Rozvojové projekty MHD nemusia vždy dopadnúť podľa plánu

Zhodnotenie zahraničných projektov môže byť ponaučením aj pre Slovensko.

Európsky dvor audítorov vydal správu Účinnosť projektov v oblasti mestskej verejnej dopravy podporovaných Európskou úniou, ktorá hodnotí 26 rozvojových projektov financovaných z eurofondov v rokoch 2000 – 2013. Analyzované projekty boli realizované v 11 mestách v piatich členských štátoch – v Španielsku, vo Francúzsku, v Taliansku, Poľsku a Portugalsku. Vzorka zahŕňala najmä projekty rozšírenia alebo modernizácie železničných tratí, metra alebo električkových tratí.

Ani jeden z analyzovaných projektov sa nenachádza na Slovensku, čo môže byť zapríčinené aj tým, že podobné projekty v mestskej verejnej doprave sa doteraz realizovali len v obmedzenej miere a Slovensko malo na tieto aktivity doteraz vyčlenených veľmi málo prostriedkov – 6-krát menej ako Česká republika, 12-krát menej ako Maďarsko a 23-krát menej ako Poľsko. Napriek tomu môžu byť výsledky auditu podnetné aj pre slovenské mestá, ktoré v najbliších rokoch plánujú viacero veľkých projektov pre MHD.

Väčšina projektov bola dokončená načas

Projekty sa väčšine miest podarilo zhotoviť načas a v predpokladanom rozsahu. Našli sa však aj výnimky, ktoré vypovedajú o dôležitosti zodpovednej prípravy projektu vrátane komunikácie s verejnosťou:

• „U jedného projektu stále nebola inštalovaná asi tretina zo 70 informačných panelov dodaných v roku 2008. Príslušné mestské úrady neposkytli požadované povolenie z rôznych dôvodov, napríklad z dôvodu niektorých požadovaných poplatkov.“

   

• „Plné uvedenie ľahkého metra (Portugalsko) do prevádzky sa uskutočnilo v novembri 2008, t. j. tri roky po pôvodne plánovanom dátume. Hlavným dôvodom boli ťažkosti so sprístupnením potrebných pozemkov, a to aj napriek tomu, že ich mestá vlastnili.“

   

• „Prvá linka električky (Taliansko) bola dokončená vo februári 2010 s miernym oneskorením o tri mesiace. Dve dodatočné linky sa mali podľa pôvodného plánu dokončiť do júna 2012. Po uskutočnení referenda sa výrazne zmenila trasa s cieľom vyhnúť sa prechodu cez historické centrum mesta. Viedlo to k odloženiu realizácie o obdobie štyroch rokov.“ Referendum o trase sa uskutočnilo až po politických zmenách v mestskej samospráve.

Náklady na projekty sa v polovici prípadov nepodarilo určiť presne. Tri z projektov prekročili náklady o viac ako 20%. To následne viedlo k vyššiemu zaťaženiu miestnych rozpočtov, pretože dodatočné náklady už neboli financované z grantov EÚ.

Spokojnosť s dopravou sa po realizácii projektov zvýšila

Správa ako uspokojivé služby mestskej dopravy uvádza tie, ktoré sú „presné, časté, spoľahlivé, poho­dlné, bezpečné, čisté, ľahko prístupné, cenovo dostupné a poskytujú vhodné informácie.“ Na Slovensku sa naopak pri projektoch často kladie slabý dôraz na splnenie kvalitatívnych kritérií, čoho dôkazom je napríklad bratislavský projekt petržalskej električky, kde sa na poslednú chvíľu navrhuje posunutie jednej zo zastávok tak, aby bola ľahko prístupná.

Drvivá väčšina projektov splnila kvantitatívne a kvalitatívne kritériá. Mementom môže byť poľský projekt, kde sa nepodarilo dodržať plánovanú frekvenciu vlakov vzhľadom na nedostatočnú kapacitu trate:

• „Počet vlakov (Poľsko) jazdiacich na železničných tratiach spolufinancovaných z prostriedkov EÚ bol o 25 % nižší, než sa plánovalo (tri vlaky za hodinu namiesto štyroch). Bolo to spôsobené obmedzenou kapacitou pripojenej železničnej trate v centre mesta, ktorá viedla k preťaženiu.“

Správa tiež uvádza osvedčený postup, ako primäť dopravcu ku poskytovaniu kvalitných služieb:

• „V jednej zmluve o prevádzke metra (Portugalsko) je uvedená široká škála ukazovateľov a cieľov vzťahujúcich sa na ponúkanú službu. Tieto ukazovatele a ciele odrážajú ponúkanú službu, meškania, fungovanie eskaláto­rov, intenzitu osvetlenia, čistotu staníc a vozidiel, ako aj počet porúch, a signalizujú problémy. V prvom rade sa nesplnili príslušné ciele. Nedostatky sa týkali najmä presnosti a príležitostne čistoty a počtu porúch. Viedlo to k mesačným sankciám pre prevádzkovateľa, ktorých výška sa pohybovala v rozmedzí od 10 000 do 30 000 EUR za mesiac. Situácia sa postupne zlepšila a v súvislosti so všetkými ukazovateľmi sa dosiahli cieľové úrovne.“

Celkovo podľa prieskumov spokojnosti zrealizovaných približne pre polovicu projektov prevládalo vysoko pozitívne hodnotenie cestujúcimi.

