Začiatky verejnej dopravy v Nitre a okolí (1750 - 1948)

Vznik verejnej dopravy

Nitru až do 19. storočia s okolím spájala len sieť hradských ciest a dopravu tovaru, pošty a osôb zabezpečovali konské povozy. Od polovice 18. storočia za čias Márie Terézie boli pre osobnú dopravu zavedené dvojzáprahové poštové osobné vozy, tzv. diligencie, ktoré neskôr nahradili zdokonalené rýchle poštové koče.

V roku 1850 sa k Nitre priblížila aj železničná sieť po sprevádzkovaní železničnej trate medzi Bratislavou, Novými Zámkami a Budapešťou. Z Nitry bolo najbližšie k železničnej stanici v 22 km vzdialenom Trnovci nad Váhom. Aby sa obyvatelia Nitry mohli rýchlo dopraviť k vlakom, vybudovaná bola štrková štátna cesta z Nitry do Trnovca a v priebehu 60-tych rokov 19. storočia bola po tejto ceste zavedená dostavníková doprava k vlakom. Pre tieto dostavníky sa zaužívalo pomenovanie omnibus. Neskôr bola dostavníková doprava zavedená i do Topoľčian, Hlohovca a tiež do Leopoldova k novej železničnej trati, odkiaľ premávali od roku 1876 vlaky smerom na Trnavu i Piešťany.

Našli sa aj smelšie plány ako dopraviť cestujúcich z Nitry k vlakom. V roku 1868 chceli podnikatelia Goldberger a Kleinovci postaviť konskú záprahovú železnicu medzi Nitrou a Novými Zámkami. O štyri roky neskôr K. Čóka a spol. chceli vybudovať konskú železnicu medzi Nitrou a Trnovcom nad Váhom. Ani jeden z týchto návrhov sa nerealizoval, pravdepodobne z dôvodu veľkej finančnej náročnosti.

Vlaková doprava sa až do Nitry dostala 19. novembra 1876 po otvorení železničnej trate Šurany - Nitra v úseku od Ivanky pri Nitre. Medzi mestom a železničnou stanicou bolo hneď nato zavedené omnibusové spojenie zriadené nájomcom hotela Zlatý jeleň Jozefom Toiflom. V nasledujúcom roku bol zavedený aj omnibus od Zlatého jeleňa na Zobor. Dopravu osôb v meste okrem omnibusov zabezpečovali aj fiakre, čo boli koče s jednými alebo dvoma koňmi.

Nechýbalo veľa a Nitra by mala aj úzkorozchodnú mestskú železnicu. Tento plán vznikol v roku 1893, pričom železnica mala mať centrálnu stanicu na križovatke ciest približne v mieste dnešného rázcestia pod Zoborom. Koľajnice mali viesť do Chmeľovej doliny, ku Chrenovej a do mesta. Železnica mala mať rozchod 760 mm, na trati do mesta mali byť tri mosty a dve výhybne. Plán výstavby úzkorozchodnej železnice pripravila firma Gregersen. Chýbajúce financie na výstavbu spôsobili, že ani tieto plány sa nepodarilo premeniť na skutočnosť. Zaujímavosťou je fakt, že úzkorozchodná železnica s rozchodom 760 mm nakoniec v Nitre vznikla, ale až v roku 1985 ako súčasť skanzenu Slovenského poľnohospodárskeho múzea.

Na scénu prichádzajú prvé autobusy

Prelomovým rokom v cestnej verejnej doprave bol rok 1925, kedy bola v Nitre udelená prvá koncesia na autobusovú linku mestskej dopravy. Dňa 9. septembra 1925 ju dostal Jozef Fiala pre trať Zobor - námestie - Železničná stanica. Podľa [4] dopravu na tejto linke zabezpečoval jeho spoločník Anton Hrachovický s autobusom Ford. Druhú autobusovú koncesiu podľa rovnakého zdroja dostal Karol Fischer už 10. októbra 1925 pre trať Párovce - Kalvária, no v roku 1929 sa už tento dopravca v zozname koncesionárov pravidelnej dopravy nenachádzal. Namiesto neho do Pároviec jazdil Karel Weisz, ktorý koncesiu dostal v roku 1927. V roku 1927 dostal koncesiu aj samotný Anton Hrachovický pre trať Železničná stanica - Zobor, Chmeľová dolina.

