Diskusné fórum › Všeobecná diskusia

To vôbec netuším, sám v tom mám zmätok. No bol som v tom, že Civis je prakticky to isté, čo Cristalis, akurát sa tak marketujú najmä dieselové verzie s optickým navádzacím systémom. Niekto bude určite vedieť viac.

Inak na stránke http://www.tbus.org.uk/visit.htm píšu o 19 plnohodnotných a 15 sklápacích sedadlách, a to v kĺbovej verzii. Ak to nie je pravda, Cristalis je skutočne mimoriadne kapacitný voz. ?

Inak neviem, v čom by mali byť z hľadiska interiéru VanHooly o toľko lepšie než rozumne nakonfigurované Trolino. Veď ani v ňom nemusí byť vzadu krb, ak si to zákazník zaželá.

Však henten hybrid nie je postavený na rovnakej bázy ako Irisbus Cristalis a Irisbus Civis?

Hm, tak aj tú cenu som si zapamätal zle.

No, kolik stojí VanHool nevím a moc by mě to zajímalo. Ale tohle fakt exkluzivní je, ostatně Frantíci jsou na podobná exkluzivní řešení specialisti.
V Caen a Nantes mají třeba jakýsi hybrid, zvaný tramway sur pneu, trolejbus s vodící kolejnicí. Což o to, jezdí se v tom fakt nádherně, ale zrovna spolehlivé to není, ulice pod tím se (prý) bortí, když pneumatiky jezdí pořád ve stejné stopě a drahé to taky bylo jak náleží, takže v Nantes (prý) dnes hořekují, že raději neobnovili vozový park trolejbusů a nenechali si to, co měli předtím (rozvinutý trolejbusový systém). Vypadá to takhle:
http://www.railfaneurope.net/pix/fr/trolleybus/Nancy/nancy06_e0009642.jpg. Vnitřek je jinak zase dost podobný Cristalisu, fotku jsem teď neobjevil.

To je cca tretina az stvrtina novej viacclankovej tramvaje.

krátký Cristalis stál v roce 2002 500.000EUR.

No, neviem, ale ta krystalka, alebo co to je zac sa predsa tvari exkluzivnejsie, ako VanHool. Neviem ci bude VanHool AZ taky hrozne drahy, chcelo by to zistit. Ono totiz za cenu tejto srandy uz mas pomaly tramvaj, takze zase odtial potial

Miestokilometre:
Ak mas autobus o obsaditelnosti 100 cestujucich a tento prejde trasu na linke o dlzke 10 kilometrov, tak spravi vykon 1000 miestokilometrov. Ak mam elektricku o obsaditelnosti 300 cestujucich a tato spravi 15 km trasu, poda vykon 4500 miestokilometrov.

No obávam sa, že v BA by z toho bola ochvíľu samá suchá burina.
Re #50450 Papyr: Čo sú to tie miestokm?

Kto sa ti pod to podpisal? Kto menovite to napisal? ?

Toto mi odpísali:

k bodu 1
Terminus technicus preferencia = uprednostniť (niečo pred niečím). V danom prípade električky pred ostatnými účastníkmi cestnej premávky. Nielen áut, ale aj chodcov, cyklistov. Snáď všetci a minimálne tí, čo aspoň nejakú dobu mali možnosť sedieť za panelom električky a riadiť ju, tak vedia, že koľajové vozidlo je špecifické vozidlo hromadnej dopravy a jeho jazdné charakteristiky sú úplne iné, ako ktoréhokoľvek iného dopravného prostriedku. Mimo protokol sa domnievam, že len taký človek, čo to vlastnej koži zažil, má plné oprávnenie hovoriť o preferencii električkovej dopravy, lebo má skúsenosti z praxe,. že čo dokáže električka urobiť. Naša "preferencia" sa snaží dať možnosť električkám plynulo prejsť cez kolízny bod, či križovatku. Na križovatkách pri Poluse, resp. na novej križovatke pri Perlitke sme na jazdnej dobe stratili takú dobu, že do premávky museli byť vypravené ďalšie vlaky, aby nedošlo k strate na ponúkanej kapacite a mohol zostať zachovaný interval. Váš dojem z vnímania signalizácie na Karloveskej radiále sa javí ako značne pravdepodobný. Preferencia v Nemecku, ale aj v neďalekej Viedni funguje tak, že električka sa zaregistruje (v dostatočnej vzdialenosti pred križovatkou), medzi miestom zaregistrovania (trebárs aj zastávka) a križovatkou vodič dostane potvrdenie o zaregistrovaní električkového vlaku radičom križovatky (svieti tzv. predsignál). Tento mu, no snáď až na zenedbateľné výnimky, ale v princípe vždy (!) potvrdí, že na nasledujúcej križovatke bude mať signál voľno. A funguje to ako skutočná preferencia, uprednostnenie koľajového vozidla. Mimochodom električka v Bratislave, aspoň tam kde je, už dnes je nosným systémom, vysokokapacitným prostriedkom hromadnej dopravy. Ale naspäť k tej električke pred, či medzitým už v križovatke (v Nemecku a nielen tam). Na križovatke sa signál voľno pre električky drží dovtedy, kým sa električka po prejazde cez ňu prostredníctvom detektora neodhlási. Mimochodom v Európe neexistuje také dačo, aby chodec pri prechádzaní cez cestu a trať si zatlačil tlačidlo a donútil 40 tonový kolos, aby zastavil pred priechodom pre chodcov. Veď tam sa priechody pre chodcov cez električkovú trať ani nesmú vyznačovať. Pán Antoniaci, môžete namietať a máte aj pravdu keď poviete, že v obyčajnej križovatke je to iné. Ale na voľnej trati, napríklad pri Riazanskej, pri Bille na zastávke Segnerova, určite nie.

