Reply on: 810zssk #237783:
Podobne by som sa mohol opýtať, koľko ľudí potrebuje cestovať práve v relácii Ovsište - Antolská. Veď o to tu vôbec nejde. Na jednej strane je dobré, že sa skrátením 51 podarilo zlepšiť interval na celodenných 15 minút, na strane druhej to bolo dosť necitlivým spôsobom, keďže sa medzi 51 a 151 nedá ani prestúpiť a najviac na to doplatili tí, ktorí ani iné možnosti dopravy nemajú. A tí sa sťažovať (oprávnene) budú, najprv začnú kvákať miestni a potom mestskí poslanci a aj tak sa to nakoniec bude musieť prerobiť.
Viko
To, čo definuješ ako (pod)večer, je dnes už bežná súčasť mnohých životov tak v administratíve, ako v službách - teda je pre mňa nepochopiteľné, prečo už okolo siedmej tak rednú intervaly. Celá diskusia je len o tom, ako stanoviť rozpätie dňa s ohľadom na aktuálny životný štýl - SADky razia 5-16 a inak nič, DPB 6:30-18:30 a inak poriedko, realita by sa dnes mala hýbať skôr 7-22 a po zvyšný čas civilizovane... Nemôžeš predsa ideu, že linka nadväzná na eliny má kopírovať elinový interval celodenne, zovšeobecniť na to, že dané číslo je jediná možná mantra a nič iné nefunguje. Keďže sme naučení rozlišovať deň/noc, každý pochopí, že kníhkupectvo zatvára a že na bus počká trocha dlhšie. Keďže ale čas je vzácny, môže sa rozhodnúť miesto čakania do rána na knihu hneď posurfovať po eshope alebo miesto čakania hodinu na nočák využiť IAD... A ako viacerí spomenuli, jedno použitie IAD v noci generuje ďalšie cez deň a teda by sme k tomu nemali ľudí motivovať. Riešením nie je povedať si, že tuto nemáme 15 tak ani tam nebude viac než 20, riešením je nastaviť rozumnú sieť nosných a doplnkových liniek s násobnými intervalmi, ktoré ide vhodne kombinovať a budú ponúkať potrebný režim obsluhy - tam, kde potrebujem prípoje, budú prípoje, tam kde je sídlisko, bude obslužnosť atď.
Jasné, že to stojí námahu (na prekopanie dnešného zotrvačného antisystému) a financie (na posilnenie), ale nakoniec každá nezisková verejná služba niečo stojí. Nejde o chybu samotnej služby (a desí ma, že uspozorňuješ na tento aspekt), zvlášť nie ak je spoločenská a politická objednávka zlepšovať ju tak, aby sme mohli obmedziť podiel áut v uliciach. Lebo to dnes reálne nemôžeme, keďže VHD na to nie je pripravená a ani na to bez ďalších zdrojov (a samozrjeme i hľadania vnútorných rezerv) pripravená nebude. Že mesto ako celok získava len štvornásobok toho, čo potrebuje vynaložiť na naozaj základnú sieť VHD bez väčších rozvojových projektov, si predsa treba vyriešiť zmenou financovania a nie dusením dopravy.