Mestská doprava pod taktovkou ČSAD Bratislava (1963 - 1995)

Národný (resp. od roku 1989 štátny) podnik ČSAD Bratislava, dopravný závod 807 Nitra, prevádzkoval mestskú hromadnú dopravu v Nitre do roku 1993. V rokoch 1994 až 1995 bol jej prevádzkovateľom štátny podnik Slovenská automobilová doprava Bratislava, odštepný závod Nitra. Samostatný štátny podnik Slovenská autobusová doprava Nitra vznikol 1. januára 1996.

Vývoj linkového vedenia

Po prevzatí nitrianskej mestskej dopravy podnikom ČSAD Bratislava od 1. januára 1963 sa pokračovalo v rozvoji autobusovej dopravy. Nový cestovný poriadok platný od mája 1963 priniesol viacero zmien (podľa zoznamu liniek v cestovnom poriadku ČSAD 1963/1964) v organizácii jednotlivých liniek zavedených za čias Dopravného podniku mesta Nitry:

• linka 1 bola predĺžená do trasy Železničná stanica - Svätoplukovo nám. - Zobor, Chmeľová dolina
• linka 2 bola skrátená do trasy Čermáň - Štefánikova trieda - Svätoplukovo nám.
• linka 6 bola skrátená do trasy Kynek - Mlynárce - Svätoplukovo nám.
• linka 7 bola predĺžená do trasy Kalvária - Farská - Párovská - Hollého ul.
• linka 8 bola skrátená do trasy Svätoplukovo nám. - Štúrova - Mlynárce - Kynek - Azbestocementové závody (Ferrenitka)
• linka 10 bola skrátená do trasy Svätoplukovo nám. - Panská dolina

Do roku 1966 bol zoznam liniek MHD Nitra v krajskom cestovnom poriadku ČSAD uvádzaný bez zmien, v cestovnom poriadku 1967/1968 prišlo k ďalším drobným zmenám trás:

• konečná liniek 5 a 11 bola preložená zo Svätoplukovho nám. na Župné námestie
• zavedená bola linka 5/1 v trase Svätoplukovo nám. - Štefánikova trieda - Priemyselná ul.

Na začiatku 70-tych rokov 20. storočia sa počet autobusových liniek zvýšil na 14. Linka 2 bola predĺžená na Šindolku a zaviedla sa ňou aj obsluha Nábrežia mládeže (Chrenová I). V roku 1970 bola do prevádzky uvedená sedačková lanovka na Zobor a k jej údolnej stanici bola predĺžená linka 10. Do roku 1971 vznikli nové linky 12 13 a linka 5/1 dostala číslo 14:

• linka 12: Rázc. Pod Zoborom - Chrenovská - Tr. A. Hlinku - Štefánikova trieda - Novozámocká - Krškany - Plastika
• linka 13: Chrenová, vinohrady - Levická - Tr. A. Hlinku - Štúrova - Mlynárce

Nárast počtu liniek pokračoval aj v piatej 5-ročnici (1971 - 1975). Zaviedla sa obsluha nového sídliska na Chrenovej, ktorého výstavba začala v roku 1964, rozšírila sa obsluha lokalít na Zobore a autobusy mestskej dopravy začali premávať aj do obce Branč. Vzniklo ďalších 6 liniek:

• linka 15: Čermáň, Cabajská - Štefánikova tr. - Tr. A. Hlinku - Chrenová, Výstavná (od 1975 predĺžená na Gorazdovu)
• linka 16: Chrenová, Vašinova - Tr. A. Hlinku - Štúrova - Mlynárce
• linka 17: Zobor, Metodova - Svätoplukovo nám. - Štefánikova trieda - Krškany, Priemyselná ul.
• linka 18: Stračia cesta - Štefánikova trieda - Svätoplukovo nám. - Dolnozoborská - Zobor, detská nemocnica
• linka 19: Železničná stanica - Štefánikova trieda - Tr. A. Hlinku - Výstavná - Dlhá - Veľké Janíkovce (od 5.11.1973)
• linka 20: Plastika - Ivanka pri Nitre - Branč, žel. stanica (od 28.3.1974)

V roku 1975 premávalo v Nitre 20 liniek mestskej dopravy v celkovej dĺžke 147 km. V tomto období sa denne mestskou dopravou prepravilo asi 60-tisíc cestujúcich. Vozidlový park mestskej dopravy v roku 1975 pozostával zo 63 autobusov. Rok 1975 predstavoval začiatok ďalšieho rozširovania Nitry, začala sa výstavba sídliska Klokočina, ktorého prví obyvatelia sa do nových bytov nasťahovali v lete roku 1977. Obsluha Klokočiny bola spočiatku riešená predĺžením niektorých spojov existujúcich liniek 4 a 7. V decembri 1977 bola dokončená prestavba križovatky Pod Zoborom. Do septembra roku 1979 sa počet liniek mestskej dopravy zvýšil na 23 s celkovou dĺžkou 186 km. Linka 18 dostala novú trasu a vznikli nové linky 21 22 a 23:

