Mesto pripravuje veľké projekty na obnovu tratí, električiek aj trolejbusov

Ak sa podarí realizovať ambiciózne ciele, MHD v Bratislave čaká revolúcia.

Na budúcnosť verejnej dopravy v Bratislave sme sa počas prezentácie električky Bombardier Flexity Outlook spýtali Hlavného dopravného inžiniera mesta Tibora Schlossera.

Modernizácie električkových tratí

Mesto sa chystá na modernizácie električkových tratí. Niet sa čo diviť, veď moderná električka Bombardier kvôli nevyhovujúcemu stavu tratí nemohla ísť do Karlovej Vsi, Dúbravky a ani cez Americké námestie. Mesto chce preto požiadať Európsku úniu o podporu.

„Pod modernizáciou môžeme chápať horizontálne, vertikálne usporiadanie tratí, vylepšovanie geometrie tratí, môžeme vylepšovať aj úroveň trate – napríklad zatrávnenie trate ako na Záhradníckej ul.,“ vysvetľuje Schlosser. Modernizácia sa môže týkať aj zavedenia skutočnej „tvrdej“ (absolútnej) preferencie električiek a takisto zavedenia informačného systému na zastávkach.

Samotné zatrávnenie električkových tratí pomáha pri ich odhlučnení, čo môžeme počuť na úseku električkovej trate na Záhradníckej ulici. Aj nové električky sú tiché, a ak idú po zatrávnenej trati, hluk sa ďalej znižuje. „Pre príklad sa môžme pozrieť do Francúzska alebo Nemecka, kde električky na takýchto tratiach vyrábajú hluk viac zvonením, pretože električka je taká tichá, že ju ľudia nepočujú.“ Schlosser tým narážal na obavy niektorých obyvateľov Petržalky z hlučnosti vozidiel. „Štandard je 50 decibelov, keď rozprávame, to je 60 decibelov.“

V rámci modernizácie sa má pripraviť projekt Račianskej radiály, kde sa uvažuje nad rekonštrukciou už od Račianskeho mýta. „Chceme upraviť aj vstup električkovej trate do Račianskeho mýta (...) tak, aby zastávky mali šírku 3 metre, aby v každom smere boli minimálne dva jazdné pruhy a do mesta zachované tri jazdné pruhy.“ Pod modernizáciu by mala spadať aj úprava „esíčka za Detvianskou“, na ktorom pre malý polomer oblúka môžu jazdiť električky rýchlosťou len 15 km/h, čím strácajú drahocenné sekundy.

Na rozdiel od Račianskej radiály by sa modernizácia trate v Dúbravke mohla začať takmer okamžite. „Až po konečnú máme projektovú dokumentáciu hotovú, treba ju len spustiť,“ hovorí Schlosser. Súčasťou zmien by malo byť aj zatrávnenie zvršku koľajovej trate. Preveruje sa aj možnosť rekonštruovať trať v úseku tunel – obratisko Karlova Ves.

Nové električkové trate

V rámci stratégie pravdepodobne zostane Dúbravská a Račianska radiála iba na rozchode 1000 mm rovnako ako Vozovňa Krasňany. „Musím priznať, že sme dostatočne odvážni, možno dostatočne drzí, ale predstavte, že by sme mali trať Tomášikova – Zátišie, teda spojenie troch radiál, Račianskej, Vajnorskej, Ružinovskej. Predstavte si, že by električka šla po Dunajskej a cez Nivy do Prievozu. Teraz riešime električku do Petržalky, ale nechceme zostať len na Jantárovej ceste. Predstavte si, že by električka mohla ísť cez Šintavskú a Jiráskovu. Alebo na druhú stranu cez Nám. hraničiarov a k Technopolu. Alebo ďalšia trať k nemocnici na Antolskej.“ Plánuje sa aj prepojenie tratí na Špitálskej a Radlinského ul. cez areál Fakultnej nemocnice, čím by vznikla možnosť otáčať električky zo všetkých radiál v tomto uzle.

Okrem novej trate do Petržalky s duálnym rozchodom by mohla vzniknúť aj nová trať z Devínskej Novej Vsi cez pripravovanú štvrť Bory s napojením sa na železnicu smer Hlavná stanica. Táto trať by už bola budovaná s rozchodom 1435 mm. „Problém je dohoda so železnicou, pretože vieme, že táto trať je najviac vyťažená a nedokážeme v týchto podmienkach do tejto trate zatiahnuť aj MHD. Budeme potrebovať tretí tunel, rekonštrukciu Hlavnej stanice a tromi koľajami skapacitniť trať do Devínskej Novej Vsi.“ Do úvahy to pripadá o 4 – 5 rokov. Strategické rozhodnutia podľa Schlossera musí urobiť ministerstvo.

20 nových električiek do roku 2015, ďalších 50 do roku 2020

Mestu sa možno podarí prelomiť bariéru, ktorá mestám na Slovensku na rozdiel od Českej republiky, Maďarska a Poľska bránila využívať eurofondy na obnovu vozidiel elektrickej mestskej dopravy.

„Rokuje sa s ministerstvom dopravy o objeme, koľko električiek by výrobcovia v Európe dokázali do roku 2015 dodať.“ Podľa Schlossera to môže byť 20 – 25 súprav. Predpokladom je zakúpenie obojsmerných nízkopodlažných električiek s dverami na oboch stranách, a to aj vo výhľade.

Pripravuje sa verejná súťaž na 70 električiek, z ktorých by mala byť prvá časť dodaná do roku 2015, ostatné dodávky by mali byť rovnomerne rozložené do roku 2020 tak, aby v budúcnosti nedošlo ku skončeniu živnotnosti všetkých vozidiel naraz.

V hre je aj nová technológia Primove. „Tieto vozidlá pracujú na báze magnetickej indukcie a v centre mesta by nemuseli mať trakčné vedenie.“ Európska únia je podľa Schlossera ochotná podporiť aj takýto projekt. Systém bez trolejového vedenia je žiaduci tam, kde nie je možné alebo je nevhodné umiestniť stožiare trolejového vedenia – napríklad na námestiach, pred historickými budovami a na peších zónach.

80 nových trolejbusov do roku 2015

Na Slovensku máme momentálne trolejbusy v piatich mestách, okrem Banskej Bystrice a čiastočne Prešova je drvivá väčšina vozidiel dávno po životnosti. „Strategicky rokujeme so všetkými mestami a chceli by sme dať spoločne jednu požiadavku na ministerstvo dopravy, aby podporilo všetkých päť. Chceme prechádzať tomu, aby vznikol falošný konkurenčný boj medzi mestami na Slovensku.“

V Bratislave by sa mali vymeniť dve tretiny vozidlového parku. To predstavuje 80 vozidiel, z nich 50 kĺbových a 30 dvanásťmetrových. Aj tento projekt by mal byť financovaný z eurofondov.