Discussion Forum › General Discussion

To pisal jeden tu od nas

Pred casom som tu pisal o poskodenom povrchu trate vedla SND a uz je o tom aj clanok v Bratislavskych novinach.
http://www.bratislavskenoviny.sk/noviny.php?Id=7&readId=507
Velmi pekna kritika. ☺

neviem v akom rozsahu ale to meranie prebiehalo na trati ÚNS-BNM, vysledky to splnilo, ale Rakusanom sa povedalo, ze Taurus zdvihol rampy na priecesti (pritom tam ziadne priecestie s rampami nie je), takze sem nemoze.
Ked sa uvazovalo o kupe tychto lokomotiv, bez problemov sa robila jazda Taurusa na trati BA-Galanta 140 km/h rychlostou, nikto sa nepozastavil nad tym, ze to rusi ZZ.
Viem ze na Žzo sa robilo meranie, ale tam su myslim rovnake snahy o neschvalenie Taurusa, a maju aj o dovod viac (podpora Plzne).
Ja sa do toho ale moc nerozumiem,ale osobne si myslim, ze sa im len umelo branime aby to sem nechodilo. Ved aj u 2016 je taka snaha. Radsej budem, ked ZSSK uplne skrachuje, a naš DÚ budu ovplyvnovat so svojimi zaujmami öBB, DB.
Je pravda ze schvalenie masiny neznamena, ze ZSSK ju sem musi zobrat, len potom sa moze stat ze taky Rakusan si bude sam vo vlastnej rezii vozit nakladne vlaky po Slovensku (LTE ...) a ked budu dotacie do os dopravy rozdelovat VUC, nic ich nebude viazat k tomu aby dotacie liali do ZSSK,ale dali ich radsej öbb, cize aj OS dopravu nam tu budu zabezpecovat kvalitnejsie mozno raz öbb ?
Ohladne toho OS cez Marchegg- sväta pravda, ked uz chcu IC cez Petrzalku tak nech to nezachadza na Hlst, alebo nech to ide cez Marchegg

Bohynu, no ako ta Vieden, tak ten Zlin vyzeraju velice lakavo. Tento vikend vlastne nemam nic na plane, tak by som sa asi aj pripojil...

Inak na K-reporte svojho casu nejaky funkcionar z DSZO ponukal moznost "insiderskejsieho" venovania sa v pripade ohlasenia skupiny fanusikov vopred. Co keby sme sa mu nejaku skusili ohlasit?

Len tak mimochodom,na ten Tramwaytag vo Viedni sa teším ani nie tak kvôli vozovni ale hlavne kvôli tomu že Düwagy pokladám za najkrajšie európske električky hneď po T2,T3 a K2?.

ufo:No,ŽSR podľa mojich informácií to rušenie nemajú kde a ako zmerať.Na ŽZO to rušenie ešte v norme nebolo,Siemens síce potom upravil software ale ďalšie oficiálne meranie ešte nebolo.Človek od Siemensa mi povedal že to rušenie odstrániť nedokážu.Spôsobilosť mašiny neschvaľujú ŽSR ale Dráhový úrad a schválenie mašiny ešte neznamená že ŽSSK ju sem musí zobrať a vyrovnávať výkony v EUR.Aj tak je to celé jedna veľká hovädina keď osobák to cez Marchegg spraví rýchlejšie než IC cez Engerau...

To je teda sila! ?

respect!

Viete, že?
Podľa www.dpb.sk linka 39 jazdí k Cintorínu Ružinov? Pozrite výluky.

Taurusy by sem ale mohli kludne chodit aj teraz, to rusenie je aj tak blbost (teda nie blbost, ale je v norme podla vysledkov merania). ZSSK sa len brani rakuskym masinam, aby nemuseli vyrovnavat km eurami. Raz aj tak budu Taurusy a 189 rozlezene po Slovensku.

galiyosha:Nepletie sa Ti to,je to presne tak.Česi sa rozhodli neustúpiť a žiadať od každej novej mašiny aby plnila ich normy.Slováci sú riťolezci tak zrekonštruujú za ťažké miliardy zabezpečovacie zariadenie tak aby mu to nevadilo.Tie miliardy by sa v súčasnej situácii Slovenska dali využiť mnohonásobne lepšie ale v hre sú aj tučné úplatky od firiem,ktoré tie rekonštrukcie budú robiť.Neznalých upozorňujem že niečo také ako je prenos návestného znaku na hnacie vozidlo je u väčšiny pokrokových železničných správ na západe s výnimkou vysokorýchlostných tratí len sen...My nemáme na to aby u nás jazdili vlaky ale budeme sa hrabať do takýchto akcií...#vomit#.

Ja som zas niekde pocul, ze prave s tymto je problem v Bratislave, a preto (minimalne svojho casu, mozno sa to uz zmenilo) chodili Taurusy len do Petrzalky a tam sa prepriahalo. Este stale to plati alebo sa to uz zmenilo? (Mala to tusim vyriesit rekonstrukcia zabezpecovacieho zariadenia na danom useku, ale mozno sa mi to cele poplietlo a trepem uplne nezmysly. Budem rad, ak ma niekto opravi.)