• linka 18: Kynek - Mlynárce - Štúrova - Štefánikova trieda - Novozámocká - Nitrianske strojárne
• linka 21: Železničná stanica - Štefánikova trieda - Štúrova - Mlynárce - Lužianky
• linka 22: Sídlisko Klokočina - Štúrova - Štefánikova trieda - Novozámocká - Krškany, Nitrianske strojárne
• linka 23: Rázc. pod Zoborom - IDEA

V druhej polovici 70-tych rokov začalo postupné vytláčanie dopravy z centrálnej mestskej oblasti, ktorá sa mala výhľadovo premeniť na pešiu zónu. Konečná liniek 8 a 14 bola zo Svätoplukovho nám. preložená na Výstavnú ul. na novom sídlisku Chrenová II. Konečná autobusových liniek 3 4 a 10 bola z dnešného Svätoplukovho námestia preložená na ul. Fraňa Mojtu, na ďalších linkách prechádzajúcich námestím bola zavedená jednosmerná premávka po Štefánikovej triede smerom k námestiu a opačným smerom bola premávka vedená cez Farskú (vtedy Saratovskú) ulicu. V priebehu 80-tych rokov bola premávka smerom von z centra presmerovaná cez novovybudovanú Palárikovu ulicu, ul. Fraňa Mojtu a Kmeťkovu, resp. Wilsonovo nábrežie.

Od konca 70-tych rokov prichádza vďaka celosvetovej ropnej kríze aj v Nitre k šetreniu pohonných hmôt a zavedeniu limitov na naftu. Cestovný poriadok platný od septembra 1979 bol už vypracovaný s ohľadom na úsporu vozokilometrov. Oproti predchádzajúcemu cestovnému poriadku sa podarilo ušetriť denne asi 1000 vozokilometrov. Celkový denný výkon autobusov bol 13 434 vozokilometrov na 1607 spojoch. Vozidlový park na začiatku roka 1980 tvorilo 76 autobusov, z ktorých bolo 15 kĺbových Ikarusov. Na zabezpečenie plnej dennej výpravy bolo potrebných 65 autobusov.

Mestskú dopravu aj v tomto období naďalej trápili viaceré nedostatky. Najväčší problém bol s prepravnou kapacitou počas špičiek pracovných dní, autobusy nezvládali prepravovať nápor cestujúcich. Časté bolo meškanie a vynechávanie spojov, obzvlášť vypuklé boli tieto problémy v pondelky. Najviac zaťažený bol smer do priemyselných podnikov v Krškanoch a Ivanke pri Nitre. Riešenie problému s rannou špičkou malo priniesť rozloženie začiatku pracovnej doby podnikov do väčšieho časového intervalu (uznesenie vlády SSR 17/1979).

V druhom štvrťroku 1982 prišlo k zavedeniu nového cestovného poriadku a k presmerovaniu viacerých liniek. Ďalšie nové linky vznikli v januári 1983. Zavedená bola aj prvá expresná linka premávajúca v čase prepravných špičiek do priemyselnej oblasti v Krškanoch. V auguste 1983 bol už počet liniek mestskej dopravy 30 s dĺžkou 234 km. Nitriansky Dopravný závod 807 ČSAD vlastnil v tomto roku 87 autobusov pre MHD v Nitre, z nich na dennú výpravu bolo potrebných 70. Priemerný vek autobusov klesol na rekordne nízku úroveň, iba 3,62 roka. Podnik však trápili technické problémy s novými autobusmi Karosa.

V apríli 1988 premávalo v Nitre spolu 38 liniek s celkovou dĺžkou 321 km, z ktorých 5 liniek bolo tzv. expresných.

Rozvoj liniek MHD dosiahol svoj vrchol v roku 1994, kedy v meste premávalo 36 obslužných liniek a 5 expresných liniek. V roku 1994 vznikla linka 37, ktorá bola určená prednostne pre občanov s telesným postihnutím a spájala Klokočinu s Chrenovou cez centrum mesta. Na linke premával špeciálne upravený autobus Karosa so zdvíhacou plošinou pre invalidné vozíky.

Tab.: Trasy liniek mestskej hromadnej dopravy v Nitre v roku 1994.