k bodu 2
Zastávky električiek majú už teraz svojim spôsobom charakter na znamenie, veď už hodnú dobu sú všetky vybavené dopytovým ovládaním dverí. Vidíme to skôr v rovine spropagovania - aby cestujúci zatlačil tlačidlo v dostatočnom časovom predstihu ped priblížením sa vlaku do zastávky. Problémoví sú však seniori, ktorí sú buď pripravení na vystupovanie pri dverách príliš zavčasu, alebo sedia na sedadle až do poslednej chvíle, ba aj vtedy, keď vlak už na zastávke zastavil (slabosť v nohách pri decelerácii električky sú vážne dôvody aj s ohľadom na možnosť nechceného úrazu. Aj tak, stojí to za zamyslenie. Dodávame, že systém z Brna - zastávky na znamenie od 20 h do 05 h by sme neradi zavádzali, je to do veľkej miery konfliktné.

k bodu 3
Prestupná zastávka má byť pred daňovým úradom (bývalý Hydroconsult). Zrušené potom môžu byť obidve zastávky Vazovova na Radlinského (3/5/7/11/17), nepárová Floriánske námestie, Americké námestie smer Rača (11/17). Vazovova na Vazovovej je na diskusiu. Ak by bola linka z Vajnorskej do Račianskej radiály, potom musia zostať zachované.

k bodu 4
Našou snahou je dosiahnuť čo najväčšiu dĺžku otvorených električkových tratí na samostatnom telese a to tak , aby tvorili dostatočne dlhé traťové úseky ako napr. Račianske mýto – Gaštanový hájik, Vozovňa Krasňany – Hybešova, Tunel – Karlova Ves, Karlova Ves – Harmincova, Tomášikova – Jurajov dvor, Rožňavská – Zlaté piesky. Traťové úseky Karlova Ves – Dolné Krčace, Dolné Krčace – Harmincova prešli opravou v roku 2002 a 2004 s realizáciou už ako otvorené koľajové trate. O zakrytovaní električkovej trate nerozhoduje len DPB, a. s., ale aj Magistrát hl. mesta SR Bratislavy, Mestské časti Bratislavy a ich rozhodnutie vo väčšine musíme rešpektovať. Preto je aj koľajová trať na Vajnorskej ulici v úseku Za kasárňou – Tomášikova zatvorená. Nesúhlasíme, aby zostali otvorené krátke alebo malé úseky koľajových tratí a to len z dôvodu zimnej údržby koľajových tratí pri ich pluhovaní nákladnými vozidlami. Pre pluhovanie koľajových tratí nákladnými vozidlami nie sú vhodné malé lokálne otvorenia električkových tratí, lebo by mohli spôsobiť poškodenie pluhovacích zariadení vozidiel.

