Lepšia doprava by chcela vylepšiť Račianske mýto

Mestská časť Nové Mesto sa snaží o revitalizáciu parku na Račianskom mýte, no stav tohto dopravného uzla zostáva pre chodcov a cestujúcich MHD kritický.

Občianska iniciatíva Lepšia doprava navrhuje rozsah revitalizácie rozšíriť aj o vytvorenie humánnejšieho priestoru v rámci križovatky. O zámeroch projektu hovorili Martin Fundárek a Michal Dekánek z iniciatívy. 

Aké dôvody vás viedli k návrhu zmien?

MF: Račianske mýto je druhým najväčším prestupným uzlom v bratislavskej MHD, ale  vybavenie zastávok ani usporiadanie križovatky tomu nezodpovedá. Zastávky električiek sú úzke, postavené podľa pradávnych noriem, a nezmestia sa na ne prístrešky. Navyše sú nízke, v úrovni koľajníc, čo je veľmi nepríjemné najmä pre starých ľudí a mamičky s kočíkmi. Prechádzanie cez križovatku je nebezpečné, chýbajú dostatočné vyčkávacie priestory. Kto príde električkou z centra a chce ísť smerom k Trnavskému mýtu, nemá kde vyčkať – vozovka bezprostredne nadväzuje na električkovú trať, takže chodci uskakujú pred električkou na vozovku a pred autami na koľaje. Ostrovček na rohu je malý, ak príde električka z Rače, tí, čo vystúpia a idú či už k Trnavskému mýtu, alebo pokračujú cez Šancovú na zastávku autobusov a trolejbusov pred „Poštármi“ či na susednej Legionárskej, sa naň nevojdú a musia na zelenú vyčkávať na vozovke. Tento stav je neúnosný, treba ho riešiť skôr, než sa stane vážna nehoda.

V čom spočíva nové riešenie?

MF: Navrhujeme rozšíriť zastávky električky v oboch smeroch na úkor jazdných pruhov, vybaviť ich prístreškami a rozšíriť ostrovček jeho spojením s chodníkom so zrušením málo využívaného pravého odbočenia zo Šancovej. Zároveň navrhujeme zatraktívniť priestor nárožia vytesnením divokého parkovania áut. Zastávku autobusov na Šancovej chceme preložiť bližšie ku križovatke. Okrem toho sme navrhli zriadiť aj bus pruhy na Šancovej, cyklopruh od parčíka na Radlinského, doplniť priechody pre chodcov na severnom konci električkových zastávok a predĺženie zelenej pre chodcov cez Šancovú. Zastávky električiek by mali využívať aj autobusy, predovšetkým náhradná doprava pri výlukách, ale v smere z mesta by sa sem mohla presunúť aj zastávka linky 59. Tá by tak mohla ísť po bus pruhu, ktorý navrhujeme zriadiť na električkovom páse v rámci riešenia prestupného uzla pri Blumentáli, až na túto zastávku a na cestu sa vrátiť po výstupe a nástupe cestujúcich, čiže v čase, keď je už cesta voľná.

Aké prínosy by mali mať navrhované zmeny?

MF: Predovšetkým bezpečnosť chodcov i cestujúcich. To je najdôležitejšie. Zvýši sa komfort pohodlnejším nastupovaním, kratším presunom pri prestupe a prístreškami. Bus pruhy na Šancovej sme navrhli s cieľom zníženia časových strát spôsobených zápchami, ale aj umožnenia prejazdu vozidiel záchranných systémov. Nezabúdajme, že zápchami strácajú nielen cestujúci. Ak DPB musí kvôli zápcham len na linke 201 nasadiť dve vozidlá navyše, už len cena trolejbusov dvíha náklady na MHD o 100 000 € ročne. 

Navrhované riešenie však výrazne obmedzuje automobilovú dopravu. Nie je možné iné riešenie?

MD: Áno, sú možné aj iné riešenia. Myslíme si však, že sú natoľko finančne náročné, že si ich momentálne mesto nemôže dovoliť. Išlo by o rozšírenie vozovky na úrovni električkových zastávok. To by si vyžiadalo náročné prekládky vedení a stožiarov. V smere do Rače by to znamenalo výrazné zúženie chodníka a redukciu zelene. Taktiež by bolo možné rozšíriť Šancovú ul. o jeden jazdný pruh medzi Račianskym a Trnavským mýtom. Museli by sa však okrem toho zúžiť existujúce jazdné pruhy, vyrúbať stromy a zasadiť nové v inej polohe, preložiť stožiare, a taktiež by sa zúžil chodník. Otázka preto znie, či má mesto na také riešenia, ktoré neobmedzia autá, alebo zvolí menej nákladnú cestu zvýhodnenia MHD.