Vozidlový park

Vozidlový park mestskej dopravy pozostával po jej prevzatí podnikom ČSAD z autobusov Škoda 706 RO a RTO, ktoré boli zadovážené za čias Dopravného podniku mesta Nitry. Do roku 1968 podnik ČSAD nakupoval ďalšie autobusy Škoda 706 RTO, celkovo bolo zakúpených približne do 40 autobusov tohto typu. V polovici 70-tych rokov k nim pribudlo ešte aj 5 poľských autobusov Jelcz, čo boli v podstate licenčne vyrábané autobusy 706 RTO. Staršie autobusy 706 RO boli postupne v 60-tych rokoch vyraďované.

Novú kvalitu cestovania priniesli po roku 1968 československé autobusy typu Karosa ŠM 11. Tieto autobusy, ktoré už mali troje dvere a motor pod podlahou, znamenali výrazné zvýšenie kvality cestovania. "Krátke" autobusy však nezvládali prepravovať rastúci počet cestujúcich, preto už v roku 1969 boli zakúpené novovyvinuté domáce kĺbové autobusy Karosa ŠM 16,5 z overovacej série, ktoré ponúkali vyššiu prepravnú kapacitu. Uplatnili sa hlavne na vyťaženom smere do priemyselnej oblasti v Krškanoch a v Nitre slúžili jedno desaťročie. V počte niekoľkých kusov v nitrianskej MHD krátky čas slúžili aj linkové autobusy Karosa ŠL 11.

Keďže sériová výroba československých kĺbových autobusov sa nerealizovala, v roku 1974 sa začali dodávať veľkokapacitné "harmonikové" autobusy Ikarus 280 z Maďarska. Tieto autobusy na vyše tridsať rokov ovládli najvyťaženejšie linky nitrianskej MHD. Ikarusy sa dodávali v mestskom štvordverovom, ale i v linkovom dvojdverovom vyhotovení. Nové Ikarusy 280 sa dodávali do roku 1990. Okrem nových vozidiel bolo neskôr dodaných aj viacero ojazdených vozidiel.

Od roku 1981 sa dopravným spoločnostiam v socialistickom Československu začali dodávať nové domáce autobusy Karosa radu 730, ktoré sa vyrábali v Karose Vysoké Mýto až do polovice 90-tych rokov. V Nitre sa prvé autobusy Karosa B 731 objavili na jeseň roku 1982. Spočiatku tieto autobusy trpeli mnohými "detskými chorobami".

Do konca 80-tych rokov postupne Ikarusy 280 a Karosy 730 v Nitre nahradili všetky autobusy typu Š 11. Po roku 1991 sa k nim pridali aj kĺbové autobusy Karosa B 741, ktoré boli do Nitry ako nové zakúpené len v počte dva kusy.

Tarifa

Tarifa nitrianskej mestskej dopravy zavedená 50-tych rokoch bola ponechaná aj po prechode pod správu ČSAD. Územie obsluhované mestskou dopravou bolo naďalej rozdelené podľa vzdialenosti na tri tarifné pásma. V prvom pásme bolo centrum mesta a sídliská, v druhom sa nachádzali napríklad Hrnčiarovce či závod Plastika a do tretieho pásma patrili napríklad Janíkovce, Ivanka, Párovské Háje či Liečebný ústav na Zobore. Cestovné lístky aj na začiatku 60-tych rokov predávali sprievodcovia v autobusoch, ktorí mali vyhradené miesto pri zadných dverách, preto bol zavedený nástup zadnými dverami. Ceny jednorazových cestovných lístkov zostali až do roku 1976 na úrovni z 50-tych rokov:

Predaj cestovných lístkov v autobusoch prostredníctvom sprievodcov bol postupne v podnikoch mestskej dopravy od 60-tych rokov nahradzovaný samoobslužným predajom lístkov. Vo vozidlách so samoobslužným systémom sa pri vodičovi nachádzala pokladnička, do ktorej cestujúci vhadzovali mince v hodnote požadovaného cestovného lístka. Cestujúcemu bol následne vydaný cestovný lístok v príslušnej hodnote. Vozidlá so samoobsluhou boli označené veľkým písmenom S pod čelným oknom. V týchto vozidlách bol zavedený nástup prednými dverami, autobusy typu ŠM 11 už preto nemali pri zadných dverách vyhradené pracovisko pre sprievodcu.

Predaj cestovných lístkov prostredníctvom sprievodcov sa udržal do roku 1975 v kĺbových autobusoch, kde bol nástup iba prednými dverami nepraktický. V kĺbových autobusoch Karosa ŠM 16,5 a prvých Ikarusoch 280 mal sprievodca naďalej vyhradené miesto pri zadných dverách. Cestujúci s predplatnými lístkami mohli nastupovať prednými dverami pri vodičovi a cestujúci bez predplatných lístkov nastupovali zadnými dverami, kde si u sprievodcu zakúpili jednorazový lístok.

Pásmová tarifa v Nitre platila do 1. júla 1976. Od tohto dátumu sa zaviedlo jednotné cestovné v cene 1 Kčs v celej sieti liniek MHD, zachovaný bol však samoobslužný systém predaja lístkov.

