Integrovaná doprava sa borí s problémami

Cestovanie v Bratislave a regióne sa malo zjednodušiť, no reálne skúsenosti sú opačné.

V nedeľu 1. novembra 2015 bola spustená dlho očakávaná druhá a tretia etapa Integrovaného systému v Bratislavskom kraji (IDS BK), ktorá priniesla spoločné cestovné lístky - tzv. úplnú tarifnú integráciu. Cestujúci tak môžu už štvrtý deň využívať kompletný sortiment integrovaných cestovných lístkov, a to na celom území Bratislavského samosprávneho kraja. Napriek niekoľkoročnému meškaniu projektu však bola integrovaná doprava spustená spôsobom, ktorý vyvoláva negatívne reakcie. Lacnejšie cestovanie pre pravidelných cestujúcich, možnosť kúpy výhodného priameho lístka na trasy s prestupom a iné výhody totiž zatieňuje zlé nastavenie niektorých tarifných podmienok, technické zlyhanie a chaos medzi zamestnancami dopravcov.

O lacnejších možnostiach cestovania ľudia nevedia

Pripomienky cestujúcich smerujú k zvýšeniu cien v prímestskej autobusovej doprave, v ktorej doteraz cestovali na tarifu Slovak Lines a od 1. novembra už musia použiť iba tarifu IDS BK. Tá prináša navýšenie cien jednorazových lístkov pre cestujúcich ktorí počas svojej cesty neprestupujú, ktoré sa kompenzuje výhodnými predplatnými lístkami (električenkami). Princíp zvýhodňovania pravidelných cestujúcich je síce štandardný a väčšine cestujúcich prinesie možnosť cestovať výhodnejšie, je však otázne či je miera navýšenia cien jednorazových lístkov primeraná: na niektorých trasách totiž presahuje 50 percent pôvodnej ceny.

Problémom je tiež to, že mnohí pravidelní cestujúci, ktorí by vďaka predplatným lístkom mohli ušetriť, o tejto možnosti nevedia. Spusteniu integrovanej dopravy totiž nepredchádzala takmer žiadna informačná kampaň, ktorá by systém vysvetlila a cestujúcim túto možnosť dala do pozornosti. Mnohí cestujúci sa o zavedení IDS dozvedali až keď pri ceste zaplatili výrazne vyššiu sumu - bez toho aby im niekto povedal, že pri častom cestovaní môžu ušetriť kúpou električenky. Prirodzenou reakciou tak bol hnev a negatívne emócie spojené s integrovanou dopravou, či verejnou dopravou ako celkom. Absencia informačnej kampane pritom nie je novinkou. Hoci električenky v Bratislave sú integrované už viac ako dva roky, mnohí cestujúci dodnes o tejto možnosti nevedia a pri ceste do regiónu platia cestovné za mestský úsek dvakrát.

Nedostatok informácií sa netýka len cestujúcich, ale aj zamestnancov dopravcov. Pri testovaní systému sa naši redaktori stretli so schopnosťou správne vydať a akceptovať lístok len v asi polovici prípadov. Viacero predajcov na železnici a vodičov prímestských autobusov nevedelo správne vydať lístok, systému nerozumelo a nevedelo podať správne informácie, alebo dokonca poskytlo informácie v rozpore s reálnym fungovaním systému. Pri teste sme sa stretli napr. aj s reakciou "to čo je?" na predložený lístok IDS BK, či tvrdením, že požadovaný lístok nie je možné predať. Keď sme následne trvali na tom, že predaj požadovaného cestovného lístka možný je, zamestnanec dopravcu vydať príslušný lístok nakoniec dokázal.

Podobné skúsenosti má aj mnoho našich čitateľov, ktorí nám píšu v diskusných fórach a e-mailom. Práve v prvých dňoch fungovania systému je pritom záujem o informácie najväčší a cestujúci právom očakávajú, že zamestnanci prvého kontaktu im budú vedieť poskytnúť aspoň základné a správne vysvetlenie. Dopravcovia však napriek negatívnym skúsenostiam zo zavádzania 1. etapy IDS BK pred dvomi rokmi opäť podcenili školenie zamestnancov, čoho výsledkom je, že cestujúci neboli schopní tieto informácie získať a často v konečnom dôsledku o systém stratili záujem, nakoľko sa im zdal chaotický.

Negatívnemu vnímaniu nepomáhajú ani prepravné podmienky. Cestujúci sa sťažujú na veľké množstvo zón, čo je spôsobené relatívne malou veľkosťou zón IDS BK v porovnaní s inými systémami, následkom čoho na väčšine územia kraja platí, že čo obec, to samostatná zóna. Niektorých cestujúcich tiež mätú špeciálne pravidlá pre zónu 100, ktorá sa niekedy počíta ako dve zóny, v iných prípadoch zas nie. Časté otázky smerujú ku kombinovaniu električeniek s jednorazovými lístkami, pre ktoré sú nastavené zložité pravidlá, ktoré sa navyše líšia u jednotlivých dopravcov a v niektorých prípadoch kombinovanie lístkov znemožňujú, resp. predražujú.