Prinesie riešenie pozitíva aj pre automobilovú dopravu?

MD: Zatiaľ čo pre verejnú dopravu je naše riešenie jednoznačne lepšie, pre autá má pozitívne aj negatívne stránky. Pozitívnymi je zvýšenie bezpečnosti, pretože vodiči sa nebudú musieť obávať, že im náhle vojde do jazdnej dráhy chodec, ktorý sa dnes nezmestí na ostrovčeky. Na druhej strane sa zníži počet áut, ktoré prejdú križovatkou. To samozrejme spôsobí dlhšie zápchy - ale len pre autá. Ten, kto bude chcieť minimálne zdržanie, by mal použiť MHD. V časoch, keď je najväčší dopyt automobilistov, je ešte v spojoch dosť miesta pre tých, ktorí by presedlali na ekologickejšiu dopravu.

Myslíte si, že zodpovední úradníci schvália rozšírenie zastávok električiek na úkor jazdných pruhov?

MD: Dopravná politika tohto mesta aj štátu bola jasne deklarovaná vládou aj primátorom a viackrát bola prízvukovaná preferencia verejnej dopravy. Ak politici uviedli takéto vyjadrenia, potom by mali vyžadovať od úradníkov, aby konali v súlade s nimi. Ak úradníci rozhodnú o podpore verejnej dopravy, potom musia mať aj jasnú podporu u svojich nadriadených. Zodpovednosť úradníkov je neľahká, isteže zníženie priepustnosti križovatky bude potrebné obhajovať. No treba si uvedomiť, že tí istí ľudia majú zodpovednosť aj za to, ak sa na Račianskom mýte situácia nezlepší a nedajbože príde k tragédii. Vtedy budú musieť vysvetliť, prečo nekonali. Verím však, že k takémuto niečomu nedôjde a všetci pochopia dôležitosť zmeny.

Rozšírenie zastávok je podľa nás nielen otázkou komfortu a bezpečnosti, ale aj primeranosti rozdelenia verejného priestoru. Podľa našich prepočtov cez len 2 metre široké zastávky električiek a 3 metre širokú koľajovú trať prejde denne v smere do centra dvakrát viac ľudí, než sa odvezie v 10 metrov širokých jazdných pruhoch. Nechceme vytlačiť autá, len dosiahnuť spravodlivejšie rozdelenie verejného priestoru. Ten je dnes členený v pomere 4:1 v prospech automobilistov.

BUS-pruh na Šancovej je asi najkontroverznejší. Prečo ste ho navrhli?

MD: Šancová je významnou tepnou MHD a jej spoje prepravia niekoľkonásobne viac cestujúcich než osobné autá. Navyše je to po uzavretí električkovej trate na Hlavnú stanicu jediná prístupová komunikácia na stanicu pre celú východnú časť mesta.

Čoraz viac sa spomína spustenie integrovanej dopravy, no málokto si uvedomuje, že na to, aby ľudia z regiónu naozaj integrovanou dopravou cestovali, je nutné splniť množstvo podmienok. Dvomi z nich sú spoľahlivosť a rýchlosť. Ak verejná doprava nebude spoľahlivá a rýchla, ľudí nepriláka, a celý projekt integrovanej dopravy zlyhá. A práve súčasný stav Šancovej je taký, že o spoľahlivosti a rýchlosti verejnej dopravy nemôže byť ani reči. Ak idete na stanicu, buď idete s polhodinovým predstihom pre prípad, že bude zápcha, alebo jednoducho skúšate šťastie a "modlíte sa", aby ste neuviazli v kolóne. Ak šťastie nemáte, môžete čakať hodinu či viac na ďalší vlak. Takto atraktívna verejná doprava vyzerať nemá.