k bodu 5
Výrobca koľajových výhybiek DT výhybkáreň a mostáreň, a. s. , Prostějov má pre výrobu spracovanú výrobnú dokumentáciu len 3-och typov koľajových výhybiek z koľajníc S – 49 ( nežliabkové koľajnice) pre rozchod 1435 mm a boli vyrobené len pre Dopravný podnik mesta Ostrava. Vzhľadom na to, že sú to koľajové výhybky z nežliabkových koľajníc, ich konštrukcia je odlišná a to najmä v ich srdcovkách. Výrobca koľajových výhybiek nemá vypracovanú žiadnu výrobnú dokumentáciu koľajových výhybiek z koľajníc S – 49 pre rozchod 1000 mm. Zabudovanie nežliabkových koľajových výhybiek z koľajníc S – 49 pri možnosti ich výroby má ešte niekoľko konštrukčných problémov, ktoré sa budú musieť riešiť s výrobcom :
- konštrukčne spracovať výrobnú dokumentáciu prechodových kusov koľajníc v napojení na žliabkové koľajnice v oblúkoch v závislosti od typu uloženia na drevené, betónové podvaly a betónové panely
- konštrukčne spracovať výrobnú dokumentáciu napojenia koľajových výhybiek na z nežliabkových výhybiek na typové a atypické žliabkové koľajové križovatky jednotlivých koľajových trojuholníkov
- konštrukčne spracovať výrobnú dokumentáciu atypických koľajových križovatiek z nežliabkových koľajníc S – 49 aj typovými možnosťami ich uloženia na podvaly a panely.
Nebol by problém používať nežliabkové koľajové výhybky z koľajníc S – 49 pokiaľ by sa napojovali na koľajové križovatky z nežliabkových koľajových križovatiek a na koľajnice S – 49. Vieme, že použitie takýchto koľajových výhybiek z nežliabkových koľajníc v otvorených koľajových tratiach by bolo výhodné z hľadiska údržby, opravy ,kontroly alebo zimnej údržby.
Pokiaľ to bude možné a budú vyriešené technické a konštrukčné problémy tak , aby sa mohli tieto konštrukcie prevádzkovať v električkových tratiach rozchodu 1000 mm bez závad je možné uvažovať ich použitie do budúcnosti.

k bodu 6
Zastávka Chlumeckého absolútne nemá význam. Dostupnosť i obsluha územia je plne zabezpečená z konečnej zastávky v Ružinove, Astronomická. Snažíme sa o to, aby aj s ohľadom na spotrebu elektrickej energie - zastavovanie a rozbiehanie, táto zastávka bola zrušená.
?

nie je hotový a či niekedy bude, to je vo hviezdach... ?

Ak mas net a cas, kukni www.bratislava.sk tam vpravo dolu je diskusne forum, lamparen. Prebehla tam diskusia ohladom DD. Myslim ze by ta to mohlo zaujimat.

A kde je problém teď? O té nehorázné ceně vím, proto si taky nedovedu představit Cristalis tady, akorát si myslím, že pro jejich podmínky je to optimální- cena odpovídá kvalitě. A kromě toho- ty salzburské Van Hooly taky za hubičku nebudou- prostě oni na to mají, my ne. Tedy oni budou jezdit Cristalisem a Van Hoolem (musí- když si nejdřív lidi vyštvali do aut, tak teď stojí hříšné peníze dostat je zase k MHD) a my budeme jezdit Citelisem a Urbinem (pro naše cestující to zatím stačí).

Myslím, že nad Cristalisom slintá akurát tak Dromológ so svojím značne deformovaným hodnotovým rebríčkom ? .

Keď tu tak slintáte nad tým Cristalisom... V čiernych vodách mazania starých príspevkov už asi nenávratne zmizol Jenkiho príspevok z K-reportu, v ktorom rozoberal, prečo je Cristalis jedno z najhorších vozidiel vôbec. Každopádne záverečnú poznámku, že cena sólo vozidla sa pohybuje okolo milióna euro, som si zapamätal.

Pozri sa sem: http://snotcl.itrams.net/cristalis.htm
Ale jinak to dokonale sedí právě do toho Lyonu (a ani to snad jinde nejezdí), kdyby to bylo v Bratislavě (nebo kdekoliv jinde v ČR nebo SR), tak z toho tak hezké pocity asi mít nebudu- restylovaná Agora se tomu dost podobá, ale nějak to není ono, když se to celé klepe a vrže...
Ale jinak ti návštěvu lyonu vřele doporučuju- kromě Cristalisů tam mají třeba ještě "minitrolejbusy" pro obsluhu úzkých a příkrých uliček v centru (linka 6 Hotel de Ville- Croix Rousse). Vypadá to takhle:http://www.lemosin.net/snotcl/displayimage.php?album=search&cat=0&pos=3
Nevím o tom, že by někde jinde něco podobného měli!Prostě Lyon se mi ze všech západoevropských provozů líbí nejvíc- ale je to jen můj subjektivní dojem, jsem prostě frankofil...

Lanovka na hrad má byť o rok http://bratislava.sme.sk/clanok.asp?cl=2406089 P.S ma to byt sucast MHD ?

By the way: Nevie niekdo čo je s Ik415 1015? Ten čo sa prerába na plyn... Či je už hotový alebo tak niečo.