Pomaly ale isto sa prechadza na 15minutove intervaly vid 32 a 65. Ocakavam to aj v pripade 61tky ktora na 99% pojde tiez na 7-8/15 int. nech ma preklad s 60. A potom sa s nou povezie aj 63 a s nou zase 30,37.
36 ma "slabe cisla vytazenosti" takze skor kandidat na zrusenie ale ani sa necudujem pri 60min int.
L37 vidim dobuducna s 10/15/10 klbaky no ci prezije L30 o tom pochybujem, ked tak v nejakej skratenej forme resp ako jemne posilnena 130
....ktore su tam uplne zbytočné. Už to tu píšem neviemkoľký raz, že tie klby budu v sedle voziť uplný vzduch. 37 potrebuje častejší interval v rannej aj poobednej špičke, napr. 10 min ráno aj poobede a už od 14tej. Nie kĺbak raz za uhorský rok
btw, ten preklad s 30kou je v špičkách iba na papieri
Alebo potom aleternatíva, posilnenie 36 na 15 min int. v špičkách, preklad s 37 ale hlavne lepšia obsluha Strmých vŕškov
Spojenie 36 so 130 by podľa mňa nebolo najlepšie, keďže by si tým stratil priame spojenie ZB s OC Bory a Dúbravkou, čo by dosť chýbalo (36 by sa stala iba skrátenou a pomalšou verziou 37). Myslím si, že by bolo lepšie, keby išla 36 v súčasnej trase cez sídlisko Bory a 123 by sa zrušila a nahradila posilnenou 36 a 92, keďže 23 by táto zachádzka spomalila a tiež je otázne, či by tam bola na to kapacita.
V úseku Lamač - OC Patrónka by si pri presmerovaní 36 mal zase príliš veľa spojov (spolu s posilnením 30 na 12-minútový interval). Takisto aj ulica Pod Zečákom nie je veľmi dobrá pre častú premávku autobusov, keďže sú tam retardéry.
Aj skrátenie 192 v Petržalke mi príde zbytočné, keďže pre Lúky VII a VIII je 192 celkom dobrá a rýchla alternatíva ku 98.
V colnom režime 40 00 voľný obeh nakoľko je Turecko súčasťou colnej únie.
Ak by sa však jednalo o krajinu mimo colnej únie, exportovalo by sa to v režime vývozu pričom by na súčiastky muselo byť uvalené clo podľa príslušného colného sadzobníka danej krajiny. Späť do EÚ by sa vracal už ale hotový výrobok - autobus na ktorý by sa pri colnom konaní uvalilo príslušné clo ako celku podľa kódu kombinovanej nomenklatúry.
Dá sa však predpokladať, že v takom prípade by to mohlo byť pre výrobcu neekonomické takto zabezpečovať inštaláciu tarifného systému/informačného systému a montáž by prebehla dodatočne až na území EÚ napríklad prostredníctvom usadenej spoločnosti prípadne prostredníctvom predajcu systémov na náklady výrobcu.
Menší OT v súvislosti s fotkami bratislavských Otokarov čo sa dnes objavili. Ako sa rieši clo ak sa z EÚ exportuje súčiastka mimo EÚ do produktu ktorý sa následne importuje do EÚ? Odpočítava sa to nejak, alebo sa proste zaplatí clo na celý dovážaný produkt, vrátane tých súčiastok z EÚ?
Lebo zdá sa že Otokarom bol už v Turecku namontovaný tarifný a informačný systém ktorý predpokladám že je z Česka.
Myslel som to tak že odjazdí čo objednávateľ povie, nie čo dopravca chce. Je pravda že CP si tu kreslia dopravcovia, ale podľa veľmi presné daného štandardu (vrátane napr. nadväznosti na koľajovú dopravu).
To sa dá riešiť napríklad revízormi prevádzkovanými objednávateľovi, ako to má napr. KORDIS, alebo ten Stockholm (v oboch prípadoch sa to outsourcuje dodávateľskej revízorskej firme).
A ďalším zásadným, ak nie najhlavnejším, problémom je to, že dopravca nemusí dbať na poctivý výber cestovného.
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
810zssk