Netvrdíme však, že neexistuje lepšie riešenie než to, čo sme navrhli. Preto sme požiadali kompetentných na magistráte o navrhnutie alternatívneho riešenia zlepšenia podmienok pre MHD na Šancovej, v prípade ak nebude akceptované naše riešenie. Dopravný podnik by mal v najbližších mesiacoch zmapovať zdržania MHD na Šancovej, na základe vyhodnotenia údajov možno potom zvážiť konkrétne kroky v organizácii dopravy.

Celé znenie návrhu si môžete prečítať tu.

Komentáre

Pridať príspevok

Pridať odpoveď

Upraviť príspevok

Login
Heslo
K príspevku je možné pridať najviac 5 súborov vo formátoch JPG, PNG, GIF a PDF (max. 32 MB). Ku každému súboru je možné pripojiť bližší textový opis. Pridaním súborov súhlasíte s Podmienkami používania.
Reakcia na: S499.1023 #54:
tak zas urcite lepsie riesenie ako aby v panike za pochodu skusal hladat v navigacii na hladkacej dosticke nejake alternativne riesenie a popri tom si nevsimol nejakej prekazky (napriklad v podobe chodca) pred sebou.... a tiez urcite 100x zmysluplnejsie vyuzitie blikaciek ako ked to mnohi vyuzivaju ako tabulku "parking everywhere"....
Reakcia na: N/A #50:
Vďaka za vysvetlenie. Vo všeobecnej rovine rozumiem tvojej argumentácii s podlubím a som ochotný súhlasiť, jedine by som možno váhal nad tým smerovaním, keďže navádzanie je pre človeka priaznivejšie než byť vyfľusnutý do veľkého, ťažko čitateľného priestoru.
Vzhľadom na charakter priľahlej cesty na Račku si však neviem predstaviť, v čom by mala byť atraktivita kontaktu s "uličným životom" (=frekventovanou cestou), resp. prečo ho nadradiť pocitu bezpečia pohybu v (čiastočne) chránenom priestore. Problém prehľadnosti/stiesnenosti by možno vedelo riešiť trocha prisvetlenia aj za dňa.

S Astoria Palace by som to ale vôbec neporovnával - ok, som si vedomý problematiky Privately owned public space a podobných hybridných foriem, ale tam je podľa mňa bezútešnosť pasáže daná skôr tým stvárnením, že koridor je z oboch strán de facto hluchý, bez aktívneho parteru a jediný kontakt so "životom" je ten vzdušnejší priestor zastávky v predĺženi Panenskej, ktorý vnímam ako relatívne v pohode (až na priehľad do čisto dopravácky riešeného priestoru cesty, ale za to stavba samotná nemôže, tebou spomínanú kontinuitu tu malo zabezpečiť skôr mesto riešením svojej plochy).
Je mi jasné, že fyzické parametre -výška, šírka, jedno-/dvojstranná uzavretosť- robia svoje, ale samé osebe nedefinujú kvalitu pasáže/podlubia. Aspoň teda moja skúsenosť napr. s Ligapasážou je taká, že kým to bolo plné prevádzok a akotak čisté, vnímal som to ako príjemnú skratku zafixovanú v mentálnej mape verejných priestorov, a keď to tam potom vymrelo a začalo sa špiniť, začal som to vnímať ako nepríjemný zvyškový priestor o ktorý sa majiteľ asi nestará - hoci sa na fyzických proporciách ani materialite nič nezmenilo. Budem nad tým samozrejme ešte rozmýšľať, ale pasáže a podlubia, ktoré sú správne udržiavané a integrované do mestského organizmu, som pokladal za dostatočne overené časom, aj z dôb, kedy primárnym cieľom nebolo nechať čo najviac uličného priestoru autám...
Reakcia na: S499.1023 #53:
Len aby bolo jasné, nejde iba o obyvateľov Unitasu, ide ešte aj o všetky tieto skupiny:
- obyvatelia Račianskej 2 - 20 a obyvatelia Kominárskej
- návštevníci základnej umeleckej školy
- návštevníci materskej školy
- samozrejme všetci kuriéri, návštevy atď.

Cestovanie do Rače sa paradoxne nepredĺži až tak, ako cestovanie na východ mesta. Kým doteraz bolo treba sa točiť okolo Kukurice, tak po novom treba ísť až okolo Ymcy. Ak by sa z Unitasu dalo ísť doľava na Trnavské mýto, tento problém by bol takmer vyriešený.