Po zavedení autobusov prestali byť omnibusy konkurencieschopné a ich prevádzka bola postupne zastavená. Okrem liniek v rámci mesta boli od roku 1927 zriaďované aj prímestské autobusové linky. Prehľad autobusových liniek v Nitre z roku 1929 a okolí je uvedený v tabuľke.

 Tab.: Prehľad autobusových tratí v Nitrianskom kraji v roku 1929 (tučným písmom sú uvedené mestské linky)

^{*) Turecká brána sa nachádzala v mieste dnešnej centrálnej križovatky pri Mlynoch v smere k Svätoplukovmu nám.}

V roku 1930 založili autobusoví koncesionári František Merheim, František Musil, Anton Hrachovický a František Barta firmu Spojená autobusová doprava v Nitre. Firma bola do registra firiem Krajského súdu zapísaná 11. júna 1930. Predmetom podnikania podľa výpisu z registra firiem bola autobusová doprava na linkách:

• Nitra - Šaľa,
• Nitra - Urmín (Mojmírovce) - Ivanka pri Nitre,
• Nitra - Čalád (Čeľadice).

Či tieto linky aj boli prevádzkované nie je známe, cestovný poriadok súkromných autobusových tratí pre zimné obdobie 1930/1931 uvádzal cestovné poriadky týchto liniek:

• 2314a Nitra - Močenok
• 2314b Nitra - Ujlak (Veľké Zálužie)
• 2314c Nitra - Urmín (Mojmírovce)

V roku 1932 firma žiadala Okresný úrad v Nitre aj o udelenie koncesie na autobusovú linku Nitra - Dražovce - Ašakerť (Nové Sady) -  Ujlaček (Malé Zálužie) - Biskupová - Malé Ripňany - Veľké Ripňany - Radošina. Na linke plánovali prevádzkovať dva páry spojov denne. S vydaním koncesie nesúhlasilo riaditeľstvo železníc, keďže autobusová trať viedla paralelne so železnicou Nitra - Radošina, ktorá by podľa železníc výrazne prišla o tržby. Firme nepomohlo ani odvolanie na Krajinský úrad, ktorý odvolanie zamietol. Riaditeľstvo železníc vo svojom stanovisku okrem toho, že neexistuje miestna potreba na zavedenie spomínanej autobusovej linky, uvádzalo, že žiadatelia sú existenčne zaistení prevádzkovaním existujúcich liniek:

• Nitra - Trnovec a Nitra - Cabaj - Urmín (Musil a Merheim)
• Nitra - Zobor (Hrachovický)
• Nitra - Trnovec - Močenok (Bárta).

Cestovný poriadok súkromných autobusových tratí pre obdobie 1935-1936 uvádzal v okolí Nitry tieto autobusové linky:

• 6065 Močenok - Šaľa
• 6066 Nitra - Šaľa
• 6067 Nitra - Urmín
• 6068 Nitra - Veľký Cetín
• 6069 Nitra, žel. stanica - Nitra, Štefánikovo nám. (majitelia A. Hrachovický a K. Weisz, cestovné 2 Kč)
• 6037 Nitra - Sereď - Senec - Ivanka (firma Express, s.r.o., Nitra)

Od konca 20-tych rokov 20. storočia boli okrem súkromných regionálnych autobusových liniek postupne zavádzané aj linky štátneho dopravcu Československé dráhy (ČSD; v rokoch 1939 - 1945 Slovenské železnice), ktorý okrem železníc do roku 1948 prevádzkoval prostredníctvom tzv. Autospráv aj autobusovú dopravu. V okolí Nitry prvé linky železníc vznikli pravdepodobne až počas vojnovej Slovenskej republiky. V roku 1940 existovali tieto linky Slovenských železníc (trasovanie liniek bolo ovplyvnené stratou južného územia Slovenska, ktoré bolo po roku 1938 pripojené k Maďarsku):

• 303 Nitra - Sereď - Trnava - Bratislava
• 308 Nitra - Sereď - Senec - Bratislava (peážna doprava cez Maďarsko, neskôr zrušená)
• 311 Nitra - Babindol

