Karosa Vysoké Mýto v rokoch 1965 - 1981 vyrábala autobusy typového radu Š 11. Žilina sa postupne rozvíjala, stavali sa nové sídliská, priemyselné zóny a bolo potrebné prepravovať stále viac cestujúcich. Končila sa výroba autobusov Škoda 706 RTO a bolo potrebné nájsť za ne náhradu. To sa podarilo práve typu Karosa ŠM 11. Vývoj mestského autobusu sa zavŕšil v roku 1965 vyrobením overovacej série ŠM 11. Konštrukcia bola v mnohom na tú dobu prevratná. Aby sa pokryl dopyt po autobusoch, použila sa panelová konštrukcia. Karoséria sa skladala zo 6 panelov - základného rámu, bočníc, predného, zadného čela a strechy, čo umožňovalo jednoduchšiu a rýchlejšiu montáž. Ročná produkcia sa rátala na tisíce. Nevýhodou tejto konštrukcie bola krátka životnosť, čo v socialistických podmienkach nevadilo. Vozidlový park sa priebežne obmieňal. Karoséria autobusu ŠM 11 sa neosvedčila ani pri dopravných nehodách - nemala dostatočnú pevnosť. Žiaľ, vývoj karosérie predbehol vývoj motora, prevodovky a zadnej nápravy.
Technické parametre
Dĺžka
10985 mm (ŠM 11 1608, ŠM 11 1620)
11135 mm (ŠM 11 1630)
Šírka
2500 mm
Výška
2985 mm (ŠM 11 1608)
3120 mm (ŠM 11 1620, ŠM 11 1630)
Na oceľovom ráme zostavili zvonka oplechovanú panelovú karosériu s ozdobnými lištami. Strop a bočnice interiéru pokryli sololitmi, podlaha bola z drážkovej gumy. Pre cestujúcich osadili latexové sedadlá s PVC poťahom v mestskom usporiadaní 2 + 1. V bočnici umiestnili troje skladacie dvere s elektropneumatickým ovládaním. Pracovisko vodiča získalo polouzavretú kabínku bez bočných manipulačných dverí. Jedno vozidlo bolo pri zadných dverách vybavené pokladňou pre sprievodcu. Vykurovanie interiéru zabezpečoval naftový agregát, vetranie prebiehalo cez stropné vetráky a horné posuvné časti bočných okien (najskôr bývali otváracie všetky bočné okná s jednou posuvnou časťou, od r. 1979 už mali otváracie každé druhé okno, pričom posuvné časti boli dve). Na predom čele boli vedľa transparentu umiestnené vetracie klapky. V interiéri použili žiarivkové osvetľovacie telesá.
Výrobné série sa medzi sebou líšili nielen motorom, rozmermi a obsaditeľnosťou, ale aj vzhľadom. Typ 1608 sa vyznačoval vlnitými plechmi na bočniciach, transparentom nad prednými dvermi a mriežkou v spodnej časti prednej masky. Pri type 1620 boli vlnité plechy nahradené rovnými a červený pás na bočniciach autobusu posunutý vyššie. Transparent nad prednými dvermi nemal typ 1630. Zmenilo sa aj vyhotovenie nárazníkov a od r. 1979 v dolnej časti predných dverí zostalo už len jedno sklo. Autobusy ŠM 11 sa štandardne lakovali v červeno-krémových farbách.
Komentáre
K tomuto materiálu zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.