Reakcia na: "cqc" #13674:
Vysvetlenie pojmu piesok a pieskovanie.
Pieskovanie sa pouziva nielen pri brzdeni, ale aj pri rozjazde vozidla pri zlych adheznych podmienkach. Kazde vozidlo ma zasobniky piesku, ktore su umiestnene pred podvozkom v smere jazdy. V praxi hovorime o tych sedych bednach, na ktorych su umiestnene sedadla. Nachadzaju sa nad prvym podvozkom. U vozidiel T6A5 sa pieskuje aj pod druhy podvozok, ale iba lava strana. Piesocnik sa uvadza v cinnost bud mechanicky (tiahlo z kabiny vodica) alebo elektromechanicky, tlacitkom, pripadne pedalom (T6A5). Moderne piesocniky davkuju presne mnozstvo piesku pod koleso, starsi system iba sype pieskok na kolajnicu.
Este vysvetlim pojem zhorsene adhezne podmienky.
Pod pojmom zhorsene adhezne podmienky rozumieme vsetky nasledovne situacie:
1. Polomokra kolajnica (tesne po zacati dazda)
2. Listie na kolajniciach (na jesen).
3. Prasne prostredie (komunikacie v meste so zatvorenym zvrskom a pod).
Pri dazdi, ked sa vytvori suvisle mokra kolajnica, pieskovat netreba. Ono to vela vodicov nevie, ale suvisle mokra kolajnica ma lepsiu adheziu ako sucha. Preto by sa malo pieskovat iba vo vynimocnych pripadoch - spomenutych vyssie. Pieskovanie sluzi tak na brzdenie, ako aj na rozjazd zo zastavky.
Turbo
Elektricka ma 3 neazvisle brzdne systemy:
1. Elektrodynamicka brzda.
2. Mechanicka prevadzkova a parkovacia brzda.
3. Elektromagneticka nudzova brzda (tzv. klat).
Popis:
1. Elektrodynamicka brzda (EDB).
Uvadza sa v cinnost ako prva. Pracuje odlisne pri roznych elektrickych vyzbrojach (Tr37, UA12, TV1, TV2, TV8, TV12, TV13, TV14, TV Progress, ...). Spolocne je vsak jedno: Motory v trakcnych podvozkoch pracuju ako generatory a vyrobeny prud sa mari v odporniku alebo rekuperuje spat do siete. Najcastejsie sa vsak mari v odporniku, tzv. zrychlovaci (Tr37, UA12), pripadne v specialnom brzdnom odporniku (polovodice), ktory je umiestneny v bedni na streche vozidla, vynimocne v podlahe vozidla (vyzbroj TV8 a TV12).
EDB pracuje od beznych prevadzkovych rychlosti az priblizne do 3 kn/h, kedy prestava ucinkovat. EDB je nezavisla, uvadza sa v cinnost aj ked je vypadok napatia v sieti. Potrebny budiaci prud je bud udrzovany v tzv. priprave, vtedy hovorime o prude pripraby alebo sa motory nabudia z kondenzatoru.
2. Mechanicka brzda.
Sluzi ako nahradna brzda v pripade ze by EDB z akehokolvek dovodu vynechala a ako parkovacia brzda. Je to mechanicka brzda a na Bratislavskych elektrickach sa vyskytuje v dvoch variantoch: Ako celustova brzda (T3 a vsetky jej variacie) a ako kotucova brzda (T6A5). Vozidla K2 tvoria zvlastnu skupinu vozidiel, pri ktorych maju krajne trakcne podvozku celustove brzdy a stredny jalovy ma kotucove. Plati to aj o K2S s vynimkou 7112 a 7113, ktore maju vsekty brzdy kotucove.
Mechanicka brzda sa uvadza v cinnost automaticky po vynechani EDB a dobrzdi vozidlo az do zastavenia a sluzi aj ako parkovacia brzda. Uvolni sa az po naslapnuti jazdneho pedal, pripade pri zadani jazdy na rucnom radici. Da sa aj mechanicky odbrzidt v pripade poruchy vozidla (zvonku na podvozku).
Vozdila K2 a K2S tovira vynimku aj v tom, ze pri brzdeni z vysokych rychlosti sa uvadza v cinnost aj kotucova brzda na strednom jalovom podvozku a pomah akrajnym podvozkom ubrzdit vozidlo. Vynimku tvoria K2S 7112 a 7113, pri ktorych sa tato brzda uvadza az vtedy, ked EDB dosiahne plny vykon.
3. Nudzova elektromagneticka brzda.
Jedna sa o nudzovu brzdu napajanu z baterii vozidla (24 Voltov). Tato brzda by sa v premavke nemala pouzivat, samozrejme, casto sa pouziva pri znizenych adheznych podmienkach. Pri zoslapnuti pedalu brzdy (resp. pri zadavani brzdy na rucnom radici) sa pri spodnej polohe postupne aktivuje nudzova elektromagneticka brzda. Najprv padnu zadne klaty, pri dalsom brzdeni aj predne.
Toto je zjednodusene vsetko.