do 13.00, spať do 22.00. Zákonite by na jednom poludníku boli biologické časy jednotlivcov a občianske časy inverzné. Verím tomu, že by tam bola oveľa väčšia úmrtnosť.

Toto existuje, akurát vo veľmi malom rozsahu. V mapke j vidieť, že náš občiansky čas predbieha biologický čas. Znamená to, že v zmysle svojich biologických potrieb (vzhľadom na striedanie dňa a noci) by si mal ešte spať, ale ideš do práce, pretože občiansky čas je nejako nastavený a spoločnosť očakáva, že sa podľa neho budeš správať.

Sorry za okienko. Nehovorím, čo je dobré a čo je zlé. Len malé vysvetlenie, čo rozumiem pod prirodzeným časom.

S poslednou vetou si dovolim nesuhlasit.
17.03.2019 v BA Slnko vychadzalo 06:01, zapadalo 17:59 a o 12:00 bolo presne poludnie aj podla Slnka

Žiaden prirodzený čas neexistuje. To že poludnie nazývame "12:00" je ľudský konštrukt a nie je to o nič prirodzenejšie ako keď stanovíme nový ľudský konštrukt podľa ktorého budeme poludnie nazývať "13:00". Mimochodom, poludnia o 12tej sme sa vzdali už storočia dozadu keď sme akceptovali časové pásma. Nie, v Bratislave ani podľa SEČ skutočne nie je poludnie o 12:00.

prirode je to suma fuk, akurat moje slepice nebudu velmi radi, kedze rano cez weekend kvoli nim urcite nebudem vstavat skor, ale vecer ich tma zazenie do kurnika o hodinu skor, takze sa im o hodinu denne skrati pobyt vo vybehu....
a dnes napriklad si mal slnko najvyssie (teda to tvoje poludnie) v BA o 12:35 CEST (t.j. 11:35 CET), a to je BA umiestnena v ramci slovenska vcelku dost zapadne, na vychode sa ti to posunie este o par minut skor.... takze bud pojdeme uplne mimo standardnych casovych pasiem (a nebude rovnaky cas napriklad ani v BA a KE), aby bolo slnko najvyssie napoludnie... alebo budeme v nejakom casovom pasme a napoludne proste nebudes mat slnko najvyssie a potom je rozumnejsie nechat to co vyhovuje vacsine, t.j. CEST resp. EET

Letný čas je úplne nevhodný pre prírodu a pre zdravo zmýšľajúcich ľudí.
Stačí spomenúť jeden argument.
Poludnie má byť o 12:00 a nie o 13:00. Je prirodzené, aby bolo poludnie v strede dňa, a nie niekde úplne mimo.

Zimný čas nie je vhodnejší, ako letný pre prírodu, preboha. Príroda funguje podľa denného cyklu, a teda na základe východu a západu Slnka. Fauna a flóra nesleduje ručičky hodiniek predsa. V decembri máme denné svetlo len 8 hodín, v júni 16, čiže dvojnásobok. Aj to je prirodzené, a pritom deň je dvakrát dlhší. Takže máme poludnie dvakrát? Môžme nazvať poludním aj nočnú hodinu 1:42:23, ak chceme... časové zóny sú vymyslené. Prenastavovanie ručičiek stratilo zmysel a pre strednú Európu viac vyhovuje letný počas celého roka, pretože málokto chce mať v lete o jednu hodinu menej svetla večer, pričom už o 3 nadránom Slnko (tiež to nie je priam normálne pre nás o takomto čase vstávať), a zároveň v zime mať takisto, ako doteraz. S letným časom síce v decembri ráno bude vstávať Slnko o pol 9 (v západnej EU so stredoeurópskym časom je to tak aj teraz), ale zapadne o pol 6. Decembrové rána sú väčšinou aj tak zamračené a pochmúrne, ani detičky sa nestratia, lebo aj tak väčšinou chodia už aj dnes po tme do školy, a aj domov.

Kým my tu riešime hodinu hore a dole, čo je prirodzenejšie, tak za polárnym kruhom je im tma pol roka, a stále tam žijú či ľudia, ale aj rastliny a zvieratá.

Jeden náhodný zdroj: https://www.spiegel.de/wissenschaft/mensch/zeitumstellung-peter-altmaier-will-dauerhafte-sommerzeit-a-1234972.html

Ťažko sa mi to hľadá, lebo nemčinár velmi nie som Ale keď tá téma bola živá a aktívne som ju sledoval, tak Nemecko bolo brané v podstate ako hotová vec. Tam tá verejná podpora pre permanentný letný čas bola pomerne vysoká.