Esíčko:Doplniť?Zbláznil si sa ??Však ja som len poučený laik.Ja tak to zjednodušenie:Na to aby sa rozoznalo že v tom ktorom úseku je vlak,sa do koľajníc púšťa malý prúd o frekvencii 50,75 alebo 275 Hz.Okrem toho sa tento prúd moduluje určitými frekvenciami podľa znaku ktorý svieti na najbližšom nasledujúcom hlavnom návestidle v smere jazdy.Mašiny s elektronickou reguláciou generujú rôzne frekvencie,ktoré sa spolu so svojimi harmonickými,subharmonickými a podobnými môžu prejavovať napr. zdanlivým zmiznutím vlaku z úseku čo potom vedie k takým javom ako padanie návestidiel na Stoj alebo otváranie závor pred vlakom.

Po pismenku a este ktomu na Nokii 3650 co ma tlacitka do kruhu ako imitaciu vytacacieho cifernika Vidim, ze som vlastne to rusenie KO ani nevysvetlil, uvidime kto sa podujme. Ale ked som robil v Ciernej nad Tisou tak sa hovorilo, ze na Ukrajinu nemozu ist Pershingy (162, 163), lebo tiez im rusia KO a tak sme "Duklu" a "Slovakiu" museli preprahovat do "Bobinky".

Ty vole... NA taketo odborne vyrazy asi T9 nepomaha, co bravo, najma ak si to pisal pismenko po pismenku!

Laminatka uz moze prekladat do jednodusstiny ?

? ? ?

Prud frekvencie impulzneho kodu pretekajuci kolajnicovymi pasmi sa uzatvara cez prvu napravu rusna, takze ak by sa v jednom KO nachadzali 2 vlaky, druhemu uz by sa ziadny kod na rusen neprenasal, vlak musi ist v tomto pripade maximalne opatrne rychlostou najviac 30 km/h s pohotovostou zastat pred prekazkou. V okoli vodica (v nasom pripade kolajnic), ktorym preteka prerusovany prud, sa vytvori prerusovane magneticke pole ktore pretina zavity snimacich cievok umiestnenych 200 mm nad hlavou kolajnice hned za plechmi pluhov rusna a indukuje v nich prud rovnakeho priebehu ako prud, ktory magneticke pole vytvoril. Indukovany prud, ktory je nositelom informacie, je spracovany a vyhodnoteny mobilnou castou VZ, ktorej vysledkom je svetelna navest na navestnom opakovaci rusna t.j. na navestnom opakovaci mozu svietit svetla zodpovedajuce kodom vyssie popisanym. Howgh. Otazky? Za pripadne doplnenie vopred dakujem Laminatke a dalsim znalym.

Pre sucinnost linioveho vlakoveho zabezpecovaca (LVZ) umoznujuceho prenos navesti hlavnych navestidiel na hnacie vozidlo (rusen), musi byt zabezpecene to, ze vlak sa pohybuje na trati s KO tak, ze napajacia strana KO (vysielac KO) je vzdy na konci vsetkych KO nachadzajucich sa v celom medzistanicnom useku, teda vlak sa pohybuje proti napajaniu kazdeho KO. Takze vznika dalsia perlicka, ze vysielace/prijimace KO pripajaju ku kolajnicovym pasom tzv. smerove rele podla aktualneho smeru udeleneho tratoveho suhlasu, pri jeho zmene, sa musia zmenit aj napajacie/vystupne konce KO. Potom ak vlak obsadi a suntuje KO, odpada vyhodnocovacie rele J a toto v sucinnosti s rele nasledujuceho navestidla zapina tzv. dodatocne kodovanie KO, tzn. napajacie napatie KO je vysielane niektorou z frekvencii 0,9 (kod cerveneho svetla - na najblizsom navestidle je navest STOJ) 1,8 (kod tzv. zlteho medzikruzia - na nasledujucom navestidle nav. znak nariadujuci zmensenie rychlosti v obvode vyhybiek za tymto navestidlom na 40, 60, 80 alebo 100 km/h) 3,6 (kod zlteho svetla - na nasledujucom navestidle navest VYSTRAHA alebo niektora z navesti Ocakavajte rychlost 40, 60, 80 alebo 100 km/h) 5,4 Hz (kod zeleneho svetla - na nasledujucom navestidle navest VOLNO). Prenos informacii LVZ je z KO na hnacie vozidlo uskutocneny induktivnou cestou. (pokracovanie bolia ma prsty)

Rusive vplyvy na cinnost KO ma elektricka trakcia, ide najme o prechod spatnych trakcnych prudov (alebo vykurovacich prudov), ukolajnenie kovovych konstrukcii, zdroje el. trakcie. Spatne trakcne prudy na jednosmernej trakcnej sustave sposobuju predmagnetovavanie stykovych transformatorov (ako tu uz niekto pisal - cierne krabice s kablami do kolajnic na stykoch KO zabezpecujuce pripojenie prijmaca/vysielaca KO ku kolajnicovym pasom a sucasne umoznujuce prechod spatnych trakcnych prudov medzi jednotlivymi KO smerom do trakcnej meniarne), transformaciu striedavych zloziek do zariadenia, razove vlny pri skratoch, prepatove stavy pri atmosferickych vybojoch, koroziu kovovych plastov kablov posobenim tzv. bludivych prudov, vplyv tyristorovej regulacie. Striedava trakcia sposobuje poruchy zapricinene prechodovymi javmi trakcneho vedenia, vznik falosnych frekvencii pri tyristorovej regulacii a vznik indukovaneho napatia v subeznych vedeniach. Zdroje elektrickej trakcie sposobuju vznik vyssich harmonickych nasobkov frekvencie 50 Hz (hlavne 400 Hz) do jednosmerneho vedenia 6 kV.