Reply on: MA MHD #9800:
Tie prístrešky nie sú ešte uzatvorená vec. Na Útvare dopravy sa tomu venuje Miloš Minárech (milos.minarech@trencin.sk). Tým sa nechcem zbavyť zodpovednosti, ale sú dni, kedy vôbec nestíham. Preto sa bojím, aby som na to nezabudol ako na ten stĺp pri Legionárskej.A keď už som pri nej. Bavil som sa so zástupcami euroAWK o pripravovanom návrhu štandardizácie zastávok MHD v TN. Ich som sa pýtal na reklamu brániacu vo výhľade (cestujúcemu aj vodičovi). Vraj si na to dávajú pozor. Ukázal som im práve Legionársku. Uznali, že môže sa stať chyba. Chcem to riešiť s Milošom, keďže je vždy ochotný sa mojimi podnetmi zaoberať.
K tým zastávkam.
Mesto neplánuje žiadnu rekonštrukciu. No financie schvaľujú poslanci (rozpočet). Po prejdení sí pracovnej verzii rozpočtu vidím veľký priestor aj pre serióznu rekonštrukciu zastávky (dokonca zastávok). Musí však dôjsť k zhode väčšiny.
K Citelisu 18M:
K tomu kĺbaku je to celkom zaujímavé. Musím zistiť viac a potom napíšem.
S499.1023
V nových IC vlakoch všetko podriadia dojazdu pod päť hodín, preto škrtli aj Trenčín
Prevádzka vlakov InterCity bude trochu pokus - omyl, priznáva štátna Železničná spoločnosť. Firma sama nevie, či zvolila dobrú taktiku, preto si nechá priestor, aby ju mohla za pochodu meniť.
V prvej triede IC vlakov majú byť vozne s bordovým čalúnením. Foto - ZSSK
Obnovené IC vlaky ešte ani nezačali jazdiť a už majú povesť, že vznikli len z rozmaru Andreja Danka. Predseda SNS sľuboval ich návrat už pred voľbami, pretože sa mu hnusila predstava, že by rýchle spojenie medzi Bratislavou a Košicami zabezpečoval len český RegioJet.
„Neznášam žlté vlaky a žlté autobusy, lebo nie sú naše, slovenské. Žlté vlaky a autobusy musia preč,“ hovoril Danko.
Podľa štátnej Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), ktorá chce vlaky InterCity vrátiť už v polovici decembra, by však „ícečká“ dávali zmysel aj bez Andreja Danka.
Podľa štátneho dopravcu existuje veľká skupina ľudí, ktorá potrebuje expresné spojenie medzi dvoma najväčšími slovenskými mestami.
„Nechceme sa zmieriť s tým, že v roku 2016 môže štát takýmto ľuďom ponúknuť len bežný rýchlik, ktorým cesta trvá takmer šesť hodín,“ hovorí podpredseda predstavenstva Patrik Horný.
Obetované stanice
Práve rýchlosť má byť hlavným tromfom nových IC vlakov. Štátny dopravca nastavil cestovný poriadok tak, aby cestu z Bratislavy do Košíc prešli za 4 hodiny a 45 minút – za predpokladu, že ich nezdržia výluky, ktoré sú na slovenskej železnici chronickým javom.
Tento čas je síce len o dvadsať minút kratší než v prípade konkurenčného Regiojetu, podľa ZSSK však podlieza psychologickú hranicu.
„Ľudia budú mať v povedomí, že s nami sa dostanú do cieľovej stanice za dobu pod päť hodín, to môže byť rozhodujúce,“ poznamenáva Horný.
Tejto méte sa však musí prispôsobiť všetko ostatné, vrátane počtu staníc. Zatiaľ, čo ešte v roku 2015 mali IC vlaky medzi Bratislavou a Košicami šesť zastávok, teraz ich budú mať už len štyri – oproti minulosti vypadnú Trenčín a Liptovský Mikuláš.
Zvlášť otázka Trenčína je značne citlivá. Pôvodné IC vlaky tam ešte v 90. rokoch zastavovali, v roku 2000 však toto krajské mesto z grafikonu vyškrtli. Následne obyvatelia spísali petíciu a železnice v roku 2004 Trenčín vrátili.
Z vyškrtnutia Trenčína sú miestni politici znechutení aj teraz. Primátor Richard Rybníček už povedal, že začne organizovať petíciu za návrat IC vlakov.
„Takýto vlak má jednoznačne zastavovať v krajskom meste, kde sa momentálne buduje železnica za 240 miliónov eur,“ povedal Rybníček pre televíziu Markíza.
