tr3mp: tiez uvazujem nad tym, ako to mohli mysliet a najpravdepodobnejsie mi z toho vychadza, ze prestupovat sa nebude:
- trat bude vedena v Petrzalke uz v definitivnej polohe NDS, docasne na 1m rozchode (s pripravou na klasicky rozchod) ako "premetro" ( http://nl.wikipedia.org/wiki/Premetro ).
- jazdit budu elektricky, nastupistia budu nizke, napajanie vrchne, pred starym mostom sa odklonia od trasy NDS na most a dalej ako klasicka elektricka.
- akonahle bude k dispozicii prva trat NDS (popod Dunajom, po Hlavnu stanicu alebo po Trnavske Myto), trat v Petrzalke sa prestavia na standardny rozchod, prida sa napajacia kolajnica, nastupistia sa prerobia na vysoke (nastup v rovine podlahy) a na trase zacnu jazdit vozidla kategorie Light Rail, ktore (pripadne) budu moct pokracovat na regionalnych zeleznicnych tratiach (napriklad cez Filialku na Racu a dalej).
- cize pre-metro sa upravi na metro.
Elektricky z petrzalskej trate sa nasledne pouziju na existujucich tratiach elektriciek.
NDS a elektricky teda nikdy nebudu jazdit spolu.
Toto sa mi zda pravdepodobnejsie, ako snazit sa zjednotit elektricky a nejaky iny system na jednu trat.
A sú k dispozícii aj podrobnejšie materiály ako na webe? Najmä čo sa MHD (ale aj dopravy všeobecne týka). V jednotlivých rokoch sú uvedené počty liniek jednotlivých trakcií (napr. pre rok 2020: 9 liniek električiek, 16 liniek trolejbusov a 29 liniek autobusov), zaujímalo by ma ako ich navrhli naši dopravní inžinieri. Sú špecifikované, či už v grafickej alebo textovej podobe, ich trasy?
K druhej časti: krásnou preferenciou by bol električkový podjazd napr. pod križovatkou Krížna - Karadžičova, Račianske mýto, Gaštanový hájik, Alexyho a mechanické zábrany na obmedzenie "vletenia" havarovaných cestných vozidiel na segregovanú trať - nejaký druh zvodidiel.
"Takze sa bude prestupovat na petrzalskej strane mosta z elektricky na rychlodrahu" a Re #32973 galiyosha: "V Petrzalke jedna jedina elektrickova trat neskor prebudovana na "nosny system""
A nebude to náhodou tak (ako bolo veľakrát v poslednej dobe predstaviteľmi mesta spomínané), že úsek Janíkov dvor - Bosákova bude postavený ako trať nosného systému (teda plne oddelená od ostatnej dopravy) a v budúcnosti použiteľný napr. aj pre metro. Prechod električky cez Starý most je dočasné riešenie do výstavby tunela pod Dunajom (čiže s metrom - alebo čo to bude - sa stále počíta). Dôležité je, že toto dočasné riešenie neblokuje výstavbu nosného systému v Petržalke (kvoli tomu, že by sme nemali peniaze na tunel pod Dunajom ešte napr. 50 rokov). V dokumentoch, ktoré som čítal nie je nikde napísané, že sa bude v Petržalke prestupovať z jedného systému na druhý. Skôr pôjde v prvej etape o trať s rýchlodrážnymi parametrami v Petržalke a klasickú elinu s drobnými vylepšeniami v ostatnej časti mesta. Vozidlá môžu samozrejme prechádzať z jednej trate na druhú a prestup nebude nutný (preto sa aj buduje trať v Petržalke s rozchodom 1000 mm). V ďalšej fáze, keď (ak) sa postaví tunel pod Dunaj a trasa B cez stanicu na Trnavské mýto, môžeme prestavať rozchod a vytvoriť prvú linku metra. Nezatvárajú sa tak dvere ani pred jednou možnosťou. V dokumente sa okrem iného píše, že trať NS končiaca v Karlovej Vsi (pred jej predĺžením do Dúbravky) môže byť napojená na električkovú sieť alebo druhá možnosť je, že sa bude prestupovať.
Mozno by nebola na figu borovú. napr. Len je tu vela ciernych pasazierov, sice sa mozno vozy trocha udrzuju a vela sa urcite minie aj na opravy, malo je to dotované a radsej si bývali cestujuci kupujú drahsie auta, co tu V BA len tak pribuda, Myslim obrazne , ze v Brne je to opacné a tak to malo Sk co z toho MHD ostáva v BA ostáva , je len vlastná reklama. No verím, ze by sa to dalo zmenit, len by to musel niekto zhora riadne chciet
treba si pozriet napr. 100% np Cityrunner v Linzi na 900mm, tam kde je podvozok to ma este aj sedacky po obidvoch stranach a uplne postacujucu ulicku na prechod.
Parameter priemerná záťaž na nápravu získač keď vydelíš hmotnosť vozidla počtom náprav. Zmysel takéhoto parametra je nulový, rovnako ako zmysel existencie FŘT a vlakov, v ktorých neplatí režijka ? .
Rozhoduje parameter maximálnej záťaže na nápravu, ktorý tam nie je uvedený.
ak mozem jednu poznamku k tym salinam na tej page. pise sa tam toto k variobahnu> "Dalším nezanedbatelným problémem zůstává vysoká hodnota nápravového zatížení, kdy průměrná hodnota se pohybuje kolem 9,5 t na nápravu, avšak na středním článku bude ve skutečnosti podstatně vyšší."
tak som pozrel ze kolko ma T6A5 ton. Podla imhd.sk je to 19.5tony na dve napravy to jest 9.75 na napravu. Takze 9.5 nebude take zle... zle bude iba to ze stredny clanok je mozno zatazeny viac. No a u Würzburg by som sa zamyslel lebo tam je tato priemerna hodnota 13 ton.
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
S499.1023