Natlakovaný Ikarus 280 na linke 21. Vodič na úrovni dubovej zaradil štvrtý kvalt, roztočil otáčky na úroveň rozzúreného traktora, ktoré na úrovni Prokopa Veľkého začali padať. Potom nasledovalo vyradenie stupňa, zlovestný rev medziplynu sťa by rozzúreného leva pred útokom na svoju korisť, miešanie kapusty so šaltpákou, podradenie a hluk ako v štartujúcom raketopláne trvajúci až po rozhranie Pražskej a Brnianskej ulice, kde nasledovalo vyradenie rýchlosti, všetko utíchlo ako pred búrkou, len plastové kryty a dvere hrkali v harmonickom rytme.
Ikarusy 2xx mi boli pomerne ľahostajné, zhruba ako Karosy, možno som ich aj mierne neznášal za ich dymivosť, lenivosť a mrazničkovitosť. Ale dvere "crrrrrn-ssssssssss-tresk" som obdivoval. S tým sa môžu porovnávať len hranaté Konstaly.
Tak tak. Miloval som ŠM11 (a závidel Nitre ŠM16,5), nenávidel Ikarusy 610 a toleroval som RTO. Všetky Karosy som považoval aj považujem za nudné krabice. Ale nikomu neberiem iné preferencie.
Mne napadnú hlavne ranné cesty do školy expresnou L 112 (jej nasledovníkom sa neskôr stala L 92 s okyptenou trasou). Tmavé sklá, vôňa novej gumy, menej rušivé zvuky - napr. pri otváraní/zatváraní dvier oproti Ikarusom
Ja si spomínam s Karosami B 741 na letné prázdniny, keď chodievali na 43, niektoré po čerstvej plynofikácii, kde mal vodič počas jazdy otvorené prvé dvere a z Kačína keď sa išlo, tak do autobusu prúdil príjemný studený lesný vzduch. Rovnako si spomínam na p. šoféra Janka, ktorý mal pridelené vozidlo #2648 a on si svoje vozidlo chodil opravovať a vylepšovať aj počas voľna. Bejvávalo, ja mám na tieto autobusy skutočne dobré spomienky a strávil som s nimi každodenným cestovaním celé dlhé roky.
U mňa platí Nezabudnuteľné zážitky napríklad z linky 80, krátke Karosy, poobede úplne narvané a zákruta z Einsteinovej na Most SNP - to boli vždy letecké dni A dlhé Karosy zas výnimočný dizajn, súhlas aj s mäkkými sedadlami a pomerne tichou jazdou
Na to ani nebol nutný Tambus. Ja zasa nsím v zásuvke nezabudnuteľných spomienok, ako sme s kamarátom cestovali autobusom ŠM11 na linke 38 (Kúpalisko Matador - DO OD Slimák) a selú cestu sme pozorovali opilca, ktorý mal už riadne zníženú stabilitu. Ten napodiv bez úhony prežil kľučkovanie okolo Cvernovky, dev eprudké zákruty okolo bitůnku a keď sme už vyšli na rovnú ako keď strelí dnešnú Ružinovskú ulicu a už sme sa vzdali nádeje na nejakú showq a prestali sme mu venovať pozornosť, tak pri plynulej jazde v medzizastávkovom úseku niekde v oblasti dnešnej ružinovskej nemocnice sa ozvala dutá rana a autobusom sa rozľahol smard pravej Inoveckej borovičky z fľaše, ktorú mal ožran pod bundou a ktorá sa rozbila pri jeho páde do uličky.
Na Tambus mám krásne spomienky z jednej silvestrovskej noci keď to vypravili na N53 a ja som sa v jemne podguráženom stave šmýkal na tých drevených sedačkách z jednej strany na druhú
Ja som miloval TamBus - trochu adrenalinu v cene elektricenky pamatam si tetku, ktora bola vymrstena zo zadnej lavice vpred na hupákoch na Budatinskej len skoda ze na mojej pravidelnej stredoskolskej 68 neboli.
Ako deti - kto ako. Ja som v tom čase bol už plnoletý. Autobusy z Vysokého Mýta, ktoré sme milovali v mojej generácii bol ŠM-11. A odstupom času mám nostalgické spomienky na 706 RTO, samozrejme vtedy to bolo "staré autobusy".