Potom ešte je tu veľa ľudí, ktorí tú odbočku využívajú nie pri ceste do Rače, ale keď chcú zaparkovať. Najprv skúsia vnútroblok a ak v ňom nie je miesto, tak sa otočia na Račiansku a zaparkujú buď tam, alebo na Kominárskej, alebo na Filiálnom nádraží. Po novom, ak bude chcieť človek toto spraviť, bude sa musieť ísť okolo Ymci, po Kraskovej na Račiansku, následne po Mýtnej až na Vazovovu a Radlinského, aby sa dostal späť na Račko od juhu.

Celá pointa tohto tu je, že sa tu zbytočne komplikuje život obyvateľom, pričom sa zväčšenie ostrovčeka dá vyriešiť aj bez zrušenia odbočky.
Reakcia na: color #37:
Už len fakt, že keď niekto narazí na zdanlivo neriešiteľnú dopravnú situáciu, tak to rieši zastavením a blikačkami (navyše v buspruhu) je na zamyslenie sa nad dobrovoľným odovzdaním VP-
Reakcia na: Melange #33:
Koľko obyveteľov Unitasu, idúcich do Rače, predpokladáš za hodinu?
Reakcia na: N/A #48:
Negatívny psychologický efekt. 😃 Neviem, či tade chodíš, ale cez to podlubie je už teraz nutnosť ísť, pokiaľ ideš z Račka na Trnavské. Jednoducho cesta je tam cesta blízko budovy. Chodím tade veľmi často, ale negatívne psychologické zmeny na sebe som nespozoroval (aj keď je pravda, že nie som pod odborným dohľadom, tak je to subjektívne).

Riešenie, ktoré som navrhol, by zabralo najmä nevyužívaný priestor, po ktorom nechodia ani chodci. Kedysi ho zaberali autá, teraz je to proste prázdny priestor. Jediné, čo by sa posunulo do podlubia, je peší koridor smerom na Račiansku, ale ako som písal, to nie je žiadna katastrofa, dneska popri Laurentovi normálne chodia ľudia, vôbec to nie je psychologicky negatívne, práve že je to zaujímavý prvok, akých v Bratislave nie je až tak veľa.
Reakcia na: Viko #49:
Podlubie ako také je fajn - ochraňuje chodca pred vplyvmi počasia, v lete vytvára príjemný tieň. Na druhej strane ho ale izoluje od okolitého uličného života a preto je veľmi dôležité, aby bolo podlubie priestorovo veľkorysé, čo najviac presvetlené a z bočných strán čo najmenej uzavreté.

Ako príklad by som uviedol Astoria Palace - takéto riešenie síce nie je charakteristické, ale chodcovi dáva jasne najavo ako sa má pohybovať (čím sa stráca pocit slobody), sleduje sa tým určitý cieľ (dotiahnutie ľudí do obchodných prevádzok*), chýba kontinuita s nadväzujúcimi priestranstvami (je jasne vymedzené, že ide iba o poloverejný priestor).

V prípade domu na Račianskom mýte má podlubie primárne dizajnový účel, chýba ďalej rozvinuté funkčné využitie. Pôsobí stiesnene, hrubé stĺpy znižujú prehľadnosť priestoru (z čoho sa odvíja pocit bezpečia).
Ak by sa tam teraz ubral chodník na úkor cesty, išlo by o prejav dominancie a chodec by tak (aj keď možno nie úplne vedome) získal dojem, že je menej dôležitým účastníkom v uličnom priestore. Ak chceme mať mesto, kde sa kladie dôraz na šťastie obyvateľstva (znie to ako klišé, ale existuje k tomu množstvo štúdií), takýto krok by bol výraznou chybou.

*atraktívny parter je dôležitý, okoloidúcich by však mal motivovať k zastaveniu sa svojimi estetickými kvalitami, nie svojou nevyhnutnosťou
Reakcia na: N/A #48:
Zaujala ma téma negatívneho efektu podlubia. Môžeš to prosím rozviesť? Doteraz som si myslel, že rôzne formy (pol)pasáží sú práveže atraktívne...
Reakcia na: si #46:
Z krátkodobého hľadiska by sa to neoplatilo, keďže by bolo potrebné presúvať verejné osvetlenie, semafor či automat na CL, nanovo robiť obrubníky, povrchy atď.

