Dopravný podnik zažíva nevídanú slávu. Vďaka produkcii filmov sa jeho popularita rapídne zvýšila a tak nečudo, že nasledovala výroba ďalších snímok:
Populárny sci-fi žáner obohatila trilógia Šrotrixov. Začneme pekne po poriadku prvou časťou: Jedného pekného dňa sa zobudil neokomunista Noe a našiel na svojom stole odkaz "Nasleduj biely Ikarus". Odkaz bol akýsi čudný, ale akonáhle vyšiel z domu, pochopil - čakal totiž na 96-ku a prišiel mu biely autobus. Na konečnej sa spýtal vodičky na to, čo si myslí o tom odkaze. Ona sa však iba zasmiala a predstavila sa ako Tri-nity. "Zvláštna prezývka," odvedil Noe. "Je to odvodené od priemerného počtu nitov, ktorými v dielňach pripevňujú na môj autobus plechy, aby sa nerozpadol," vysvetlila Tri-nity, ktorá ho zároveň pozvala na obhliadku vozovne. Vošli teda za veľkú bránu a Noe zrazu zistil, že je v úplne inom svete a všetko mu pripadalo ako šrot. Skôr, ako sa spamätal, ho chytil ktosi za plece. "Dobrý deň, pán Neserson!" pozdravil vyský muž v obleku s tmavými okuliarmi na očiach. Podľa všetkého to bol veliteľ SBS-ky, ktorý nástojil, aby šiel s ním. Noe Neserson však odmietol, a tak sa začala veľkolepá naháňačka po vozovni medzi vrakmi. Noe aj s Tri-nity nakoniec ušli a skryli sa na mieste zvanom Dielnion. Po chvíli sa zjavil podivný vysoký muž s menom Dephektus. Ten Noemovi vysvetlil princíp Šrotrixu, ako aj to, že len On všetko dokáže zmeniť a opraviť. Dal mu teda na výber - v jednej ruke mal červenú priepustku z vozovne, ktorá by ho vrátila späť do normálneho sveta, a v druhej modrú nitovačku, s ktorou by podľa Dephekta zažil veľa nových dobrodružstiev. Noe s hláškou "imidž je nanič" siahol po nitovačke. Zvyšok tejto časti trilófie sa hlavný hrdina učí používať nový nástroj v Šrotrixe a nakoniec sa mu podarí prinitovať SBS-kára ku nedokončenej stanici metra v Petržalke.
Druhá časť trilógie začína dosť nejasne, ale zrejme sa autori snažili naznačiť, že magistrát sa chystá zničiť Dielnion, a tak sa jeho obyvatelia začnú urputne pripravovať na posledný boj. Do toho všetkého sa miešajú ľúbostné scény s Noem, Tri-nity a bielym autobusom. Medzitým sa namnožili SBS-kári a každú chvíľu niekoho otravujú. Osadenstvo Dielnionu vyšle na magistrát Noema, ktorý sa po ťažkej bitke s vrátnikom a sekretárkou nakoniec dostane ku architektovi a správcovi Šrotrixu. Po dlhej debate plnej cudzích slov, ktorým nerozumie ani Noe, ani architekt a ani diváci, sa Noe dozvie, že Tri-nity je v ohrození života - presnejšie povedané - jazdí na linke 21. Pán Neserson má teda dve možnosti - buď odíde za iným architektom a dohodne sa s ním na zániku starého a vzniku nového Šrotrixu, alebo sa vyberie zachrániť Tri-nity. Ako to už u dielnionských pracovníkov býva, Noe si vybral druhú možnosť. Prišiel v poslednej chvíli, pretože vodičke Tri-nity práve začal palicou rozbíjať kabínku nejaký alkoholik. Všade padalo sklo, a tak odtiaľ vypadol aj Noe s Tri-nity. Náhle sa druhá časť končí, a tak si diváci kladú podstatnú otázku - o čom to vlastne bolo?
