Veď práve, nie je... preto sa riadnim názvami podľa krajiny, kde sa hlavne nachádza.... Príklad: na Slovensku nie je značka na Segedín. Ale v Maďarsku na obchvate M0 pri Budapešti je napísané Szeged. Keď sa potom vyberieš na juh diaľnicou M5, všade máš značenie Szeged. U nás v rodine sa to zaužívalo napokon tak, že slovo Szeged sme poslovenčili... Podobné sú príklady aj mnohých iných miest. (Thessaloniki = Solún, Timisoara = Temešvár, Györ = Ráb, Reims = Remeš). ?
Starosťou dopravcu je na zriadenej zastávke "zabezpečiť na všetkých zastávkach autobusovej linky jej označenie a názov zastávky, číslo alebo iné označenie autobusovej linky a uverejnenie údajov o príchode jednotlivých spojov na zastávku a ich odchode a trvale ich udržiavať"
(Zákon 168/1996, § 8 ods. 1, písmeno ch)
Aby sme sa teda chápali, zriadiť (vybudovať, označiť, vybaviť) zastávku môže/musí dopravca, ale miesto mu určuje obec. Obec tiež určuje (v rámci vyjadrenia sa k vydaniu dopravnej licencie) či tam zastavovať daná linka môže alebo nie.
to preto, lebo sme zmagorený dopravným značením.... Tiež chodím do Györu a nie Rábu, ale napríklad Viedeň je Viedeň, Belehrad je Belehrad a pod... ja to vidím tak, že niektoré názvy sa zaužívali z dopravnej terminológie
![<a href='mailto:zakaznik.vhd [zavinac] gmail [bodka] com' >zakaznik</a>](https://www.gravatar.com/avatar/99fa8225f0d2a8ebbf9ce693b514ac82?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
![<a href='mailto:kecho [zavinac] post [bodka] sk' >kecho</a>](https://www.gravatar.com/avatar/65dbb1133f78371c4c726b0a1b832207?s=32&d=robohash&r=g){kind=avatar}
zakaznik