Ďalšia zmena nastala od 1. októbra 1978, kedy sa za účelom zrýchlenia dopravy a skvalitnenia služieb prešlo na bezhotovostný systém vybavovania cestujúcich vo vozidlách. Cestujúci si pri tomto systéme museli zakúpiť lístok pred nástupom do autobusu a vo vnútri vozidla si ho označiť predierkovaním v mechanickom označovači. Cestovné lístky boli okrem predajného miesta dopravcu dostupné aj v širokej sieti novinových stánkov PNS a tiež v automatoch na cestovné lístky typu Merona 2000. Cestovné lístky na jednu cestu bolo možné využiť v ktorejkoľvek MHD na západnom Slovensku prevádzkovanej podnikom ČSAD Bratislava. Pre zaujímavosť môžme spomenúť, že v roku 1985 podnik ČSAD Bratislava prevádzkoval MHD v 22 mestách západoslovenského kraja. Predplatné lístky platili len v konkrétnom meste. Korunová tarifa zostala v platnosti až do začiatku 90-tych rokov.

V 90-tych rokoch po prechode na trhové hospodárstvo sa cena cestovného postupne začala zvyšovať. Bezhotovostný systém vybavovania cestujúcich pretrval až do 1. júla 2002, pričom cena jednorazového nezľavneného cestovného lístka sa vyšplhala na 14 Sk.

Oprášenie plánov na zavedenie trolejbusovej dopravy

Po prvých plánoch na zavedenie trolejbusovej dopravy v Nitre z polovice 20. storočia sa myšlienka na jej zavedenie opäť objavila v 80-tych rokoch 20. storočia, kedy ďalší rozvoj autobusovej dopravy pribrzdila svetová ropná kríza. Prípravné práce na výstavbu trolejbusových tratí prebiehali v rokoch 1987 - 1990. Uvažovali sa dve etapy výstavby trolejbusových tratí. V prvej etape mali byť prepojené mestské časti Chrenová a Klokočina cez Dolné Krškany. V druhej etape výstavby sa uvažovalo s prepojením Zobora a Starého Mesta.

Po Nežnej revolúcii sa od myšlienky zaviesť v Nitre trolejbusy opäť upustilo. Dôvodom bola hlavne veľká finančná náročnosť takejto investície a v neposledom rade aj niektoré stavebné problémy. Za obeť trolejbusom malo padnúť veľké množstvo rodinných domov na Novozámockej ulici a na frekventovanej centrálnej križovatke pri Mlynoch sa mali vybudovať podchody pre chodcov.

V Územnom pláne mesta Nitra schválenom v roku 2003 sa s trolejbusovou dopravou uvažuje len vo forme zámeru, pričom identifikuje nasledujúce vhodné trasy v celkovej dĺžke 18,93 km:

• Trasa A: Klokočina - Hviezdoslavova tr. - Centrum - Tr. A. Hlinku - Chrenová (dĺžka 6,45 km)
• Trasa B: Čermáň - Centrum - Zimný štadión (dĺžka 6,98 km)
• Trasa C: Krškany - Centrum - Zimný štadión (dĺžka 5,5 km)

Takto navrhnuté trasy by mali podchytiť všetky dôležité prepravné vzťahy či už priamo, alebo s jedným prestupom. Územný plán už nepredpokladá výraznejšiu úpravu existujúcich koridorov pri realizácii trolejbusovej dopravy. Vozovňa trolejbusov by mala byť situovaná na jednom z koncov trate, ktorá by sa realizovala prioritne. Po prípadnom zavedení trolejbusovej dopravy by autobusové linky tvorili doplnok k nosným trolejbusovým linkám.

Použité pramene:

[1] Kolektív autorov: Nitra - záujmová publikácia Mestského národného výboru v Nitre. Obzor : Bratislava, 1978, prvé vydanie, 304 s.

[2] Lajoš, J.: Nitra. Okresné vlastivedné múzeum v Nitre : 1965, prvé vydanie, 216 s.

[3] Autodopravák - dvojtýždenník pracujúcich n.p. ČSAD Bratislava v zsl. kraji. ČSAD : Bratislava. roč. 1 - 11, 1969 - 1978.

[4] Život a kultúra mesta Nitry, kultúrno-spoločenský mesačník. Mestský národný výbor : Nitra, roč. 1 - 12, 1977 - 1988.

[5] Informácie od p. Vlada Engela

[6] Územný plán mesta Nitra. Dostupné na internete: http://www.nitra.sk/news.php?extend.530

[7] Cestovný poriadok MHD v Nitre platný od 1.4.1988, ČSAD Bratislava.

[8] Cestovný poriadok MHD v Nitre platný od 1.7.1993, ČSAD Bratislava.