Vlaky InterCity vo svojej krátkej histórii niekoľkokrát menili počet zastávok. Istú dobu napríklad jazdili z Košíc až do Viedne. A naopak po roku nezastavovali dokonca ani v Trenčíne. Miestni obyvatelia dokonca kvôli nim spísali petíciu. V Trenčíne začali "ícečka" zastavovať od decembra 2004. Foto - TASRVlaky InterCity vo svojej krátkej histórii niekoľkokrát menili počet zastávok. Istú dobu napríklad jazdili z Košíc až do Viedne. V decembri 2004 im zase vrátili zástavku v Trenčíne. Foto - TASR
Jeden spoj za hodinu stačí
Z pohľadu ZSSK však Trenčín tento typ spojenia nepotrebuje. Napríklad pri ceste do Bratislavy by cestujúci vďaka IC vlakom ušetrili len dvadsaťjeden minút.
„Cesta bežným rýchlikom trvá 1 hodinu a 29 minút, pôvodnými IC vlakmi trvala jednu hodinu a osem minút,“ uvádza komunikačný odbor ZSSK.
Súčasné spojenie je vraj pre potreby mesta dostatočné. „Z Trenčína jazdia naše vlaky do Bratislavy každú hodinu, do Košíc každé dve hodiny,“ dodáva ZSSK.
Navyše, v Trenčíne aj naďalej budú zastavovať tri páry vlakov súkromného RegioJetu, ktorého rýchlosť je porovnateľná so štátnymi IC vlakmi.
Trnava dostala prednosť
Naopak, z pohľadu železníc by zastávka v Trenčíne ohrozovala deklarovaný cieľ dostať sa do Košíc výrazne pod päť hodín.
Trenčín totiž leží na zmodernizovanom koridore, kde môžu IC vlaky jazdiť až 160-kilometrovou rýchlosťou a každé ďalšie pribrzdenie v tomto úseku by ich oberalo o „cenné minúty“.
Trochu iná situácia panuje okolo Trnavy, kde IC vlaky na rozdiel od Trenčína zastavovať budú. Dôvod? Technické obmedzenia.
Trnavu paradoxne zachránilo to, že vlaky pri prejazde mestom musia tak ako tak brzdiť, v niektorých úsekoch dokonca na nižšiu rýchlosť než 50 kilometrov za hodinu.
ZSSK sa preto rozhodla, že za takejto situácie už tu rovno môžu aj zastaviť. Rozdiel v časovej strate už nebude až taký výrazný ako pri Trenčíne, cez ktorý môžu vlaky prejsť aj maximálnou rýchlosťou.
Svojho času sa o propagáciu expresov InterCity staral prezident Rudolf Schuster. Po svojom nástupe v roku 1999 oznámil, že bude nimi pravidelne cestovať domov do Košíc. Vydržalo mu to počas celého funkčného obdobia, hoci paralelne s jeho vlakom musela vždy ísť aj limuzína.
V Česku taktika nefungovala
Je však otázka, či stávka na dobu dojazdu je dobrým ťahom. Napríklad skúsenosti zo susedného Česka tomu nezodpovedajú.
Štátne České dráhy sa tam na kľúčovej trati z Ostravy do Prahy spoliehali na to, že cestujúci budú preferovať ich, pretože do cieľa prídu o dvadsať minút skôr než konkurencia. Kvôli tomu ich rýchlovlaky Pendolino majú na trase len tri zastávky.
Súboj so súkromnými dopravcami však ani po niekoľkých rokoch nevyhrali.
Rovnako na to išiel aj súkromný Leo Express. Ten však napokon túto taktiku prehodnotil a počet zastávok zdvojnásobil na úkor doby dojazdu.
Lístky ako lotéria
Dojazd pod päť hodín bude nateraz jediným významným bonusom, ktorým sa budú nové IC vlaky líšiť od svojich predchodcov (pôvodné IC vlaky jazdili do Košíc za 5 hodín a štyri minúty).
Ďalšie zmeny budú z pohľadu cestujúceho skôr k horšiemu. Napríklad ceny za lístok sa majú v priemere pohybovať na úrovni 21 eur – v poslednom období IC vlakov pritom najlacnejšie lístky stáli zhruba 12 eur.
Štátny dopravca napokon opustil systém „plávajúcich lístkov“, ktorý pre vlaky InterCity zaviedol len decembri 2014 v súvislosti s príchodom RegioJetu. Pri takomto systéme sa cena lístkov úmerne zvyšuje s tým, aký je dopyt na konkrétny spoj - podobnú cenotvorbu majú napríklad nízkonákladové aerolínie.