Pozitívny efekt by to nemalo ani z dlhodobého výhľadu, keďže celé zlepšenia by boli znova iba na úkor plôch pre chodcov, okrem toho by ich zahnanie do podlubia malo aj negatívny psychologický efekt. Rozumiem, že ak sa na celý problém pozeráme z pohľadu dopravného inžiniera, je snaha odbočenie zachovať. Po urbanistickej stránke by však mala byť priorita vytvoriť kvalitné prostredie, ktoré spravodlivo rozdeľuje priestor medzi jeho jednotlivých užívateľov (kde chodci jednoznačne dominujú).
Aktualne je situacia taka, ze pocas spiciek su upchate aj vsetky tie alternativne trasy, takze je uz vlastne jedno, ci tam to odbocenie je alebo nie je.
Pockas si na Sancovej tak isto, ako si pockas na Vajnorskej, Karpatskej alebo Kukucinovej. Ak sa pozabudnes, zapcha za RM spravidla zvykne polavit a plynule prejdes az ku kinu YMCA, kde odbocis. V kazdom pripade je pravda, ze tych par aut, ktore vyuzivali prave odbocenie zo Sancovej na Raciansku doteraz, uz zasadne celu situaciu nezhorsi. Ked sa na to nedivame z hladiska toho, ze tychto niekolko jedincov nemuselo stat v zapche, resp. stalo mozno v najmenej bolestivej zapche na Sancovej, ale z hladiska toho, ci tak velmi zhorsia uz aj tak dost zlu situaciu, odpoved je jednoznacna - nezhorsia. Pri tych intenzitach, ktore dnes stoja v "obchadzkovych" smeroch, je to len prd v teplej vode. Keby tam bol pomerne dlhy samostatny odbocovaci pruh, mohol by to byt problem, ale prakticky skoro az ku krizovatke tieto auta stali v zapche s ostatnymi.

Co sa tyka Cabelkovej krizovatky, tu by bolo nacim kompletne prerobit. S tym aj niektore suvisiace komunikacie. Aj ked vela vody sa tam namutit neda, niekolko jednoduchych zmien by pomohlo znizit pocet kolizii. Najviac sa tam deje pri vyjazde od Slimaka (preriesit pruhy, nakreslit poriadne ciary), od Kukurice by zas pomohlo rozsirenie Kukucinovej aspon medzi Jarosovou a Kutuzovovou. Napojenie Halkovej by bolo tiez vhodne riesit bud uplne inak alebo aj tam osadit semafor a zaradit vyjazd do signalneho planu.
Reakcia na: N/A #45:
a #44? aspon z laickeho pohladu je to riesenie technicky jednoduchsie ako #42 (netreba presuvat semafor) a priepustnost by to nemalo nijak ovplyvnit (alebo este nepatrne zvysit, kedze odbocujuce auta davajuce prednost chodcom by nemuseli trcat do prejazdneho profilu vozidiel VHD)
#41
Áno, je to provizórne riešenie, ale s veľkým účinkom. Komplexnejšie zmeny vrátane rozšírenia električkových zastávok a vyrovania asfaltového povrchu sa majú robiť budúci rok.