Počet cestujúcich nesplnil stanovené ciele

Zarážajúcim faktom je splnenie cieľov len u šestiny z projektov, ktoré mali stanovené ciele v oblasti miery využívania nových možností dopravy. Podľa správy za nedostatočné využívanie zrealizovaných projektov môžu „nedostatky v koncepcii projektu (nedostatočné štúdie uskutočniteľnosti vrátane nadhodnotenia počtu užívate­ľov) a, čo je dôležitejšie, slabé stránky politiky mobility (nedostatok koordi­nácie medzi druhmi dopravy a s poli­tikou týkajúcou sa parkovania, ako aj chýbajúci plán mestskej mobility)“. V tomto smere možno podobné problémy očakávať aj na Slovensku. Výstrahou sú preto nasledujúce prípady:

• „Pokiaľ ide o 58 staníc ľahkého metra (Portugalsko), ktoré nahradili časť autobusovej siete, navrhovateľ žiadal nadhodnotenie odhadovaného počtu užívateľov o 30 % z dôvodu nedostatočne spoľahlivého systému na počítanie užívateľov autobusov. V štúdii uskutočniteľnosti sa politika týkajúca sa parkovania vyhodnotila ako kľúč k dosiahnutiu očakávaného dopytu, ako aj prechodu z individuálnej prepravy na kolektívnu. Stále však chýbalo parkovisko P+R na oboch koncoch linky sever – juh a konečná zastávka autobusu mimo mesta. Okrem toho boli parkovné miesta v centre mesta dostupné za atraktívne ceny (cena v centre mesta je rovna­ká ako cena na parkovisku P+R, ku ktorej treba pridať cenu lístka na metro). Využívanie siete metra je slabšie, ako sa očakávalo, z hľadiska počtu cestujúcich (87 %), počtu cestujúcich prechádzajúcich na iné druhy do­pravy (55 %) a obsadenosti (62 %). Obsadenosť v posledných troch staniciach linky je nižšia ako 5 %.“

   

• „Na novej linke električky (Francúzsko) sa za rok previezlo 8,3 mil. cestujúcich, t. j. 72 % cieľového počtu (11,6 mil.). Súbežne sa zvýšilo využívanie súkromných automobilov zo 60 % ciest v roku 1997 na 65 % ciest v roku 2011, hoci cieľom plánu mestskej mobility bolo znížiť do roku 2005 tento podiel na 59 %. Podľa orgánu zodpovedného za dopravu je dopyt po električkovej doprave ovplyvnený slabou kvalitou preprav­ných služieb, ktoré ponúka autobusová sieť, ako aj nevhodnou politikou týkajúcou sa parkovania. V období 2005 – 2012 sa zvýšil počet parkovacích miest v centre mesta o 17 %, hoci už v Pláne mestskej dopravy (Plan de Déplacement Urbain) z roku 2005 bol ich počet označený za nadmerný.“ Na základe správy audítorov zasiahla Európska komisia: „Na konci roka 2013 francúzske orgány verejnej správy oznámili nápravné opatrenia. Plánujú vybudovať nové linky verejnej dopravy s cieľom rozšíriť verejnú sieť a znížiť počet parkovacích miest v centre mesta.“

Správa vyčíta 40-percentám projektov skutočnosť, že ciele v oblasti využívania neboli vôbec stanovené. Celkovo sa konštatuje slabé využívanie až u 2/3 projektov. Na kritiku však reagovala Európska komisia, ktorá nižšie využívanie pripísala hospodárskej a finančnej kríze.

Naopak, pozitívnym príkladom stanovenia a splnenia cieľa môže byť realizácia úspešného projektu v Taliansku:

• „Na novej linke električky (Taliansko) sa v roku 2012 previezlo 12,2 mil. cestujúcich, t. j. 113 % cieľového poč­tu (10,8 mil.). Podľa navrhovateľa projektu bol tento výsledok spôsobený najmä dobrou koordináciou so sieťou autobusov a integráciou cestovného.“

Audítori odporúčajú...

Správa odporúča Európskej komisii, aby sa zlepšilo najmä zodpovedné stanovenie cieľov projektov a ich monitorovanie vrátane realizácie prieskumov spokojnosti zákazníkov. Tiež sa má vyžadovať previazanie projektov na politiku mobility, ktorá má zohľadňovať všetky druhy dopravy, nielen jeden z nich. Ak sa bude Brusel odporúčaniami riadiť, dotkne sa to aj plánovaných projektov na Slovensku. Napríklad politika bezbrehého parkovania či zvyšovania počtu parkovacích miest v centrách, je v kontraste s cieľmi zvýšenia počtu cestujúcich v MHD.

Európska komisia v reakcii na správu audítorov avizuje zvýšenú kontrolu projektov v novom programovom období 2014 – 2020. „Všetky projekty podliehajúce schváleniu Komisie musia prejsť posúdením kvality, ktoré na základe súboru kritérií vykoná buď Komisia, alebo nezávislí experti (nástroj JASPERS financovaný prostred­níctvom technickej pomoci Komisie alebo iných subjektov, ktoré vymenovali členské štáty a schvá­lila Komisia),“ uvádza sa v stanovisku k správe.

Celú správu je možné prečítať si na stránke Európskeho dvora audítorov.