Pripravená technika nebola pripravená

Systém skomplikovala aj technika. Napriek dlhoročným prípravám integrovaná doprava stále nie je technicky pripravená. Na železničných staniciach sa nenachádzajú označovače a tie absentujú aj v niektorých autobusoch Slovak Lines. V oboch prípadoch sa pritom dopravcovia rozhodli problém preniesť na cestujúcich, od ktorých v týchto prípadoch požadujú opätovné zaplatenie cestovného s argumentom, že pôvodný lístok si môžu odložiť. Nikto sa už nepýta, či ho naozaj budú mať kedy v budúcnosti využiť - jednorazové lístky sú napokon určené na občasné cesty. Tento postup je o to absurdnejší, že dopravcovia preferujú vydávanie tzv. adresných lístkov, teda takých lístkov, kde sú vyznačené konkrétne zóny. Takýto lístok v budúcnosti cestujúci nemôže použiť na inej trase, ani ak by bol na alternatívnej trase počet počet zón rovnaký. Problém môže mať tiež cestujúci, ktorý pri sebe nemá dostatočnú hotovosť, pretože logicky očakáva, že keď má pripravený správny lístok, tak bude prepravený. Na nepripravenosť systému a dopravcov doplácajú cestujúci.

Slovak Lines navyše na rozdiel od železníc v niektorých prípadoch nie je schopný vydať správny lístok na cestu s prestupom, keďže vybavovací systém Slovak Lines umožňuje vydať lístok len na preddefinované trasy. Cestujúci, ktorý má pripravený lístok na správny počet zón tak v niektorých prípadoch nielenže tento lístok nemôže použiť, ale dokonca si ani nemôže zakúpiť nový lístok s požadovanou platnosťou. 

Hoci dopravcovia a koordinátor avizovali pripravenosť systému a jeho dôkladné otestovanie už niekoľko mesiacov dozadu, systém sa v nedeľu naplno spustiť nepodarilo. Viacero autobusov dopravcu Slovak Lines vydávalo pôvodné neintegrované lístky, s ktorými cestujúci nemohli prestúpiť. Aj tie autobusy, ktoré vydávali správne typy lístkov ich v prvých hodinách pri platbe elektronickou peňaženkou predávali za nesprávne ceny. Tento problém by však už momentálne mal byť vyriešený. Cestujúci sa však naďalej sťažujú, že pokladne Slovak Linesu v niektorých prípadoch nezohľadňujú, že cestujúci má na časť trasy platnú električenku a vydavajú jednorazový lístok pre celú trasu, vrátane tých zón, ktoré už cestujúci má zaplatené. Dopravca v takýchto prípadoch odporúča reklamáciu, ktorá však pre cestujúceho znamená starosti navyše.

Nadväznosti? Zabudnite

Od 1. novembra sú integrované len cestovné lístky, doprava však nie. Cestovné poriadky prímestských autobusov a vlakov sa nezmenili, takže spoje na seba nenadväzujú, a cestujúci reálne môže nové prestupné lístky využiť vo väčšine prípadov iba pri prestupe v Bratislave. Ak aj náhodou nejaký prestup medzi vlakmi či prímestskými autobusmi podľa cestovného poriadku existuje, nikto ho negarantuje. V prípade, že prípoj cestujúcemu ujde, platnosť cestovného lístka sa nepredlžuje, a po dlhom čakaní na ďalší spoj si cestujúci bude musieť zakúpiť nový cestovný lístok.

Všetky neduhy cestovných poriadkov prímestských autobusov zostali po „integrácii“ nezmenené, a tak sú spoje natoľko komplikované, že sa nedajú zobraziť v prehľadnom formáte ako v prípade MHD či vlakov. To je aj jedným z dôvodov, prečo na rozdiel od regionálnych vlakov cestovné poriadky regionálnych autobusov na našich stránkach chýbajú.

To, čo sa spustilo, sa dá teda označiť skôr ako „integrovaná tarifa“, nie „integrovaná doprava“.

Čo prinesie IDS BK?

Základným motívom vzniku integrovaného dopravného systému malo byť podľa Koncepcie BID (Bratislavskej integrovanej dopravy) „zatraktívnenie verejnej hromadnej dopravy v konkurencii s individuálnou automobilovou dopravou“. Reálne však narýchlo spustená integrácia ukazuje, ako môže dopadnúť honba za eurofondami bez reálneho záujmu niektorých objednávateľov dopravy zlepšiť dopravu. Dôvodom na spustenie nepripraveného IDS je totiž skutočnosť, že kraj aj mesto sa pri čerpaní eurofondov na nové označovače či trolejbusové trate zaviazali, že integrovanú dopravu spustia do konca roka 2015. Inak by museli eurofondy vrátiť.

Zatiaľ čo eurofondy sa podarilo na niektoré projekty vyčerpať, na reformu dopravy už vôľa nebola. Odkladanie nepopulárnych rozhodnutí o reforme vždy „po voľbách“ alebo „o rok neskôr“ viedlo k súčasnej situácii. Do stratena tak vyšumeli aj základné ciele uvedené v Koncepcii BID – skvalitniť obsluhu územia, zabezpečiť rovnomerné intervaly a nadväznosť liniek, poskytnúť ekonomicky únosné cestovné a celkovo zvýšiť atraktívnosť verejnej dopravy.

Každá zmena so sebou prináša detské choroby a časť kritiky je potrebné pripisovať aj automatickému odmietaniu akejkoľvek zmeny. Problémom IDS BK je však to, že systém nemá len detské choroby, ale aj vrodené chyby. Aj preto sme pri písaní tohto článku napriek snahe veľa pozitív na spustenej „ídeeske“ nenašli. Polepšia si tí cestujúci, ktorí doteraz prestupovali medzi viacerými druhmi dopravy a niektorí pravidení cestujúci, keďže budú mať možnosť kúpiť si električenku s lacnejším neobmedzeným cestovaním. Zjednotili sa tiež niektoré pravidlá, ale majú toľko výnimiek, že cestujúci zjednotenie bude vnímať len s rezervou. Čo prinesie takýto IDS ostatným, zostáva otázkou.