Reply on: S499.1023 #123:
Pokial myslis krizovatku Masarykova x Plzenska, tak tam boli od instalacie vedenia v 1988 az do rekonstrukcie podvesne trubkove vyhybky. Na samotnom Ciernom moste nebol nikdy triangel, iba proste pripojenie v smere do mesta, spociatku s Kremnicami, potom jeden cas tam ziadna krizovatka nebola (stopa rovno smer ZST bola znesena), potom sa tam nasadili podvesne krizovatky a konecne v roku 2001 pri rekonstrukcii sa tam (spolu s kr. Masarykova x Plzenska) osadili rychloprejazdne Elektrolajny, pricom vtedy po prvykrat bola zavesena aj stopa v smere Skultetyho-ZST, cim sa krizovatka na Ciernom moste stala uplnym trianglom.
KVKV
Nedá mi to,a musím tiež reagovať na "stlpomániu".
Prikláňam sa k farbám tmzelená, odtiene šedej, čierna, hnedošedá. A prečo:
V prvom rade bol stlp vždy (aj tie pekné v histórii) považovaný za rušivý prvok. "Rušivosť" sa snažili odstrániť ozdobnými tvarmi a tiež VHODNOU FARBOU. Postupom času sa s pekných stlpov stali "rúry zapichnuté do zeme". Estetika a zmysel pre priestorovú kompozíciu sa s povedomia stavitelov vytratil. Stlporadia výrazných pestrých farieb úplne potlačili architektonický charakter okolia. Svojou výraznou farbou sa stávajú dominantou. Toho si všimli najprv pamiatkári , pozdejšie architekti.
Niekedy v 80.tych rokoch bol kdesi zverejnená zaujímavá štúdia . V nejakom meste sa pokusne nafarbili stlporadia s účelom nájsť vhodný odtieň, aby stlpy čo najmenej rušili. Jednoznačne zvíťazili tmavé farby ,ako som uvádzal na začiatku. Určité opodstatnenie má biela alebo svetlošedá farba u dekoratívnych svietidiel ,napríklad svietidlá v parkoch, ktoré majú vyniknúť a sú súčasťou kompozície. Alebo ak samé majú byť architektonickým prvkom (Kotas-Liberec, Barrandov)
V centre Mariánskych Lázní zvolili biele stožiare historizujúceho charakteru pre trolejbusové vedenie a osvetlenie. Velmi sa to nepodarilo, posobia dosť rušivo.
Tož tak.