Mám prekopírovanú jednu INFO o zmenách organizácie dopravy od 30. júna 1997 a tam sú spomenuté prvé linky, ktoré majú byť prečíslované. Rušia sa linky 27, 34, 37, 43, 45, 50, 54, 55, 104, 105, 111, 114 a zavádzajú sa nové, prípadne so starým číslom a novou trasou:
Inak neuľahčil by sa presun vozidiel vo vozovne keby bola vystavaná odbočka zo Šancovej na Štefánikovu? Čo tak pozerám, tak v Bratislave na mnoho trolejbusových križovatkách je obmedzená možnosť výberu kam trolejbus pôjde. V Žiline to majú v tomto smere skvele vymyslené. Tam hoc po Veľkej okružnej keď ešte premávali len 1,3,4 a 5 a tadiaľ šla len 3 v jednom smere tak mali spravené obidve stopy a na každej križovatke sa dalo odbočiť na každý smer. Len teraz si to akosi poondili tým kruhovým objazdom v Závodí kde skomplikovali život trolejbusom.
V čase, keď vznikli 123 a 127 boli čísla 100-129 vyhradené pre expresné linky. Čísla do 122 boli obsadené. Linka 123 obsluhovala podobnú oblasť ako vtedajšia linka 43, preto dostala číslo voľné číslo expresnej linky končiace trojkou. Linka 127 zase obsluhovala oblasť ako linka 47. Na podobnom princípe bola očíslovaná aj linka 126 Krematórium - Lamač - Hlavná stanica (obsluha oblasti ako linka 26).
Manipulačná trať cez Tolstého bola pôvodne na Palisádach aj na Štefánikovej pripojená kompletnými trojuholníkmi podvesného systému. Keďže Tolstého bola neustále upchatá autami, vodiči tade neradi jazdili. A keďže podvesné armatúry vyžadujú údržbu, squadra ing. Paru postupne zostavy na oboch križovatkách demontovala a keďže visiace vedenie pýta jesť, zniesla sa aj trať po Tolstého. Trať nebola nikdy jazdená v bežnej premávke ale bola vhodná napr. na otočenie vozidla idúceho od Mudroňovej naspäť k Hradu (istý čas sa to dalo aj na Šulekovej, ale keďže v Bratislave sa nikdy nevedeli ani projektovať ani udržiavať podvesné zostavy a s križovatkou boli neustále problémy, bol problém vyriešený bratislavským spôsobom zjednodušením križovatky) a taktiež umožňovala odbočenie z Palisád na Štefánikovu, čo sa v križovatke Hodžovo námestie nedá.
Ok. Teda aspoň tak, že písmená sa používajú aj tam aj tam. V Ľjublane majú tiež linky, že napr. 21 a 21A a pod. Tam to slúži ako vo Viedni alebo, že A je dačo ako posilová linka?
Hej, preto už aj viem prečo v DNV mali linky ako 51,60,61,63,64, lebo to bola posledná m.č. do ktorej sa zaviedla riadna MHD s číselným označením namiesto tej linky "D". Potom určite aj nový spoj bola 62 v Karlovke a 65 v Ružinove. Po dlho čase vznikla zas 67 (terajšia 84).
Tak tam to plní takú funkciu a tu by to plnilo inú ? každé mesto si môže prispôsobiť označovanie liniek podľa svojej potreby,nie? Trebars tie A alebo B by sa zišli na rôzne zachádzky alebo skrátené spoje,nie?! Inak došiel ti mail na pokec?
To je trochu komplikovanejšie. Už na začiatku 20-ho storočia (tuším 1908) bol vo Viedni zavedený systém číslovania liniek (vtedy ešte len pre električky) ktorý platí dodnes.
Písmenami sú označované linky, ktoré prechádzajú z jednej časti mesta do druhej cez centrum.
Číslami 1 - 19 sú označované okružné linky a linky z jednej časti mesta do druhej, ktoré neprechádzajú cez centrum.
Číslami 20 - 99 sú označované radiálne linky a linky v jednotlivých okrajových častiach mesta.
Po zavedení autobusov do MHD boli čísla autobusových liniek doplnené o písmeno A, tam kde to odstupom času nestačilo aj písmeno B. Čiže napr. linky (vymslím si číslo) 33A a 33B nemusia mať spoločnú ani jednu zastávku.
Dikes. Podľa čoho sa vtedy číslovali linky? A tie 123, 127 a pod prišli kde k tým číslam?
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
SDX