Miesto toho budú mať nové IC vlaky podobný systém cien ako súkromný RegioJet či Leo Express. V ich prípade stoja lístky podľa toho, či ide o takzvaný slabý deň alebo o špičku.
Napríklad v nedeľu podvečer stojí najlacnejší lístok RegioJetu z Košíc do Bratislavy 21,50 eura, v pondelok poobede už len 12,10 eura. Dopyt cestujúcich pre daný spoj už s cenou nijak nehýbe.
Podľa Horného je takýto systém prehľadnejší. „Je lepšie, keď cestujúci môže mať zafixované, koľko vlak stojí v ktorý deň a nie je to pre neho len lotéria,“ hovorí.
Horný však naznačuje, že do budúcna by IC vlaky mohli prejsť na podobný systém, aký má napríklad RegioJet alebo aj Leo Express.
Inak však ZSSK zdôrazňuje, že na rozdiel od minulosti už neplánuje ísť so súkromníkom do priamej konfrontácie.
„Naším cieľom nie je kohokoľvek vyhladovať. My sa snažíme o to, aby čo najviac ľudí využívalo naše vlaky a aby mali expresné spojenie medzi dvoma najväčšími mestami,“ dodáva Horný.
ZSSK napríklad naznačuje, že na rozdiel od minulosti sa už nebude snažiť s RegioJetom súperiť v tom, koľko dostane cestujúci zadarmo nápojov či novín.
„Oslovujeme a hľadáme cestujúcich, pre ktorých je úspora času a kvalita cestovania s národným dopravcom hodnotnejšia ako druhá minerálka zadarmo,“ poznamenáva Horný.
Na vlastné riziko
Okrem toho budú musieť železnice vyriešiť ešte jeden problém. Vlaky InterCity nie sú na rozdiel od bežných rýchlikov a osobákov vedené ako vlaky vo verejnom záujme.
V praxi to znamená, že na ne firma nedostáva dotácie z ministerstva dopravy a musí ich prevádzkovať tak, aby si na seba zarobili.
To sa historicky nikdy nepodarilo; napríklad za rok 2015, krátko pred svojím zrušením, prerobili vlaky InterCity 1,2 milióna eur.
„Nie sme schopní dostať tieto vlaky do kladných čísiel,“ vyhlásil vlani v decembri Pavol Gábor, vtedajší generálny riaditeľ ZSSK.
Súčasné vedenie ZSSK naopak tvrdí, že to možné je. Dôvodom je aj fakt, že RegioJet po zrušení pôvodných IC vlakov výrazne zdražil a štátne železnice už nie sú tlačené, aby sa s ním púšťali do cenovej vojny.
Aj napriek tomu je firma zmierená, že prvé roky bude jazdiť so stratou. „V treťom roku však už budeme jednoznačne vidieť tendenciu, že sa to blíži nule,“ sľubuje Horný.
Dva vlaky denne
Aj kvôli tomu, aby IC vlaky nevyrábali príliš veľkú „sekeru“, začnú v decembri jazdiť len v skromnom režime. Medzi Košicami a Bratislavou majú premávať len dva páry vlakov denne.
Navyše, budú mať len päť vozňov – dva pre druhú triedu, jeden pre prvú triedu, detský vozeň a reštauračný.
ZSSK si tým okrem iného poisťuje, že bude mať sedemdesiatpercentnú obsadenosť, ktorú verejne sľúbila.
Pre porovnanie: konkurenčný RegioJet v súčasnosti jazdí s desiatimi vozňami a deklaruje priemernú obsadenosť medzi 80 až 90 percentami.
Filozofia pokus – omyl
Horný však tvrdí, že ohlásená podoba IC vlakov nie je nemenná, časom vraj môžu pribudnúť aj ďalšie vozne či ďalšie zastávky.
„Teoreticky je zmena možná pri každej plánovanej zmene cestovného poriadku, ktorá je každý štvrťrok,“ hovorí.
Netají sa však tým, že k zavedeniu nových IC vlakov pristupuje firma v zmysle „pokus-omyl“.
„Vieme, že po tomto type spojenia je dopyt. Preto sme sa rozhodli, že radšej spustíme ostrú prevádzku a eventuálne ju budeme ďalej vylepšovať, než aby sme ďalší rok len čakali a robili ďalšie analýzy,“ dodáva Horný.