Karosa Vysoké Mýto v rokoch 1964 - 1981 vyrábala autobusy typového radu Š 11. Nakoľko v tejto dobe prebiehal masový rozvoj miest, ktorý neobišiel ani Trenčín, dvere pre neekologickú autobusovú dopravu boli dokorán otvorené. Končila sa výroba autobusov Škoda 706 RTO a bolo potrebné nájsť za ne náhradu. To sa podarilo práve typu Karosa ŠM 11 (Škoda Mestský 11-metrový). Vývoj mestského autobusu sa zavŕšil v roku 1964 vyrobením overovacej série ŠM 11. Konštrukcia bola v mnohom na tú dobu prevratná a unikátna. Aby sa pokryl dopyt po autobusoch, použila sa panelová konštrukcia. Karoséria sa skladala zo 6 panelov - základného rámu, bočníc, predného, zadného čela a strechy, čo umožňovalo jednoduchšiu a rýchlejšiu montáž. Ročná produkcia sa rátala na tisíce. Nevýhodou tejto konštrukcie bola krátka životnosť, čo v socialistických podmienkach nevadilo. Vozidlový park sa priebežne obmieňal. Ani pri dopravných nehodách nedopadli vozidlá Š 11 veľmi slávne - karoséria nemala dostatočnú pevnosť. Žiaľ, vývoj karosérie predbehol vývoj motora, prevodovky a zadnej nápravy. Po skúsenostiach s vývojom samonosných autobusov sa špeciálne pre Š 11 vyvinul motor (ML 630) a automatická prevodovka Praga 2M 70.
Prehľad vozidiel
Séria
Typ
Evidenčné čísla
Rok výroby
Sprevádzkovanie
Vyraďovanie
Počet
1.
Karosa ŠM 11
TN 22-25
1980. roky
1
Spolu
1
Technické parametre
Dĺžka
10985 mm (ŠM 11 1608, ŠM 11 1620)
11170 mm (ŠM 11 1630)
Šírka
2500 mm
Výška
2985 mm (ŠM 11 1608)
3120 mm (ŠM 11 1620, ŠM 11 1630)
7800 kg (ŠM 11 1608)
9000 kg (ŠM 11 1620, ŠM 11 1630)
Motor
Škoda ML 630, naftový, vodou chladený 6-valec s priamym vstrekovaním (ŠM 11 1608)
Škoda ML 634, naftový, vodou chladený 6-valec s priamym vstrekovaním (ŠM 11 1620, ŠM 11 1630)
Praga 2M 70, automatická, 2-stupňová s hydrodynamickým meničom
Zapaľovanie
PAL
Pneumatiky
10 x 20"
Opis
Na oceľovom ráme zostavili zvonka oplechovanú panelovú karosériu s ozdobnými lištami. Strop a bočnice interiéru pokryli sololitmi, podlaha bola z drážkovej gumy. Pre cestujúcich osadili latexové sedadlá s PVC poťahom v mestskom usporiadaní 2 + 1. V bočnici umiestnili troje skladacie dvere s elektropneumatickým ovládaním. Pracovisko vodiča získalo polouzavretú kabínku bez bočných manipulačných dverí. Vykurovanie interiéru zabezpečoval naftový agregát, vetranie prebiehalo cez stropné vetráky a horné posuvné časti bočných okien. V interiéri použili žiarivkové osvetľovacie telesá.