#42
S týmto KDI nesúhlasilo, keďže posunutie priechodov by znamenalo zníženie priepustnosti križovatky o cca 250-300 áut za hodinu.
Reakcia na: fanatikmhd #42:
Dá sa to aj jednoduchšie. Takto. V podlubí budovy sa nachádza chodník, takže chodci by o žiaden chodník neprišli.
Reakcia na: fanatikmhd #42:
ale spoľahlivejšiu MHD nezískaš tým, že odpáliš iné linky.
nehovoriac o tom, že električková zastávka RM už hraničí so zdravým rozumom v stave, v ktorom je dnes.
Reakcia na: Melange #41:
Predpokladám skôr, že riešenie je prosté - dáme stĺpiky, overíme situáciu, funguje, nič sa nedeje, môžeme zaliať betónom. Ono ak by šlo vyslovene LEN o chodcov, dá sa to riešiť posunutím prechodov a úpravou odbočenia tak, že odbočenie aké je ostane ale bližšie do križovatky (ostrejšie), a posunom prechodov o 2m bližšie k TM prejdu chodci rovno na chodník ,a dotiaľ zase na zastávku. Netrebalo by ten trojuholníkov ostrovček. To len tak, btw, ako zachovať oboje.... Akurát by stále nebolo vyriešené kedy pustiť chodcov na zastávku - ak tam zastaví auto, autobus neprejde.
Takže reálne je prakticky vzhľadom na veľmi príbuznú obchádzkovú trasu vážne vylúčiť to odbočenie, a získať priestor pre chodcov, a rýchlejšiu/spoľahlivejšiu mhd.
Toto sa presne dalo čakať. Osadenie plastových stĺpikov. Typické polovičaté bratislavské "riešenie". Na Nesrovnala. Ale hlavne, že je to hneď. Nič to, že problém existuje už doslova desaťročia, "vyriešiť" ho predsa treba provizórne.
Reakcia na: Mike #39:
ver tomu že ovplyvnia. videl si cyklus Kukučínova-Jarošova aký je teraz? ak sa zapchá ten superkrátky úsek ktorý sa navyše spolovice nachádza na železničnom priecestí- čo defacto znamená že tam nemáš čo robiť pokiaľ ide o státie- zhorší to priepustnosť celej križovatky Jarošova-Račianska. nehovoriac o tom, že výjazd z Jarošovej na Račiansku má v špičke už teraz problém.
Čo sa týka Karpatskej a Pionierskej treba uvažovať v širších súvislostiach a to, že pokiaľ sa s autom chcem z Lamača dostať čo najkratšou trasou do Rače mám možnosť len Kramáre-Jaskov rad alebo až TM. a kto tadiaľ chodí vie, čo je to dostať sa z Jaskovho radu na Pioniersku už dnes.
Reakcia na: Minko #38:
RM je treba riešiť komplexne, ale to chce už veľké investície. Alebo brutálne veľké investície (ak sa bavíme o scifi riešení ako je napr električka pod zemou). To nateraz určite nehrozí a obaja budeme na dôchodku, ak sa tam niečo zásadne zmení.

Zrušenie pravého odbočenia je riešenie, ktoré pomôže zásadne chodcom (a MHD) a cestnej doprave až tak neuškodí. Áno, doprava za posledných 10 rokov narástla, otázka je kde. Ubezpečujem Ťa, že na Šancovej od Trnka po Račko to nie je, lebo tam je to už desaťročia upchaté celú špičku. (Čiastočné odľahčenie a sprehľadnenie nastalo v 1999, kedy sa zakázali niektoré ľavé odbočky, ale trvalo iba pár rokov (ak vôbec) kým sa zasa začali upchávať všetky vstupy).

A teda konkrétne, aby sme sa nebavili v pojmoch "až tak málo" alebo "významný" - tie čísla, ktoré som videl ja, boli cca 90-115 vozidiel za hodinu, ktoré odbočovali zo Šancovej doprava na Račiansku. Takže oni sa rozložia medzi Kukučínku, Karpatskú + Pioniersku, či Legionársku (alebo nejaké iné trasy). A teraz je otázka, či v ostatných križovatkách (napr. pri kukurici, pri Ymce, alebo pri konskej železnici, či na pravom odbočení z Legionárskej na Račiansku) zapríčinia tieto vozidlá, ktoré do včera išli cez Račko, po novom taký stav, že tam už neprejdeš na prvý, ale na druhý cyklus, alebo na tretí namiesto druhého cyklu, alebo že niekde budeš z vedľajšej na hlavnú čakať namiesto 30 sekúnd 1 min a 30 sekúnd. Lebo ak nie, tak sa z dopravno inžinierskeho hľadiska nič nedeje. A ak áno, tak treba riešiť potom jednotlivé problémové miesta.
Reakcia na: Mike #35:
samozrejme oproti hlavným prepravným prúdom sa to mohlo javiť ako bezvýznamné o tom niet pochýb. Hovorím že ale sám o sebe bezvýznamný naozaj nebol. zvlášť keď uvážime fakt, ako sú náhradné trasy zarúbané v špičke už teraz. Jazdieval som v prostriedkoch MHD tadiaľto asi rok a pol dozadu pravidelne aj v špičkách. až zas tak málo áut to nebolo. RM je potrebné riešiť komplexne a to aj so zachovaním pravého odbočenia a nie takéto štvrtinové nápady.

nehovoriac o tom, že 10 rokov dozadu bola doprava v BA niekde inde.