S499.1023
Reakcia na: fobust #24014:
Obávam sa, že sa to spočítať nedá. Tak v priemere jeden za službu? Ale boli s ním veľa hodnotné zážitky:Napríklad keď mu na súprave 2*T3M odišiel jeden motor, pričom na T3M sa dajú vypínať podvozky samostatne a s takouto závadou sa dá normálne dojazdiť služba, tak pán Milko sa nechal nakuplovať a dotlačiť, pretože "istota je istota a vieš, nechcem pokaziť tyristor".
Alebo sme mu pred výpravňou priviazali na zadnú kuplovačku takú drôtenú rohožku. Milko s ukrutným rachtom spravil kolo na l. 10 a keď sa vrátil na JD, tak zahlásil "chlapci, idem na kanál, zvoní mi 4. kardan, ja to podľa zvuku presne poznám":-).
Re #24015 fobust: Cíferanov nepoznám, hlavne nie tých mladých, ja som na elektrónkach skončil tuším 1992, s JD som v kontakte, s Cíferom nie.
I.
Bola to taká 60 ročná čiperná baba, o ktorej som počul v '92-hom toľko povier, že som ju chcel vidieť. Šalináři ma teda jeden deň zobrali na linku 4, ktorá jazdila ešte po pešej zóne a zoznámili ma s ňou. Uvidel som starenku s bielými vlasmi ako striebro, začesanými do zadu s vrkočom zatočeným do takej ozdobnej spony, aké nosia babky pod chustečkami (šatkami), mal som pocit, že nevidí dobre a naviac, keď sme sa rozprávali, otočila sa o 90°, našľapovala ľavou nohou a nesledovala premávku. Zbledol som, lebo KT-čko si to od roly (hl.n.) valilo škr-škr na svoboďák, ľudia intuitívne odskakovali a ja som narýchlo rozmýšľal, kedy skočím po záchrannej brzde. Našťastie, nikomu sa nič nestalo a Panenka Maria sa onedlho pobrala do dôchodku s najazdenými viac ako 2 mil. km...
Nikto nepojde hlavou proti muru, aj to je dovod preco to vyzera tak strasne....
Sarko
Keď som minulý rok v januári robil na mape Košíc, bol som zmapovať aj ulice Luníka IX. Môžem Ti garantovať, že v zime je ten smrad "zamrznutý", takže najlepšie je ísť v letných horúčavách, kedy občas vypukne aj žltačková epidémia. Na blokoch je väčšina okien vybitých, zakrytých fóliami alebo zamurovaných s malými otvormi na vypúšťanie dymu z pecí. Výťahové šachty sú rozobraté do skrutky, medzi suterénom a prízemím sú rozbité železobetónové schody (kvôli železu do zberu), dokonca aj zábradlia na balkónoch, odkiaľ občas vypadne bezprizorné dieťa, pretože tucet až dva tucty detí je ťažko ustrážiť. V jednoizbovom byte, kde majú byť zaregistrovaní dvaja členovia rodiny, zistíš, že tam bývajú aj dve-tri generácie.
Keď som tam bol kvôli mape, orientačné čísla som nikde nenašiel (skončili v šrote), ale nabral som odvahu sa na to pýtať domácich, ktorí boli veľmi ochotní, aj som sa s väčšinou z nich bez problémov podelil o ich starosti. Niekde bolo orientačné číslo napísané s kriedou, na jednom mieste dokonca perom na papieri. Veru smutný obrázok...