Na predchádzajúcu otázku odpovedá posledná časť trilógie. Noe sa na ceste do Dielnionu snaží dostať do prvého autobusu, ktorý prišiel na zastávku. Je však natoľko plný, že sa doň dostal iba napoly, a tak zostal pricviknutý vo dverách - medzi reálnym svetom a Šrotrixom. Dievčatko, ktoré sa mačká vedľa neho, mu rozpráva zaujímavý príbeh o tom, ako sa Šoférovi nebude vôbec páčiť, že blokuje rozjazd Ikarusu 435. A skutočne - keď sa autobus ani o 20 minút nepohol - pribehol ohyzdne vyzerajúci Šofér, ktorý po rôznych nadávkach natlačil Noema do Šrotrixu. Keď sa konečne Noe dostal späť do vozovne, zhrabol Tri-nity a plynovú Vrakosu a vydal sa na svoju poslednú cestu do Jadra. Medzitým vtrhli do vozovne bagre a vrtáky začali likvidáciu Dielnionu. Noe sa po márnej snahe naštartovať skúsil pozrieť autobusu na plyn a po následom výbuchu prišiel o zrak. Šoférovať tak musela Tri-nity, ktorá sa majstrovsky vyhla všetkým zápcham, hrboľom a kanálom bez poklopov a popri vysokonapäťovom vedení na Landererovej ulici dorazila do Jadra, ktoré spoznala podľa SBSkárov oblečených v čiernych oblekoch a vrchárskeho vozidla, ktoré jej skrížilo cestu a skončilo život. Noe sa však zachránil a na ulici stretol generálneho riaditeľa, s ktorým sa dohodol, že ak sa mu podarí zničiť SBSkárov, Dielnion nebude zbúraný. Do posledného boja Noe vložil všetko a vďaka tomu, že použil aj zdravý rozum, úplne vysilený dielo dokonal a stážnikov zrušil... Dielnion bol teda zachránený! A čo sa stalo s Noemom? Nevedno - ležiaceho ho odtiahli do útrob jadra a viac ho nikto nevidel...
Nový celovečerný film americko-slovenskej produkcie bol nakrútený na motívy povodní v Devínskej Novej Vsi v roku 2002. Hlavným hrdinom je Mič, ktorý jazdí na záchranárskom autobuse Ykarus 438. Keďže obetí povodní je toľko, že ich všetky nedokáže sám zachrániť, šľachetne sa vrhá predovšetkým za dievčinami vo veku 18 až 25 rokov s veľkým poprsím v duchu jeho hesla "prežiť musí to dobré". Nad hodnotovým rebríčkom Miča sa pozastavovať nemusíme, scenár totiž vymysleli Američania. Tí mali rovnako nepochopiteľné požiadavky na autobus - vraj nemal byť hrdzavý. Nakoniec sa však predsa len jeden našiel a ten dopravný podnik prerobil podľa požiadaviek filmového štábu. Záver filmu patrí strhujúcemu zachraňovaniu mladých amerických mažoretiek, ktoré sa "náhodou" plavili po Morave a ich loď sa vďaka povodniam prevrhla. Mičovi sa samozrejme podarilo zachrániť všetky a potom si ich odviezol v autobuse nevedno kam za účelom podávania umelého dýchania...
Teenagerské filmy sa stávajú čoraz populárnejšími. Ak však ide o kombináciu takéhoto filmu s paródiou, úspech je takmer zaručený. Prečo si však tvorcovia vybrali na účely filmovania práve Bratislavu? Dôvod je jednoduchý - podľa nich je to, čo tu máme, paródiou na MHD, takže sa nebude treba ani veľmi snažiť a film bude hotový. Na začiatku filmu magistrát schváli rozpočet na MHD, ktorý je o 10% nižší ako rok predtým, hoci ceny o 10% stúpli. Zúfalé vedenie dopravného podniku, v ktorom sa každý deň rozpadne aspoň jeden prehnitý autobus, siaha po urýchlenom nákupe nových autobusov. Keďže je však peňazí nedostatok, statoční pracovníci podniku predajú budovu, v ktorej sídlia a nakúpia 100 novučičkých autobusov SOR B9.5, ktoré sa následne objavia všade. Ďalej už film zobrazuje iba rôzne príbehy teenagerov v týchto autobusoch. Ide napríklad o zabávanie sa na dôchodcoch, ktorí sa márne snažia vyškriabať na sedadlá tohto polonízkopodlažného autobusu, alebo o pokusy natlačiť sa do ranného spoja linky 59. Pútač filmu zobrazuje stretnutie SORov v Mlynskej doline na všetkých linkách, ktoré tadiaľ jazdia.