Príprava plánu udržateľnej mobility prešla do dalšieho kroku, v ktorom je možné hlasovať za návrhy, ktoré vyšli z predošlých diskusií o budúcnosti dopravy v Trenčíne.
Súhrn a možnosť hlasovať za všetky spracované návrhy:
https://zapojsa.trencin.sk/processes/hodnotenieopatreni
Celkovo bolo spracovaných vyše 80 návrhov, pričom je možné si vyselektovať z viacero kategórií, vrátane verejnej dopravy (dúfam, že diskusný systém ten odkaz nepokazí):
https://zapojsa.trencin.sk/processes/hodnotenieopatreni/f/15/proposals?filter%5Bcategory_id%5D%5B%5D=39
Súhrn a možnosť hlasovať za všetky spracované návrhy:
https://zapojsa.trencin.sk/processes/hodnotenieopatreni
Celkovo bolo spracovaných vyše 80 návrhov, pričom je možné si vyselektovať z viacero kategórií, vrátane verejnej dopravy (dúfam, že diskusný systém ten odkaz nepokazí):
https://zapojsa.trencin.sk/processes/hodnotenieopatreni/f/15/proposals?filter%5Bcategory_id%5D%5B%5D=39
theo
Podiel bežných výdavkov na MHD voči bežným príjmom v Žiline 8,77%, v Trenčíne 4,70% (1) (tj. strata za výkony bez investícií do vozidiel, trolejí atď. oproti príjmom mesta bez grantov a pod., ktoré môžu byť každý rok výrazne odlišné). To je síce pomerne veľký rozdiel, ale treba brať do úvahy, že pri podobnej rozlohe oboch miest - 80 vs 82 km2 - s výrazne odlišnou hustotou obyvateľstva a zástavby - Žilina má o 45% viac obyvateľov.
Samotná rozloha však nie je najlepší indikátor, keďže nereflektuje na rozsiahlejšie lesné plochy, ktoré máme v Trenčíne a MHD tam nejazdí. Viac by sa mi páčilo porovnanie zastavaných území, ale k tomu sa ťažko dohrabať, takže si pomôžem príjmami na dani z nehnuteľností, ktoré sú v Žiline o 34% vyššie (1), v prípade samotných stavieb o 31% a v prípade bytov v bytových domoch až 52%. Čiže Žilina má viac obyvateľov, ale s väčšou hustotou osídlenia na zastavanú plochu a zrejme aj výrazne väčší podiel obyvateľov v "panelákoch".
Z toho zároveň vyplýva, že Žilina menej prostriedkov spotrebuje na infraštruktúru, ktorej má pomerne k obyvateľstvu menej, než Trenčín - osvetlenie, chodníky, cesty, verejná zeleň, ďalšie na to naviazané veci ako vzdialenosť a trvanie výjazdov mestskej polície, úradníkov mesta pre potreby miestnych šetrení ...
Trenčianska MHD spraví za rok asi 1,74 mil. vzkm (2), Žilinská asi 3,58 mil vzkm (3), čo je o 105% viac.
Myslím, že väčšinu toho rozdielu spraví jednoducho to obyvateľstvo a hustota osídlenia.
(1) - Schválený programový rozpočet na rok 2020 - 2022, odhady pre rok 2020
(2) - Plán udržateľnej mobility Trenčín, 2020
(3) - Územný generel dopravy mesta Žilina, 2017
Čo sa týka obsluhy obchodných centier - to sú tak trocha hrušky s jablkami. LAUGARÍCIO BOLO POSTAVENÉ V PRVOM RADE PRE AUTÁ, V DRUHOM RADE PRE ŠOFÉROV, V TREŤOM RADE PRE tzv HELIKOPTÉROVÝCH RODIČOV v ŠTVRTOM RADE PRE OBYVATEĽOV VIDIEKA JUŽNE OD MESTA a až na poslednom mieste boli cestujúci v MHD, ktorý si užívajú asi kilometer jazdy s výhľadom na pole alebo letisko. Takže vyžaduje špeciálne autobusové linky - v Žiline je to myslím len prípad OC Dubeň, ktorý je však podobne ako Mirage, Aupark či Max prakticky v meste. A na pomer prenajímateľnej plochy bude počet spojov 24+25+27+31 pre Laugarício a spojov 6 končiacich pri OC Dubeň asi dosť podobný.
Ako tak polohou porovnateľné obchodné prevádzky v oboch mestách mi prídu len Max na Solinkách a Max Pod Sokolicami.