Takze podla teba by bolo najlepsie, kebyze sa Bratislava zadlzi dobrovolne, ide do nutenej spravy a fungujeme dalsich 5-10 rokov v style "nie je ani na slanu vodu"?
Kto vytvoril zákony, ktoré určujú, koľko peňazí mestá dostanú? Predsa štát. Takže je to niečo ako keby rodič dieťaťu určil vreckové na základe nejakého parametru a teraz sa stala situácia, že to dieťaťu nestačí. A myslíš, že Ďurkovský, Nesrovnal, Ftáčnik, alebo Mika by v pozícii primátora peniaze v tejto situácii nežiadali?
Ale Vallo nie je v žiadnom rodinnom vzťahu k štátu. To je tá neexistujúca empatia "lebo veď on má veľa, tak prečo by nám nemohol dať". Už sa začína ukazovať, ako sa niektorí jedinci snažia z koronakrízy čo najviac zarobiť, bohužiaľ, od Valla som tento prístup vôbec nečakal. Keď by som viedol veľkú firmu, tak by mi ani vo sne nenapadlo okamžite žiadať o pomoc a vyhlasovať, že štát mi má pomôcť. Keď už nie preto, že mi príde nemorálne žiadať peniaze od štátu, ktorý vo výsledku možno skončí ešte vo väčších problémoch ako môj podnik, tak minimálne preto, že existuje v každom odvetví mnoho menších firiem, ktoré by tiež chceli štátnu pomoc, ale nehrnú sa do nej okamžite pretože im príde nevhodné zaťažovať štátnu kasu.
Mesto nie je nejaký podnik, ktorý by sa riadil trhom, je to organizácia, ktorá žije najmä z peňazí štátu. Zdá sa mi, že vychádzaš z predpokladu, že podielové dane sú fyzikálne dané. Podielové dane sú určené rozhodnutím štátu v minulosti, keď boli určité ekonomické podmienky. Teraz tie sa ekonomické podmienky zmenili, a ak mesto má na svoj chod peňazí málo, je logické, že ich bude pýtať viac práve od štátu a nevidím nič zlé na tom, aby sa názov toho kanálu volal napríklad dotácia alebo pomoc...
Nepísal som o predaji autobusov.
Ale napr. magistrát sa púšťal do biznisu s nájomnými bytmi, vytvoril čisto nový úrad, aj keď bola recesia už doslova za dverami.
A teraz pýta od štátu peniaze po mesiaci a pol...
Zjavne príjmy z dane z príjmu budú budú nižšie výrazne. Teraz bude 5 rokov štát Valla financovať, lebo sa pustil do projektov, pri ktorých bolo od začiatku jasné, že na ne nebude mať?
Osobne by som bol aj za zavedenie všetkých zastávok na znamenie, tak ako to funguje aj inde v Európe. Pred pár rokmi tu táto idea bola, takmer celá Petržalka prešla do režimu na znamenie a tam to skončilo. Myslím, že by sa to malo zaviesť pre všetky zastávky. Na niektorých prestupných zastávkach, by ale mali vodiči nariadené počkať na prestup, pokiaľ je vozidlo na dohľad a môže bezpečne zastaviť v zálive za ním.
Ďakujem za odpoveď, to čo píšete znie celkom dobre. Čo sa týka tých tlačidiel na znamenie, tak si myslím, že aktuálne marketingové oddelenie v DPB by sa s tým vedelo šikovne pohrať.
To hovoril projektant Remingu na verejnej prezentácii a nie je to pravda. On si zle vyložil zákonné ustanovenie o zabezpečení trate, kde sa hovorí o zabezpečení signálnym zabezpečovacím zariadením, nie fyzickými zábranami. Rýchlosť môže byť zvýšená do 60 km/h bez nutnosti zabezpečenia. Na tom sa robí, skúša sa to a je to reálne, že to bude. Čo sa týka zastávok na znamenie, ja osobne som presvedčený o tom, že sa to dá, ale treba na to naučiť ľudí - rovnako ako sa museli naučiť aj pri autobusoch a trolejbusoch alebo kedysi dávno sa museli naučiť na dopytové otváranie dverí.
Ja som skutočne dlho veril, že s reko KV radiály sa rýchlosť zvýši, ako aj to, že Krčace budú na znamenie a električka tam bude fičať aspoň 60 km/h. Niekde som počul, že tá rýchlosť nemôže byť vyššia, lebo koridor by musel byť viac oddelený od cesty, resp. uzatvorený, ale neviem čo je na tom pravdy.
Prečo vlastne nemôžeme mať 60 km/h mimo centra mesta? V niektorých električkových systémoch majú dokonca 70 km/h mimo centra.
Zmeniť zobrazenie
Hľadá sa v texte príspevku aj v mene používateľa. Súčasne je možné hľadať viac výrazov oddelených medzerou. Návod pre pokročilé vyhľadávanie nájdete tu.
Solider