Zrebec: Na rozchode 1000 mm je nevýhodou to, že vozidlo na ňom má z fyzikálneho princípu asi o 40 percent menšiu stabilitu v zákrutách než na klasickom železničnom rozchode a vôbec nezáleží na výrobcovi podvozka. Je to proste dané fyzikálnymi zákonmi. Skús sa zviezť zákrutovitou traťou električky napr. v Brne. Vozidlá prechádzajú bez problémov zákrutami rýchlosťou o ktorej sa môže bratislavským električkám iba snívať. Ďalšou z toho plynúcou nevýhodou je rýchlejšie opotrebenie koľajového zvršku aj spodku aj na rovnej trati, čo si vyžaduje častejšiu údržbu tratí a tým aj zvýšenie celkových nákladov na prevádzku takýchto tratí. Opäť to vyplýva z fyziky. Pri rovnakom klopnom momente pôsobí na kratšom ramene úmerne väčšia sila, ktorá má deformačné účinky. Priečne kolísanie električky na rovnej trati tak notoricky známe v Bratislave však môže byť, čo máš pravdu, spôsobené aj podvozkom vozidla. Do veľkej miery je ale daná aj rýchlo sa opotrebujúciou traťou. Ak už by sme stavali električku do Petržalky, potom by prakticky za rovnaké peniaze bolo možné vybudovať kvalitnejšiu trať s menším opotrebením a väčším komfortom pre cestujúcich.
tbc
Na moste je napríklad len jedna koľaj. "Automaticky by museli byť na obidvoch stranách svetlá. Ak vybudujú ďalšiu koľaj, neostane tam pruh pre autá," spresňuje