Po druhej svetovej vojne pod Autosprávu Bratislava patrila aj Garáž Nitra, ktorá mala ku koncu roka 1948 tri autobusy a 10 nákladných vozidiel. Po vojne bola opäť zavedená doprava aj na územie prinavrátené Slovensku. V roku 1948 v Nitre začínali, resp. končili len tri autobusové linky ČSD, prevažná časť autobusovej dopravy v tomto regióne bola stále v rukách malých živnostníkov. Autobusové linky ČSD v roku 1948:

• 7020 Bratislava - Senec - Sereď - Nitra
• 7071 Nitra - Vráble - Levice
• 7076 Nitra - Sereď - Trnava (bez dopravy v úseku Sereď - Trnava)

Koniec roku 1948 zároveň priniesol aj koniec súkromných dopravcov, ktorí boli znárodnení a začlenení do novovzniknutého národného podniku Československá automobilová doprava (ČSAD). Pod ČSAD v roku 1949 zároveň prešla aj autobusová doprava od ČSD. Kým však mohol podnik ČSAD zaviesť vyhovujúcu dopravu namiesto súkromníkov, najmä pre nedostatok vozidiel, určitý čas ešte tieto linky zostali v správe pôvodných majiteľov. V regióne Nitry boli pred znárodnením tieto koncesované súkromné autobusové linky:

• Nitra, námestie - Nitra, železničná stanica (Viliam Turanovič, autobus S-NA-69)
• Ivanka pri Nitre - Mojmírovce - Rastislavice (Musil a Koričanský, autobusy S-NA-649, S-NA-252, S-NA-27)
• Nitra - Cabaj-Čápor - Mojmírovce (Musil a spol., autobusy S-NA-649, S-NA-252, S-NA-27)
• Nitra - Čermany (Tomáš Prajza, autobus S-NA-74)
• Nitra - Svätoplukovo - Mojmírovce (Škultéty a spol., autobusy S-NA-42 a S-NA-650)
• Nitra - Čeľadice (Ladislav Horvát, autobus S-NA-161)
• Nitra - Janíkovce - Veľký Cetín (Štefan Šuba, autobusy S-NA-103, S-NA-452)
• Nitra - Cabaj-Čápor (František Illéš, autobus S-NA-461)
• Nitra - Hrnčiarovce - Jelenec (Gabriel Vadaš, autobus S-NA-154, bez koncesie, s vedomím Riaditeľstva štátnych železníc v Bratislave)
• Močenok - Nitra (Devát a spol., autobusy S-ŠA-9, S-ŠA-11)
• Šaľa - Nitra (Jozef Holec, autobus S-ŠA-6)
• Sereď - Nitra (Július Szőke, autobus S-ŠA-2)

Zaujímavá situácia bola na trati Nitra - Mojmírovce, kde namiesto firmy Musil a spol. dopravu prevádzkoval František Musil, ktorého koncesia bola zrušená po vydaní koncesie firme Škultéty a spol. Keďže však firma Škultéty a spol. sama nemohla zdolať dopravu, vo verejnom záujme bola mlčky trpená aj doprava Františka Musila.

Použité pramene:

[1] Slovenský národný archív: fond Povereníctvo vnútra - miestne hospodárstvo 1950 - 1953.

[2] Slovenský národný archív: fond Povereníctvo dopravy 1945 - 1960.

[3] Štátny archív v Nitre, pobočka Nitra: fond Okresný úrad v Nitre 1923-1945.

[4] Košovan, Š.: Najskôr sme sa vozili v omnibuse. In: Nitra - kultúrno-spoločenský mesačník, Mestský úrad v Nitre, č. 9, roč. 26, 2002, s. 26 - 27

[5] Takáč, P.: Ako cestovali naši predkovia. In: Život a kultúra mesta Nitry - kultúrno-spoločenský mesačník, Mestský národný výbor v Nitre, roč. 5, október 1981.

[6] Úradný cestovný poriadok pre železničnú, autobusovú a leteckú dopravu v Slovenskej republike. Ministerstvo dopravy a verejných prác : Bratislava, 1940 – 1942.

[7] Úřední jízdní řád Republiky Československé. Ministerstvo pôšt a telegrafov a Ministerstvo železníc : Praha. 1930 – 1935.